Žarty bokom, Kagame je najmenej typický a najťažšie "zvládnuteľný" typ diktátora, relatívne osvietený a schopný jedinec, ktorý dokáže udržať na uzde svoje horšie stránky. To však neznamená, že žiadne horšie stránky nemá. Niekoľko jeho oponentov zomrelo záhadnou, neprirodzenou smrťou vrátane bývalého šéfa rwandskej tajnej služby, ktorého zabili atentátnici v juhoafrickom Johannesburgu.
Nie je však šialenec, ktorý by z ideologických dôvodov rozpútaval zbytočné vojny alebo prevracal vlastnú krajinu naruby.
Akúkoľvek túžbu západných pozorovateľov vrátane vysokopostavených politikov, ktorí by chceli kritizovať Rwandu za jej nedemokratické pomery, okamžite zastaví spomienka na to, ako krajina vyzerala bezprostredne pred Kagamem.
V rámci extrémnej formy neliberálnej priamej demokracie sa väčšinové obyvateľstvo Hutuov pustilo do genocídnej kampane proti bohatším a vplyvnejším, ale menej početným Tutsiom, ktorej výsledkom bolo približne milión ľudí rozsekaných mačetami a ďalšie približne tri milióny v utečeneckých táboroch v susedných krajinách. Moderná technika si tiež prišla na svoje, celý vražedný podnik koordinovali prostredníctvom rádia.
