Keď Tomáš Halík mieša náboženstvo a politiku

Známy český kňaz opäť raz reaguje na diskusie na rozhraní politiky a náboženstva, interpretuje pápeža aj konzervatívnych politikov spôsobom, že sa z toho mnohým katolíkom točí hlava. Píše Matúš Hagara.

Český kňaz Tomáš Halík napísal dva články (prvý vyšiel na Christnet, druhý v denníku N), v ktorých rozoberá slová pápeža Františka o homosexuáloch, americké voľby, zákaz eugenických potratov v Poľsku a fundamentalizmus v náboženstve. Katolík poznajúci dôkladne učenie Katolíckej cirkvi názor Tomáša Halíka môže považovať za zaujatý, no neupadne do vieroučného omylu. Avšak v prípade menej vzdelaného katolíka môže dôjsť k uvedeniu do omylu a deformácii svedomia. Považujem preto za potrebné reagovať a konfrontovať niektoré jeho kontroverzné tvrdenia.

Istú opatrnosť by mohlo vyvolať, že Halíkovi tlieskajú ľudia z ľavicovo-liberálneho prostredia, ktorí sa snažia negovať akékoľvek snahy prospievajúce k vyššej ochrane ľudskej dôstojnosti a prirodzeného manželstva a rodiny. Hoci ma stále nanovo prekvapuje, že Halík prijíma potlesk od ľudí, ktorí opovrhujú Katolíckou cirkvou a otvorene odmietajú jej učenie.

Poďme ale k podstate veci, auditórium je vedľajšie. Halík pod rúškom milosrdenstva voči homosexuálom akceptuje ich homosexuálny štýl života, lebo vraj samotný vzťah je dobro. Prekvapuje ma, že tak pastoračne skúsený človek v istom zmysle zrádza homosexuálov, ktorí žijú v zdržanlivosti a vedú ťažký zápas v súlade so svojou vierou. Ako môže vyzdvihnúť a hájiť homosexuálov, ktorí nežijú podľa učenia Cirkvi, a tak vyslať signál ostatným, že ak by sa aj prestali snažiť žiť ideál, nie je to taký problém? Veď to je presný opak toho, čo by mal katolícky kňaz robiť – povzbudzovať k svätému a čnostnému životu.

Dostávame sa k tomu, že Halík začína relativizovať učenie cirkvi o registrovaných partnerstvách a zväzkoch homosexuálov, ktoré sa podobajú na manželstvo. Robí to veľmi delikátne.

Ak sa vymedzíte voči zväzkom ľudí s nehetoresexuálnou orientáciou, označí vás za netolerantných, nenávistných, pomaly homofóbov. Tým pádom odrádza bežných veriacich, aby odmietali registrované partnerstvá, navyše keď v našom kontexte to automaticky znamená adopcie detí neheterosexálnymi pármi cez judikáty Európskeho súdu pre ľudské práva. Jedna vec je odmietnuť postoj rodičov alebo známych, ktorí vylúčia človeka zo spoločenstva kvôli jeho sexuálnej orientácii, úplne iná, neakceptovateľná vec je podporovať ideologické požiadavky LGBT+ skupín, ktoré sa snažia pre seba získať sociálno-ekonomické benefity a zrelativizovať inštitút prirodzenej rodiny a manželstva.

Mons. Halík považuje amerického prezidenta Donalda Trumpa za „úplne amorálneho, klamárskeho, ​​arogantného politického cynika, ktorý celým svojím životom, konaním a vystupovaním dáva neskrývane najavo, že jeho jediným bohom sú peniaze, za ktoré je možné si kupovať najdrahší tovar, najvyššie mrakodrapy, krásne manželky (a meniť ich ako košele) a nakoniec aj vrcholnú politickú moc na tejto planéte“.

Halíkova kritika je síce v niečom relevantná, úplne však obchádza, že končiaci prezident si počas svojej vlády zostavil veľmi solídny konzervatívny pro-life kabinet, že zastavil štátne financovanie potratov (Planned Parenthood), že vymenoval kvalitných konzervatívnych sudcov, že nezačal žiadnu vojnu a v porovnaní s jeho predchodcami bol ochotný sa prihlásiť k ochrane prirodzeného manželstva a rodiny, že sa prihlásil k ochrane života nenarodených a ako prvý americký prezident sa zúčastnil pochodu za život.

Trump mnohými svojimi skutkami, nie slovami, dokázal, že sa dokáže postaviť za kresťanské hodnoty aj tam, kde mnohí nominálni kresťania úplne zlyhali a boli konformní s ideológiami doby. Halík to však úplne prehliada.

