Námesačníci v 21. storočí a náš Hviezdoslav, dobový „dezolát“
V lete sme v aktuálnych časoch vojnovej propagandy zvyknutí na vychovávanie rôznymi dejinnými analógiami, ktoré vraj majú ukázať históriu ako učiteľku. Ide najmä o august (1968) a september (Mníchov). Na jednu dôležitú a azda ešte priliehavejšiu analógiu sa však zabúda: vypuknutie prvej svetovej vojny.
Vojna na Ukrajine, vojaci, vojak
Vojak. Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Historické analógie sa dnes využívajú najmä na to, aby sme si osvojili „ten správny“ geopolitický výklad aktuálnych udalostí. Z histórie si tak berieme presný opak toho, v čom by nás mala poučiť. Napríklad analógia s Mníchovom nám vraj hovorí, že ak Chamberlainove rokovania s Hitlerom boli v roku 1938 naivné, poučenie pre dnešok znie, že už nikdy nikto nesmie s agresorom rokovať, a to ani v prípade, ak je napadnutá krajina na dne a pokračovanie vojny môže priniesť len jej likvidáciu.
Dnes si pripomíname 110-te výročie vypuknutia prvej svetovej vojny a až príliš nám uniká, ako sa udalosti bezprostredne predchádzajúce vojnovej kataklizme, do ktorej sme napochodovali so zavretými očami, zato však plní odhodlania a morálneho presvedčenia, až príliš podobajú na dnešný stav.