Koloristické skladby Ivana Ouhela v Českom centre. A na Slovensko sa vracia drak menom Skrak

Vladimír Kordoš píše o dvoch kontrastoch: výstave českého maliara Ivana Ouhela v Bratislave a osobe Ladislava Skraka, nomenklatúrneho straníckeho kádra a udavača, ktorý pôsobí ako vedúci Výtvarného odboru Matice slovenskej a podivuhodnom „projekte“ o „národnej neomoderne".

Ivan Ouhel (1945-2021) bol členom voľného združenia výtvarníkov 12/15. Foto: ČTK / Doležal Michal, Profimedia

Publikované: 26. júla 2024 | 9:41

Autor: Vladimír Kordoš,

V Českom centre v Bratislave na Prepoštskej ulici je výstava „Rytmy“ obrazov Ivana Ouhela. Sú z majetku autorovej rodiny a iných súkromných zberateľov. Výstavu otvorili jej kurátori Petr Mach, autor poslednej monografie, a za slovenskú stranu publicista Jakub Prokeš. Záštitu nad ňou prevzal český veľvyslanec na Slovensku Rudolf Jindrák. Výstavu si možno pozrieť ešte celý august, do 4. septembra 2024.

Mňa Ivan Ouhel, mimochodom môj rovesník, zaujal už keď bol členom združenia výtvarníkov 12/15 Pozdě, ale přece, ktoré patrilo do mozaiky československej neoficiálnej scény a zrodilo sa v období tzv. normalizácie. Jeho názov deklaroval snahy o návrat obrazu do stredobodu záujmu.

Ouhelove olejomaľby Rašenie (1995) a Orchester (1980). Foto: autor

Ivan Ouhel je známy svojimi intuitívnymi krajinami i figurálnymi kompozíciami. Narodil sa v roku 1945. V mladosti sa rozhodoval medzi hudbou a výtvarným umením, čo v jeho dielach stále cítiť. Rodený Ostravák bol absolventom akadémie v Prahe, kde potom zostal. Občas si zašiel na Slovensko. Dobre sa poznal s viacerými našimi výtvarníkmi, s Rudom Sikorom, Deziderom Tóthom, či Viktorom Hulíkom. Bolo to aj vďaka osobnosti Iva Janouška, ktorý tiež pochádzal z Ostravy, a v zložitých časoch po roku 1968 udržiaval kontakty medzi českými a slovenskými výtvarníkmi stojacimi mimo oficiálnej scény. Ivan Ouhel zomrel v tomto roku vo veku nedožitých osemdesiatin.