Ani ústavný zákaz nemusí obmedziť novodobý obchod s deťmi

Zmeniť to môže prípadné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého judikatúra sa prikláňa skôr na stranu takýchto obchodných dohôd, ak je to v prospech práv dieťaťa.

Politická strana KDH vo svojom programe hovorí o ochrane každého ľudského života, a to od počatia po prirodzenú smrť. Ako dôsledná pro-life strana, jej cieľom je významne zvýšiť ochranu nenarodeného života a pomôcť tehotným ženám a rodinám v núdzi.

Náhradné materstvo strana vníma ako zneužívanie žien v zúfalej situácii, ktoré prenajímajú svoje maternice na donosenie v skúmavke vytvorených detí. Takéto praktiky považuje strana KDH za zavrhnutiahodné zneužívanie ťažkej situácie týchto žien a konanie, ktoré je v príkrom rozpore s požiadavkou chrániť ľudskú dôstojnosť. Slovenský zákon o rodine surogátne materstvo vylučuje, no vzhľadom na pokusy obchádzať slovenskú právnu úpravu je podľa názoru strany potrebné prijatie potrebných právnych predpisov.

Zákon o rodine skutočne definuje matku dieťaťa ako ženu, ktorá dieťa porodila. Žiadna iná osoba teda v zmysle zákona nemôže vystupovať pod týmto pojmom, a to ani v prípade využitia inštitútu náhradného materstva.

Náhradné tehotenstvo ako novodobý trend

Slovenské rodinné právo dlhodobo vychádza zo starej rímsko-právnej zásady mater semper certa est, pater incertus, čo znamená "matka je vždy istá, otec neistý". Daná zásada sa uplatňuje pri určovaní materstva, pričom táto potreba je formulovaná ako pomerne nová odpoveď na právne otázky pri zmenách v medicínskych postupoch a zavedení nových metód ako asistovaná reprodukcia, darcovstvo genetického materiálu či surogačné materstvo.

Inštitút surogačného materstva má svoj pôvod v Spojených štátoch amerických odkiaľ sa postupne dostal do ďalších krajín, pričom každá z nich voči nemu zaujala vlastný postoj. Štáty ako Veľká Británia či Izrael vyjadrili svoj pozitívny názor na danú problematiku tým, že právne povolili využívať tento inštitút, na druhej strane sú však aj štáty, ktoré, či už priamo alebo nepriamo, surogačné materstvo odmietajú. Jedným z nich je aj Slovenská republika.

Podstata surogačného materstva spočíva v tom, že objednávatelia (zväčša partnerský pár) uzavrú obchodnú zmluvu s cudzou ženou, ktorá sa dá na ich žiadosť umelo oplodniť buď metódou inseminácie (semenom manžela – objednávateľa alebo iného darcu) alebo inovulácie (mimo tela ženy sa oplodní jej vajíčko alebo vajíčko inej darkyne a následne sa oplodnené vajíčko alebo embryo implantuje do jej maternice).

Právnym základom surogačného materstva je teda zmluva medzi dvoma subjektmi. Na strane jednej je to žiadateľský, respektíve objednávateľský pár a na strane druhej cudzia žena. Obsahom takejto zmluvy, rovnako ako každej inej zmluvy, sú vzájomné práva a povinnosti subjektov, ktoré zmluvu uzavreli.

Žena – rodička sa zaväzuje, že podstúpi lekársky zákrok, na základe ktorého sa stane tehotnou, ďalej, že dieťa donosí a porodí a po pôrode ho odovzdá objednávateľom. Druhou stranou je subjekt, ktorým je spravidla manželský pár a tento bude v závislosti od dohody povinný poskytnúť náhradu finančných nákladov súvisiacich s tehotenstvom, prípadne aj odmenu. Rovnako sa zaviažu, že si dieťa po pôrode od ženy – rodičky prevezmú.

Slovensko neumožňuje surogačné materstvo

V Slovenskej republike nie je surogačné materstvo priamo regulované. Zákon o rodine nepripúšťa možnosť, aby sa náhradná matka vzdala svojho materstva v prospech iných osôb pred narodením dieťaťa. Zakazuje to konkrétne ustanovenie, podľa ktorého dohody a zmluvy neuznávajúce rodičku dieťaťa ako jeho matku sú neplatné. Neplatnosť je absolútna, so všetkými jej právnymi následkami.

Podľa platnej legislatívy je teda matkou dieťaťa vždy žena, ktorá ho porodila, bez ohľadu na genetické príbuzenské vzťahy. Tým pádom ak náhradná matka porodí dieťa, je automaticky považovaná za jeho matku z hľadiska práva, čo môže viesť k právnym komplikáciám pre páry, ktoré využili surogačné materstvo.

V slovenskom právnom poriadku platí zásada, že materstvo sa zakladá pôrodom, nie okolnosťou, od ktorej ženy pochádza vajíčko alebo uznaním materstva jednostranným prejavom vôle matky. Nerozhoduje teda test DNA, ktorý by svedčil žene, ktorá poskytla genetický materiál, ale rozhoduje správa o pôrode, ktorá osvedčí, ktorá žena dieťa porodila.

