Experiment s názvom Rwanda a zrušené britské plány

Žarty bokom, Kagame je najmenej typický a najťažšie „zvládnuteľný“ typ diktátora, relatívne osvietený a schopný jedinec, ktorý dokáže udržať na uzde svoje horšie stránky. To však neznamená, že žiadne horšie stránky nemá. Niekoľko jeho oponentov zomrelo záhadnou, neprirodzenou smrťou vrátane bývalého šéfa rwandskej tajnej služby, ktorého zabili atentátnici v juhoafrickom Johannesburgu.

Nie je však šialenec, ktorý by z ideologických dôvodov rozpútaval zbytočné vojny alebo prevracal vlastnú krajinu naruby.

Akúkoľvek túžbu západných pozorovateľov vrátane vysokopostavených politikov, ktorí by chceli kritizovať Rwandu za jej nedemokratické pomery, okamžite zastaví spomienka na to, ako krajina vyzerala bezprostredne pred Kagamem.

V rámci extrémnej formy neliberálnej priamej demokracie sa väčšinové obyvateľstvo Hutuov pustilo do genocídnej kampane proti bohatším a vplyvnejším, ale menej početným Tutsiom, ktorej výsledkom bolo približne milión ľudí rozsekaných mačetami a ďalšie približne tri milióny v utečeneckých táboroch v susedných krajinách. Moderná technika si tiež prišla na svoje, celý vražedný podnik koordinovali prostredníctvom rádia.

V porovnaní s takýmto stavom vecí by aj vláda štandardného afrického autoritára bola výrazným pokrokom, ale Kagame je nadštandardný autoritár. Politické slobody v krajine síce nekvitnú, ale ekonomika áno: hospodársky rast je solídny a nepremrhaný, hlavné mesto Kigali je azda najčistejšou metropolou Afriky, deti chodia do školy a fabriky vyrábajú tovar pre svetový trh.

Keby bol zvyšok čierneho kontinentu takýto, ľudstvo by malo o jednu spoločnú starosť menej. Aj preto sa do Kagameho a jeho autokracie nikto radšej príliš nemieša a Briti dokonca plánovali deportovať odmietnutých imigrantov do Rwandy. Zaplatili za to rwandskej vláde vopred nemalé peniaze (vyše 200 miliónov libier), len aby nová labouristická vláda celý plán zrušila. A hľa, ďalšie malé víťazstvo pre rwandskú štátnu pokladnicu, ktorým sa Kagame môže chváliť svojim voličom.

Celý rwandský experiment však stojí na jednom mužovi, ktorý má v súčasnosti 66 rokov. Najväčšou slabinou autoritárskych režimov, ktorou je odovzdávanie moci z jedných rúk do druhých, sa Kagame zatiaľ ani nezaoberal, nevychoval si žiadneho nástupcu. V súčasnosti sa Rwande darí, ale nie je zvyknutá vládnuť sama.

Čo sa stane, keď sa skončí éra večného prezidenta? Vyjdú staré mačety pokryté zaschnutou krvou zo svojich úkrytov? Bol by zázrak, keby ich niektorí ľudia nemali odložené na povale v očakávaní budúcich vecí.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.