Bude EÚ evidovať majetok svojich občanov? Brusel zvažuje kontroverznú novinku

Problematike sa už začiatkom júla venoval aj portál WirtschaftsWoche, pre ktorý to, že sa štúdia uskutočňuje a aj to, že jej výsledky budú zverejnené „čoskoro“, potvrdila hovorkyňa Komisie.

Kreuje sa, ako by spomínaný register mal vyzerať. „Majetok v hodnote viac ako 200-tisíc eur by sa mal evidovať centrálne na úrovni EÚ a informácie o ňom by sa mali medzi úradmi vymieňať rýchlo a cez hranice,“ uvádza nemecký portál, pričom údaje by sa získavali z pozemkových kníh, čiže z katastrov a rôznych registrov firiem.

Databáza by zároveň obsahovala aj kryptomeny, umelecké diela či zbierky alebo zlato. „Zvažuje sa možnosť zahrnutia takýchto hodnôt do registra aktív,“ prezradila Európska komisia už pri oznámení štúdie uskutočniteľnosti.

Brusel myšlienku zavedenia tohto typu centrálnej evidencie aktív a ich vlastníkov presadzuje už od roku 2021. Týmto nástrojom chce bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Hlavným spúšťačom procesov však boli problémy s vystopovaním a zmrazením majetku sankcionovaných ruských oligarchov v Únii.

Živo sa polemizuje o tom, čo skutočne stojí za zavedením podobného registra. Jeho kritici totiž otvorene hovoria, že pôjde ešte o rozsiahlejšiu štátnu kontrolu. Tvorcov podozrievajú, že informácie sa budú zhromažďovať hlavne preto, aby sa stali základom novej legislatívy týkajúcej sa aktív, prípadne daní z majetku. Zatiaľ je však ťažké predpokladať, čo by sa po zavedení zmenilo v praxi.

Boj s legalizáciou príjmov pokračuje

Pravidlá EÚ proti praniu špinavých peňazí sú už teraz veľmi prísne, rovnako ako zákony v jednotlivých členských štátoch. A dá sa povedať, že sa neustále sprísňujú. „Napríklad v Nemecku je sotva možné anonymne obchodovať s investičným zlatom,“ uvádza portál.

Od augusta 2021 tam musí každý, kto chce predať zlato svojej domácej banke, predložiť dôkaz o pôvode drahého kovu, ak je jeho hodnota vyššia ako 10-tisíc eur. V bankách tretích strán je to dokonca už od hodnoty 2 500 eur.

Sprísnili sa aj pravidlá v obchode s umením. Od roku 2020 musia aukčné domy, obchodníci s umením a majitelia galérií identifikovať svojich zákazníkov a nahlásiť akékoľvek podozrenia z prania špinavých peňazí. Tie sú na mieste najmä, ak zákazníci trvajú na anonymite alebo sú registrovaní podľa zákona vo „vysoko rizikovej krajine“ vrátane Panamy, Jamajky alebo Gibraltáru.

Prijatie šiestej smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí sa zase zameralo na správcov kryptoaktív, ako sú banky, a zavádza prísnejšiu hĺbkovú kontrolu a ohlasovacie povinnosti. „Nesmú ponúkať kryptoúčty pre anonymných používateľov a musia hlásiť podozrivú aktivitu,“ zaznieva v usmernení, ktoré obsahuje aj mnohé ďalšie opatrenia: prísnejšie pravidlá monitorovania pre ľudí s majetkom nad 50 miliónov eur a celoeurópsky strop 10-tisíc eur pre hotovostné platby s podnikateľským zázemím.

No a len nedávno, koncom februára, oznámil Brusel vytvorenie nového orgánu pod skratkou AMLA. Je určený práve na boj proti legalizácii „špinavých“ príjmov, pričom zástupcovia Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ vybrali za sídlo Frankfurt [sídlo ECB, pozn. red.], a to i napriek výzvam, aby dala možnosť aj mestám v iných krajinách než v Belgicku, Francúzsku a Nemecku, kde obvykle sídlia úrady Únie.

Databáza tohto orgánu bude spájať informácie od všetkých regulačných orgánov. AMLA môže a má tieto údaje sprístupniť iným orgánom v rámci systému na dôvernom základe, ak je na to dôvod. Európska komisia pritom podobnú inštitúciu navrhovala už v roku 2021, a to po sérii škandálov.

„AMLA bude zohrávať kľúčovú úlohu v boji proti nezákonným finančným aktivitám v EÚ. Bude v ňom pracovať viac ako 400 zamestnancov a svoju činnosť začne v polovici roku 2025,“ uviedlo Belgicko, ktoré vo februári predsedalo Rade EÚ.

Vnútroštátne orgány už teda majú komplexné informácie o aktívach a ich cezhraničné prepojenie je na dobrej ceste. Brusel by však s celoeurópskym registrom zašiel ešte o krok ďalej. To sa, samozrejme, nepáči každému, nejasá ani celá politická scéna.

Čo sa skrýva za pripravovaným registrom?

Niekoľko otázok, ktoré aktuálne v tejto súvislosti takpovediac visia vo vzduchu, zodpovedal pre portál Focus.de finančný expert Sebastian Hall. Potvrdil slová hovorkyne Európskej komisie, že štúdie uskutočniteľnosti sú dokončené a onedlho poskytne Únia konkrétnejšie informácie.

Predstavené podľa neho budú v najbližších týždňoch a nasledovať bude legislatívny proces, ktorý tiež istý čas potrvá. „Odhaduje sa, že register (majetku) by mohol vstúpiť do platnosti v priebehu jedného až dvoch rokov v závislosti od toho, ako rýchlo napreduje legislatíva a aký veľký odpor sa očakáva zo strany členských štátov,“ hovorí Hell.

Dodáva, že pôjde o komplexnú databázu zaznamenávajúcu rôzne aktíva občanov, pričom cieľom je zvýšiť transparentnosť a lepšie bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Konkretizuje aj to, čo všetko by sa evidovalo. „V registri by bolo možné evidovať široké spektrum aktív vrátane nehnuteľností, bankových účtov, cenných papierov, vozidiel a prípadne umeleckých diel alebo drahých kovov,“ vymenúva.

Cieľom je vytvorenie komplexného prehľadu o majetku občanov. Register bude podľa neho navrhnutý tak, aby bolo ťažké ho legálne obísť, najmä v rámci EÚ. „Ani presťahovanie sa do Švajčiarska neponúka žiadnu bezpečnosť, keďže tento štát plánuje aj register transparentnosti a sprísňuje boj proti praniu špinavých peňazí,“ myslí si finančník.

Ukrývanie majetku tiež sťaží automatická výmena informácií medzi krajinami. Kto by sa predsa len chcel vyhnúť registru, musel by opustiť Európu. Podľa kritikov by sa mohol zneužiť predovšetkým v čase kríz, napríklad použitím majetku občanov na splácanie dlhov. „Táto obava nie je neopodstatnená, pretože historické príklady ukazujú, že registre majetku možno použiť na vládne zásahy v čase krízy,“ uzatvára Hell.

Sebastian Hell je úspešný podnikateľ v nemeckom finančnom sektore od roku 2005. V roku 2019 založil projekt Hell Investiert, ktorý má v súčasnosti na sociálnych sieťach viac ako 100-tisíc sledovateľov. Dôraz sa kladie na investovanie prostredníctvom hmotného majetku (akcie, nehnuteľnosti a drahé kovy) s cieľom dosiahnuť výnosy a ochranu kapitálu.