Heraldik Vrtel: Dúhovú vlajku so štátnym znakom možno čítať ako snahu o dominantnú ideológiu

Na pochode Dúhový Pride bola v sobotu vyvesená dúhová vlajka so slovenským štátnym znakom. Zviezla sa na to vlna kritiky. Súhlasíte s ňou?

Vloženie štátneho znaku Slovenskej republiky na vlajku LGBTI+ hnutia je určite nevhodné a nesprávne. To je potrebné jednoznačne povedať. Nazdávam sa tiež, že je to aj v rozpore s platnou legislatívou upravujúcou štátnu symboliku a jej používanie.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) to označil ako hanobenie štátnych symbolov. Ako heraldik súhlasíte s týmto hodnotením?

Nie som si istý, či možno vytvorenie a používanie tohto spojeného symbolu považovať za hanobenie. Pod pojmom „hanobenie symbolu“ sa totiž v heraldike – náuke o erboch a vexilológii – náuke o vlajkách, rozumie demonštratívne poškodzovanie ako pálenie, trhanie, špinenie či iné znevažovanie určitého identifikačného symbolu s úmyslom morálne znevážiť a ponížiť jeho nositeľa.

Štátny znak Slovenskej republiky však v tomto prípade nebol poškodený, bol zobrazený v korektnej podobe, dokonca na čestnom mieste na vlajke.

Čo teda považujete za nesprávne na verejne vyvesenej vlajke?

Problém je predovšetkým fakt, že štátny znak Slovenskej republiky bol vložený do iného politického symbolu a tým bol daný do určitého politického kontextu. Vznikol nový, zložený symbol. Ak by účastníci rôznych manifestácií chceli vyjadriť vlastenectvo a prihlásiť sa k Slovenskej republike, bolo by oveľa správnejšie, ak by na verejných zhromaždeniach akéhokoľvek politického či spoločenského subjektu viali vedľa seba zástavy politických strán a spolu s nimi aj zástavy Slovenskej republiky.

Platná legislatíva nijako nezakazuje občanom ani právnickým osobám používať štátnu vlajku Slovenskej republiky, pokiaľ bude jej použitie dôstojné a zodpovedajúce jej postaveniu ako štátneho symbolu.

Je namieste verejne zobrazovať štátne symboly na propagovanie myšlienok, ktoré sa týkajú jednej ideológie?

Ako som už povedal, štátne symboly nie sú výlučne symbolmi štátnych orgánov, môžu ich používať aj iné právnické a fyzické osoby. Zákon v týchto prípadoch len limituje okruh ich používania. Nesmú sa napríklad používať v pečiatkach súkromných firiem alebo na uniformách súkromných bezpečnostných služieb. Slovom, občan nesmie byť zavádzaný, že v takýchto prípadoch ide o štátnu inštitúciu.

Je však nevhodné spájať do jedného celku štátnu symboliku s inou politickou symbolikou, respektíve so symbolikou vyjadrujúcou určitú ideológiu. Povedal by som, že je to dokonca v rozpore s ústavou, v ktorej sa píše, že Slovenská republika „sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“.

Teda akékoľvek symbolické vyjadrenie ambícií určitého hnutia smerujúcich k tomu, aby sa jeho ideológia stala v danom štáte dominantnou a predmetnú vlajku tak možno čítať, je, zdá sa, v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a štát by sa mal voči tomu ohradiť.       

Poslanci SNS avizovali zmenu zákona o štátnych symboloch, ktorou chcú pravdepodobne obmedziť verejné zobrazovanie iných zástav ako štátnych pred budovami úradov a samospráv. Je na to dôvod?,

Keď sa zákon v roku 1993 tvoril, formulovali sme ho pomerne „voľne“, nazdávali sme sa, že nebolo a nie je želateľné direktívne nanucovať či zakazovať používanie štátnej symboliky, ale že každý rozumný občan pochopí, že štátne symboly sú „nadčasové“, nemožno ich spájať s jednou či druhou politickou garnitúrou, že sú krásne a že ich dôstojné používanie je súčasťou európskej kultúry.  

Na druhej strane je prirodzené, že vzhľadom na svoj význam si štátne symboly zasluhujú aj primeranú ochranu. Pravdaže, nemožno pri každej ďalšej „kauze“ spojenej so štátnymi symbolmi otvárať zákon o štátnych symboloch a ich používaní. Myslím si, že za predpokladu dôslednejšieho uplatňovania je aj aktuálna právna úprava dostačujúca.        

Je zobrazovanie štátnej vlajky súčasťou európskej kultúry?

Označovanie úradných budov štátnym znakom a štátnou vlajkou (zástavou) je starou európskou tradíciou, o čom sa možno presvedčiť kdekoľvek v zahraničí i pohľadom do historickej minulosti. Dôvodom zavedenia pravidelnej vlajkovej výzdoby bolo nielen praktické označenie úradnej budovy, aby bolo aj cudzincovi jasné, že ide o budovu ministerstva, radnice, vojska, polície, súdu… Nemenej dôležité však bolo demonštrovanie skutočnosti, že štátna moc je v obci prítomná a zároveň, že obec je súčasťou štátu. Kedysi sa zástavy na priečeliach úradných budov každé ráno pracovného dňa ceremoniálne vyvesovali a podvečer zasa zvesovali ako dodnes v armáde.

Čo znamená, že je pred budovou vyvesená zástava?

Symbolicky povedané, stála vlajková výzdoba je tradičným vexilologickým vyjadrením štátnosti, skutočnosti, že štát existuje, že štátne orgány fungujú, bezpečnosť občanov je zabezpečená. Stála vlajková výzdoba by nemala byť narušená ani žiadnou prírodnou, epidemiologickou, či vojnovou katastrofou. Nie ako pred niekoľkými rokmi, keď dokonca na štátny sviatok Slovenskej republiky zriadenci Národnej rady Slovenskej republiky nechali vysoký stožiar pred budovou národnej rady bez štátnej vlajky!

Spomínali ste stálu vlajkovú výzdobu. Má štátny funkcionár určitú slobodu kedy môže vyvesiť inú vlajku ako štátnu?

Vlajkovú výzdobu možno upraviť len vtedy, ak vláda v súlade so zákonom vyhlási štátny smútok a len na ministerstvom vnútra presne stanovený čas. Úprava vlajkovej výzdoby teda nesmie závisieť od individuálneho rozhodnutia prezidenta, ministra či iného štátneho alebo samosprávneho funkcionára a od jeho aktuálnych pocitov.  

Rovnako je celkom nevhodné pred štátnymi a samosprávnymi budovami vztyčovať vlajky iných štátov, nebodaj určitých politických hnutí alebo spoločenských organizácií. Nech sú pohnútky na vyjadrenie sympatií s nimi akokoľvek ušľachtilé, na štátne a samosprávne budovy iné ako zákonom určené vlajky jednoznačne nepatria. Rešpektovaný režim používania štátnych symbolov je znakom politickej kultúry, nemožno ho podceňovať.

A čo vlajka Európskej únie?

Režim pravidelnej vlajkovej výzdoby úradných budov je jasne stanovený. Štátne budovy a budovy územnej samosprávy sa označujú štátnym znakom a štátnou vlajkou/zástavou budovy územnej samosprávy navyše aj znakom a vlajkou/zástavou samosprávy. Používanie vlajky/zástavy Európskej únie na týchto budovách je v súlade so želaním Európskej únie a v súlade s odporúčaním Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Používanie vlajky Európskej únie je teda odporúčané, ale nie povinné. Pri jej použití je vždy potrebné dať prednosť štátnej vlajke Slovenskej republiky.