Dúha: Prírodný jav, ktorý rozdeľuje

Ľudský zrak je slnečnej radiácii dokonale prispôsobený. Najintenzívnejšie Slnko vyžaruje na vlnovej dĺžke približne 500 nm. Po prechode atmosférou sa vrchol mierne posúva k 550 nm. Túto vlnu vnímame ako žltozelenú farbu a naše oči sú na ňu najcitlivejšie.

Svetlo prichádzajúce zo Slnka je nevyhnutné na prežitie. Nielen tým, že energeticky „poháňa“ život na Zemi. Fakt, že v sebe obsahuje žiarenie viacerých vlnových dĺžok, nám umožňuje rozlišovať farby objektov podľa ich relatívnej odrazivosti. Schopnosť rozlíšiť nezrelý, a preto nechutný až jedovatý, zelený plod od jedlého červeného je daná tým, že nedozreté ovocie odráža primárne svetlo s vlnovou dĺžkou asi 500 nm. Odrazom od, napríklad zrelej čerešne, sa do našich oči dostáva hlavne 700 nm žiarenie. Pod jednofarebným svetlom, takým, aké produkuje oranžová sodíková výbojka s dominanciu jednej vlnovej dĺžky – 589 nm, by obidva plody boli prakticky čierne.

Vo väčšine bežných situácií vnímame slnečné svetlo v jeho komplexnosti ako biele. Existuje však atmosférický jav, kde je možné pozorovať biele svetlo rozdelené na jednotlivé farebné zložky.

Tento úkaz je relatívne zriedkavý. Vyžaduje špecifické usporiadanie svojich „aktérov“. Na oblohe sa musí nachádzať slnko a nesmie byť vyššie ako 42 stupňov, vtedy sa dúha skrýva pod obzorom. Oblaky plné dažďových kvapiek, presne oproti slnku, dotvárajú nevyhnutné podmienky.

Odrazom a lomom slnečného svetla v kvapkách sa jednotlivé vlnové dĺžky, okom vnímané ako rozličné farby, od seba oddelia. Stojí za tým fakt, že konkrétne frekvencie elektromagnetických vĺn, pozorovateľné ako svetlo, sa prostredím šíria rôznou rýchlosťou. Vzniká disperzia. Faktor ktorý ju určuje, nazývame index lomu. Vo vode sa červené svetlo šíri 1,331-krát pomalšie ako vo vákuu , kým fialové až 1,345-krát pomalšie. V tabuľkách väčšinou nájdeme len jednu hodnotu – 1,333; tá zodpovedá "sodíkovej" oranžovej. A aby to nebolo také jednoduché, tak index lomu závisí aj od teploty a koncentrácie nečistôt.

V nordickej mytológii horiaci dúhový most Bifröst spája zem ľudí (Mifgard) so svetom bohov (Ásgard). Starovekí Gréci videli v dúhe bohyňu Iris, prenášajúcu správy medzi bohmi. V Biblii sa slovo „dúha“ nachádza osemkrát. „Keď sa na oblaku ukáže dúha, pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi,“ píše sa v Genesis 9.

V súčasnosti je však za „dúhové“ považované len jedno hnutie. V roku 1979 si zvolili vlajku plnú farebných pruhov za svoj symbol práve preto, lebo predstavuje spektrum rôznych „inakostí“. Hoci v čase vzniku reprezentovala iba gejov, dnes už tieto odlišnosti od normálu zaberajú približne štvrtinu abecedy.

Žijeme v slobodnej spoločnosti a každá subkultúra má právo na verejné vyjadrenie svojho názoru. Na druhej strane, ak niečo od zvyšku spoločnosti vyžaduje, napríklad ochranu osobných zväzkov vo forme verejnej listiny, ktorú zo zákona musia všetci akceptovať, v demokratickom systéme neexistuje iný spôsob ako schválenie väčšinovým hlasovaním.

V snahe dosiahnuť svoj cieľ si táto komunita ako jeden z marketingových nástrojov zvolila festivaly „hrdosti na inakosť“. Osobne mi pripadá dosť divné byť hrdý na niečo, čo človek nezískal vlastnou snahou ale, ako tvrdia aj príslušníci tejto subkultúry, sa s takouto vlastnosťou narodil.

Šesť dioptrií, ktoré od ranného detstva nosím mi síce zabezpečilo „modrú knižku“, ale zároveň prinieslo aj určitú mieru zosmiešňovania (nielen) v škôlke. V čase nedostupných kontaktných šošoviek komplikovalo športovanie. Brzdilo snahu o zoznámenie sa s partnerkou. Dnes mi bráni získať pilotný preukaz, hoci lietadlá a veci okolo nich ma fascinujú. Naučil som sa s týmto obmedzením žiť. Po zvyšku spoločnosti nič nevyžadujem. A určite sa neplánujem zúčastňovať „festivalu hrdosti okuliarnatých“.

Ako bolo napísané vyššie, dúha, z fyzikálneho hľadiska, rozdeľuje svetlo na jeho farebné zložky. A nerobí dúha presne to isté aj v spoločnosti? Jedna jej časť bezvýhradne prijíma všetky požiadavky „dúhovej“ subkultúry. Iná sa im bráni, v snahe držať sa osvedčených princípov na ktorých bola založená naša civilizácia.

Je na človeku naozaj najdôležitejším to čím sa od normálu líši? Nie je významnejším faktorom skôr schopnosť fungovať v rámci spoločnosti aj napriek vrodeným obmedzeniam? Chceme byť fragmentovaní na jednotlivé zložky, kde sa bude každý „rochniť“ vo svojom farebnom „chlieviku“? Nebudeme potom vidieť realitu až príliš čierni, tak ako vnímame zrelé ovocie pod jednofarebnou sodíkovou výbojkou?

Nie je lepším spôsobom reprezentácie spoločnosti model založený na prirodzenom svetle, ktoré neprešlo disperziou? Biela totiž v sebe obsahuje všetky farebné zložky, hoci na prvý pohľad nie sú viditeľné.

Slnečné lúče prenikajúce lesom. Fototo: Profimedia

Zdvíham preto bielu vlajku a želám účastníkom „dúhového“ festivalu veľa zábavy. Ja sám sa ho nezúčastním, pre mňa je tam, v tento nádherný letný deň, až príliš teplo.

Úprimne dúfam, že im stretnutie nenaruší búrka. Hoci práve dažďové kvapky spôsobujú ten nádherný prírodný jav nazývaný dúha.