Problém je, že český kňaz nielen kritizuje Trumpa a jeho voličov, on nimi aj citeľne opovrhuje. Vezmite si, že ľavicovo-liberálne elity v USA (rovnako ako Halík) opovrhujú Trumpom a jeho voličmi, medzi ktorých patria aj úprimne veriaci kresťania, ktorí nie sú žiadni radikáli. Mnohí republikánski voliči sa priklonili k Trumpovi práve preto, že vnímali opovrhovanie zo strany ľavicovo-liberálnych elít. Halík nemá problém dokonca voličov Trumpa porovnávať s teroristami. Keď však príde na jeho protikandidáta Joea Bidena, ktorý ako katolík podporuje potraty, ideológiu gender, rozvrat prirodzeného manželstva a počas svojej politickej kariéry konal a koná v zásadnom rozpore s učením cirkvi, Halík taktne pomlčí. Veď stačí Bidenov pokojný depolarizačný tón a odpustíme aj genocídu nenarodených a podporu týchto praktík v chudobných štátoch Afriky, že?

Vďaka tomu Mons. Halík dospieva k absurdnému paušalizujúcemu záveru: „Je úplne logické, že tí, ktorí obdivujú Trumpa, nenávidia pápeža Františka.“ Lenže to nesedí. Mnoho katolíkov v USA sa prikláňa v dnešnej dobe k republikánom, lebo Demokratická strana so silnejúcim marxistickým krídlom sa stala nevoliteľná pre katolíkov. Prečo by títo katolíci mali nenávidieť pápeža? Veď v rámci americkej cirkvi existujú aj preláti, nielen veriaci, ktorí dokonca pomohli zvoliť Františka za pápeža a pred voľbami dokázali oceniť politiku Donalda Trumpa. A nie je to tak len v Amerike, Mons. Halík dobre pozná Alexandra Vondru, s ktorým patrili do okruhu Václava Havla, ktorý je tiež katolík a nezapadá do Halíkovej schémy.

Ani tu však nie je koniec politického dobrodružstva Tomáša Halíka, pokračuje ďalej a kritizuje snahu o spájanie náboženstva s populizmom a nacionalizmom. Poukazuje najmä na Poľsko, pričom je veľmi skeptický k poľským biskupom a poľskej vláde, kde však tamojší ústavný súd (a nie vláda) zrušil výnimku pre eugenické potraty – zabíjanie nenarodených s genetickou poruchou. Znalci Poľska vedia, že v takomto duchu sa vyjadroval už predchádzajúci predseda ústavného súdu. Ide teda o právne, nie politické rozhodnutie. To však Halíka opäť nezaujíma.

Jeho pozornosť mieri inde. A iste, kresťanská viera sa vždy potrebuje očisťovať. Dôkazom sú celé dejiny cirkvi. No paradoxom je, že práve Poľsko robí v ochrane života asi najviac v Európe, a namiesto podpory a ocenenia Halík Poliakov úplne zhadzuje.

Druhým paradoxom je, že síce kritizuje spájanie národnej a kresťanskej identity, nerobí mu problém pred prezidentskými voľbami vycestovať na Slovensko a verejne podporiť a dokonca požehnať ľavicovo-liberálnu kandidátku, ktorá vedome, slobodne a vo vážnych veciach protirečí prirodzenému zákonu a učeniu Halíkovej cirkvi. Stačí, že na neho zapôsobila dostatočne „spirituálne“ a hneď dostane krížik na čelo. Aj vy sa pýtate, čo sa stalo s integritou Mons. Halíka? 

Halík sa tiež sťažuje, že sa ťažko vedie ekumenický dialóg. Opäť raz kritika mieri do radov katolíkov, ktorí majú iný politický názor ako on. Podľa neho fundamentalistický a nemúdry názor. Škoda, že do kritiky nie sú zahrnutí liberálni a progresívni teológovia, ktorí Sväté Písmo interpretujú úplne svojvoľne a neraz na politickú objednávku tej ktorej politickej ideológie či strany. Mám na mysli najmä ľavicovo-liberálne spektrum, ktoré Halíkovi celkom asymetricky nevadí.

Nepochopiteľné tiež je, že bežný katolík, ktorý žije sviatostným životom, vedie relatívne bezúhonný život, politicky podporuje pro-life a pro-family postoje, a keby je Američan, podporí Trumpa, je pre Halíka skoro nepríčetný a hodný pokarhania. No keď v Brne uviedli hru Naše násilí, vaše násilí, kde postava Ježiša znásilňuje moslimku, tak Mons. Halík cítil potrebu hru verejne obhajovať, pretože v nej vidí hlbší spirituálny zmysel. Žiadne odsúdenie alebo poukázanie na Nevezmeš Božie meno na darmo, pričom meno sa chápe ako osoba, samotný Boh. Práve naopak, bežní veriaci ním boli pokarhaní, že tomu nerozumejú a sú nevzdelaní. Smola, opäť raz zle pochopili Desatoro… Ale čo ak je to celé naopak a politiku s náboženstvom mieša niekto iný?

Mimochodom, čím to asi je, že Tomáš Halík dospieva k pravidelnej zmene teologického akcentu, ktorá prichádza zvyčajne s novým pápežom?

Matúš Hagara

Autor študuje katolícku teológiu, je manažérom CitizenGO Slovensko a je podpredsedom KDMS.