Skôr, ako sa bližšie zameriame na konkrétne obsahy našej viery, je potrebný pohľad na situáciu, v ktorej sa nachádza súčasný človek. Ten totiž vo veľkej miere stratil dôležitý základ i smer pre svoj život – Boha. Filozofovanie a teologizovanie minulosti, hoci také potrebné pre stabilný základ vlastného života, už súčasnému človeku hovoria len veľmi málo.
Omnoho silnejším hlasom prehovárajú vzťahy. Práve v nich dnes hľadáme odpoveď na jeden z hlavných problémov – kontingenciu. Zjednodušenie povedané: tento spôsob nazerania na život a svet považuje všetko za produkt slepej náhody. Nikto a nič nemuselo byť také, aké to je. Mohlo to byť aj celkom iné. Pod vplyvom kontingencie považujem svoj výzor; povahu; rodinné zázemie; miesto, kde žijem či prácu, ktorú robím za sériu obyčajných zhôd náhod. Nič hlbšie za tým nie je a netreba to ani hľadať.
Jedným z následkov, ak na takúto hru pristúpim, je prázdnota, ktorú sa však snažím nejako riešiť. Aj preto sú to práve „siete a bubliny vzťahov“, ktoré sú dnes v kurze. Od nich závisí osobná zrelosť alebo, naopak, zničenie človeka. Každý, kto nezakúša lásku, ochorie. Každé dieťa, ktoré od príchodu na svet nedostáva plné potvrdenie svojej existencie, len veľmi ťažko – ak vôbec – dospeje v plnej miere k úspešnému ľudskému životu.