Anton Hykisch (1932 - 2024) sa venoval historickej próze. Počas komunizmu nevstúpil do strany, po roku 1989 boli pre neho dôležité národné témy, ku koncu života aj kritika multikulturalizmu a progresivizmu. Bol prvým veľvyslancom Slovenskej republiky v Kanade.
Hykisch bol autorom viacerých diel ako Čas majstrov, Verte cisárovi, ktoré vyšli aj v cudzojazyčných prekladoch.
Ako 17-ročného ho v roku 1949 zadržali pri pokuse o útek za hranice, čo negatívne poznačilo jeho život. Predtým ako sa pokúsil o útek, spolu s ďalším napísal väčšie množstvo letákov s protištátnym obsahom, v ktorých išlo o obranu katolíckych kňazov. Komunistický súd ho odsúdil na trest 10 mesiacov podmienečne.
V Československom rozhlase v Bratislave pracoval v rokoch 1962 – 1969, najprv ako redaktor v literárnej redakcii, potom v redakcii aktualít a zaujímavostí. V roku 1969 musel z rozhlasu z politických dôvodov odísť a mal niekoľkoročný zákaz publikovať.
V ŠtB bol vedený ako preverovaná osoba, detaily sa rekonštruovať nedajú, keďže jeho zväzok bol 12. decembra 1989 zničený.
V rokoch 1990 – 1992 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady a bol spoluautorom Deklarácie o zvrchovanosti Slovenska. Patrí medzi významných slovenských spisovateľov, zanechal za sebou 34 literárnych diel. Známe sú najmä jeho historické romány, ako Jakobínska revolúcia v strednej Európe, Čas majstrov, Milujte kráľovnú, Verte cisárovi, Bezhlavý čas a ďalšie.
Hykisch bol pravidelným čitateľom Štandardu, napísal aj článok o kritike kanadskej politiky a premiéra Trudeaua.
Za literárnu činnosť dostal celý rad ocenení. V januári 1998 mu bolo udelené štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.
Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti.
(rtvs, fed)