Dúha: Prírodný jav, ktorý rozdeľuje
Naša najbližšia hviezda, Slnko, sa dá modelovať ako žiariace teleso s teplotou 5800 K (približne 5400 stupňov Celzia). Elektromagnetické žiarenie takéhoto objektu obsahuje rozličné frekvencie, pričom ich relatívna intenzita je popisovaná typickou krivkou Planckovho zákona.
Holy village trib saint faith story jew human male son wife stand look hill field land white cloud view scene text space Hand drawn black line art sketch retro cartoon tribal bull sign icon style hope
Biblická ilustrácia: Foto: Profimedia
Ľudský zrak je slnečnej radiácii dokonale prispôsobený. Najintenzívnejšie Slnko vyžaruje na vlnovej dĺžke približne 500 nm. Po prechode atmosférou sa vrchol mierne posúva k 550 nm. Túto vlnu vnímame ako žltozelenú farbu a naše oči sú na ňu najcitlivejšie.
Svetlo prichádzajúce zo Slnka je nevyhnutné na prežitie. Nielen tým, že energeticky „poháňa“ život na Zemi. Fakt, že v sebe obsahuje žiarenie viacerých vlnových dĺžok, nám umožňuje rozlišovať farby objektov podľa ich relatívnej odrazivosti. Schopnosť rozlíšiť nezrelý, a preto nechutný až jedovatý, zelený plod od jedlého červeného je daná tým, že nedozreté ovocie odráža primárne svetlo s vlnovou dĺžkou asi 500 nm. Odrazom od, napríklad zrelej čerešne, sa do našich oči dostáva hlavne 700 nm žiarenie. Pod jednofarebným svetlom, takým, aké produkuje oranžová sodíková výbojka s dominanciu jednej vlnovej dĺžky – 589 nm, by obidva plody boli prakticky čierne.