Čím nižší základ dane, tým nižšia daň
"Paušálnymi výdavkami si môžu živnostníci znížiť základ dane," pokračoval v tlačovej besede Marián Viskupič, podpredseda strany SaS, pričom pochválil stranu SNS, ktorej sa práve zníženie limitu podarilo presadiť. Od roku 2017 sa tak sadzba zvýšila zo 40 na 60 percent z úhrnu príjmov a stúpol aj limit z pôvodných 5 040 na 20-tisíc eur.
V praxi to znamená, že pri mesačnej fakturácii vo výške dvetisíc eur sa v daňovom priznaní živnostníka ako súhrnný príjem uvedie suma 24-tisíc eur. Z tejto sumy je teda v súčasnosti možné odrátať 14 400 eur (60 percent), čo zníži základ dane podnikateľa. Od toho sa ešte odpočítajú ročné náklady na zdravotné a sociálne odvody.
V tomto roku sú minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 97,80 a sociálne 216,13 eura. Ak ich živnostník zaplatí za celý rok, si tak v nasledujúcom daňovom priznaní odráta zo zárobkov ešte 3 767,16 eura. Okrem toho do výpočtu vstupuje aj takzvaná nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.
Tá predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura. "Tú si po splnení podmienok môže daňovník uplatniť v roku 2024 v prípade, ak jeho základ dane vykázaný za rok 2024 je rovný alebo je nižší ako 24 952,06 eura (čo predstavuje 92,8-násobok sumy životného minima)," vysvetľuje Finančná správa na svojom portáli. Pre uvedený príklad je teda relevantná.
No a čím nižší základ dane, tým nižšia daň. V porovnaní s týmto príkladom si zamestnanec s rovnakým príjmom siahne do vrecka omnoho hlbšie. Získa však vyššiu podporu zo strany štátu v prípade sociálnych dávok, čiže počas práceneschopnosti, nezamestnanosti a v neposlednom rade mu bude vypočítaný vyšší starobný dôchodok.
Paušál je obľúbený
Vlani tieto paušálne výdavky podľa Viskupiča využilo viac ako 263-tisíc živnostníkov. Vysvetlil, že konkrétne návrhy z dielne ministra Ladislava Kamenického ešte nie sú známe, ale "barličkou" by nám podľa neho mohli byť lego kocky úradníckej vlády, ktorá živnostníkov chcela riešiť tiež.
Vtedajší návrh spočíval v tom, že aktuálnu 60-percentnú sadzbu si bude možné uplatniť len do výšky 10-tisíc eur príjmov. Na hrubý zárobok od 10- do 15-tisíc eur by sa vzťahovali len 40-percentné výdavky, od 15- do 20-tisíc eur by to bolo 20 percent a na 10 percent pre zárobok od 20- do 30-tisíc eur a tak ďalej. Už toto by bolo podľa neho pre nich likvidačné.
"Vláda si chce posvietiť aj na fiktívnych živnostníkov," upozorňuje Viskupič. Koalícia podľa neho vypočítala, že ak všetci takíto ľudia prejdú do pracovného pomeru, odvody by sa zvýšili o 648 miliónov eur. V realite to však podľa neho fungovať nebude. Dodáva, že ide len o číslo na papieri.
Aktuálne si živnostník fakturuje to, čo odpracuje. Ak týždeň žiadnu činnosť nevykonáva, prípadne nemá pre neho zadávateľ prácu, má jednoducho voľno. Ak by sa takýto robotník vo firme pod tlakom vlády stal zamestnancom, ktorého by platil zamestnávateľ (ak by ho vôbec platil), zamestnávateľ by celý mesiac platil človeka, ktorého v skutočnosti celé toto obdobie nepotrebuje. To by mohlo podľa Viskupiča viesť k nárastu čiernej práce.
Podnikateľské prostredie by mohlo utrpieť
Môže sa stať aj to, že množstvo ľudí príde o prácu, pretože ako zamestnanci sa stanú pre zamestnávateľov byrokraticky aj finančne omnoho náročnejší. Vo všeobecnosti by podľa Viskupiča nastalo zhoršenie podnikateľského prostredia, a to hlavne pre úpravu paušálnych výdavkov. "Úpravou paušálnych výdavkov chce vládna koalícia získať viac peňazí do štátnej kasy," opakuje podpredseda SaS.
Podľa neho sa však môže stať úplný opak. Viac peňazí sa totiž môže začať vyplácať takzvane na ruku, teda aby tá živnosť bola pre podnikateľa aj naďalej "výhodná". V neposlednom rade by sa okresali možnosti pre pracovitých ľudí. Zákon totiž umožňuje pracovať aj viac hodín denne, ako umožňuje Zákonník práce, čo by v prípade presunu do zamestnaneckého pomeru bolo oklieštené.
V závere Viskupič zhrnul, že na živnostníkoch štát vo finále šetrí. Ak si dobrovoľne nepriplácajú na odvodoch, nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti. Aj iné dávky sú v porovnaní so zamestnancami nižšie, pričom v neposlednom rade bude mať na nich štát nižšie náklady aj na penzii, keďže aj ich dôchodky sú pre nižšie odvody oproti zamestnancom, samozrejme, podstatne nižšie.
Deficit štátneho rozpočtu je vysoký. Konsolidačná stratégia vlády je do konca volebného obdobia každý rok znižovať deficit o jedno percento HDP. A pokračovať bude musieť aj nasledujúci kabinet. Sú teda nevyhnutné opatrenia, ktoré prispejú k zodpovednému narábaniu s verejnými financiami.
Odborníci hovoria o šetrení, zatiaľ však štát skôr siaha hlbšie do vrecka občanov cez dane a odvody, napríklad v rámci tak živo diskutovaného zákona o sladených nápojoch. Keď treba nájsť zdroje, Viskupič vyjadril dôveru v Andreja Danka, ktorý by v zachovaní aktuálneho nastavenia mohol splniť, čo avizoval. "Limit paušálnych výdavkov na úrovni 60 percent sa meniť nebude, ja to nedovolím,“ povedal ešte v máji v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý kandidoval ako nezávislý kandidát na kandidátke SNS, sa pre Štandard v súvislosti s témou vyjadril tiež. "Ja budem presadzovať, aby 15-percentná daň bola pre živnostníkov do obratu 100-tisíc eur. A to isté budem žiadať aj pre eseročky," dodal, keďže v hre by mali byť okrem paušálu aj sadzby dane z príjmov.
Štandard oslovil s otázkami k pripravovaným zmenám aj rezort financií. "Ministerstvo financií SR nebude podporovať šírenie politicky motivovaných špekulácií o tejto téme, ktoré navyše nie sú aktuálne ničím podložené," reagoval pre Štandard tlačový odbor rezortu.