Surogátne materstvo rozdeľuje spoločnosť najmä v etických otázkach, ktoré sú založené aj na ideologickom vnímaní toho, čo je správne v otázke práv žien, práv detí, a obchodovania s ľudskými telami.

Trestný zákon obsahuje ustanovenia o obchodovaní s ľuďmi a zneužívaní žien, čo môže mať mať priamy dopad na náhradné materstvo aj v trestnej rovine, ak by boli naplnené skutkové podstaty konkrétnych trestných činov. Obchodovanie s ľuďmi, zverenie dieťaťa do moci iného či iné protiprávne konanie priamo alebo nepriamo môže pôsobiť ako prekážka pri využití inštitútu náhradného materstva.

Napríklad trestný čin obchodovanie s ľuďmi naplní okrem iného osoba, ktorá použitím formy prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod dosiahne súhlas osoby (napríklad matky), na ktorú je iná osoba odkázaná (dieťa), na odovzdanie inej osoby (dieťaťa). V tomto trestnom čine je teda prakticky popísaný celý proces náhradného materstva.

Zástancovia náhradného materstva a ich argumenty

Zástancovia surogátneho materstva ale tvrdia, že ide o legitímnu formu asistovanej reprodukcie, ktorá môže pomôcť párom, ktoré nemôžu mať deti z biologických dôvodov. Upozorňujú tiež na to, že s riadnou právnou a etickou reguláciou je možné minimalizovať riziká spojené so zneužívaním a zabezpečiť, aby práva všetkých zúčastnených strán boli chránené.

Poukazujú na tento spôsob získania dieťaťa ako na riešenie pre páry, ktoré trpia neplodnosťou, a surogátne materstvo je jediný spôsob ako mať biologické dieťa. Okrem neplodných párov zástancovia vidia v takomto spôsobe získania dieťaťa riešenie pre LGBTQ+ komunity, ženy s kariérnymi alebo zdravotnými obmedzeniami alebo hovoria o vysokej úspešnosti z hľadiska procesu otehotnenia, ktorý je starostlivo monitorovaný odborníkmi na plodnosť, čo zvyšuje šance na úspešné tehotenstvo a narodenie zdravého dieťaťa.

Niektoré krajiny, ako napríklad Spojené štáty, Kanada, a Spojené kráľovstvo, majú vypracované podrobné právne rámce, ktoré regulujú surogátne materstvo a chránia práva všetkých zúčastnených strán. V týchto krajinách existujú špeciálne agentúry a organizácie, ktoré poskytujú podporu a poradenstvo pre náhradné matky aj pre páry, ktoré chcú využiť túto metódu.

Grécko ako európska krajina povoľuje surogátne materstvo za prísnych podmienok. Žiadosti o surogátne materstvo musia byť schválené súdom predtým, než môže dôjsť k tehotenstvu. Aj Ukrajina je jednou z mála európskych krajín, kde je komerčné surogátne materstvo legálne.

Kritici vidia mnohé riziká

Kritici tejto metódy argumentujú, že náhradné materstvo môže viesť k zneužívaniu žien, najmä v ekonomicky zraniteľných situáciách, kde môžu byť ženy tlačené do surogátstva pre finančnú núdzu. Existuje aj riziko, že deti narodené v rámci takejto dohody môžu čeliť právnym a sociálnym problémom, najmä ak nie sú jasne stanovené ich práva a vzťahy s rodičmi.

V mnohých krajinách je surogátne materstvo buď zakázané alebo prísne regulované, pričom sa kladie dôraz práve na ochranu pred komerčným zneužívaním a zabezpečenie etických štandardov. Napríklad v Nemecku a Francúzsku je surogátne materstvo zakázané, pričom tieto krajiny argumentujú, že ide o ochranu ľudskej dôstojnosti a prevenciu pred možným zneužívaním žien. Taliansko rovnako zakazuje všetky formy surogátneho materstva.

Právne rámce krajín sa líšia a často sú zdrojom diskusií o právach a povinnostiach všetkých zúčastnených strán. Tieto otázky zahŕňajú kompenzáciu náhradnej matky, rodičovské práva a povinnosti a ochranu práv dieťaťa. Jednou z najväčších etických obáv je komercializácia ľudského tela a reprodukcie. Kritici tvrdia, že surogátne materstvo redukuje tehotenstvo na komoditu a náhradné matky na "nosiče" detí. Tento proces môže byť považovaný za vykorisťovanie, najmä v prípadoch, kde sú náhradné matky finančne motivované, čo môže viesť k nerovnostiam a zneužívaniu.

Zraniteľné ženy, najmä v rozvojových krajinách, často prijímajú túto úlohu kvôli finančnej núdzi. Tieto ženy môžu byť tlačené do surogátneho materstva bez plného pochopenia rizík a dôsledkov, čo priamo vedie práve k potenciálnemu vykorisťovaniu a nespravodlivému zaobchádzaniu.

Nedostatočná či rozdielna právna ochrana medzi jednotlivými krajinami môže viesť k právnym komplikáciám, ktoré môžu zasiahnuť všetky zúčastnené strany, vrátane náhradných matiek, biologických rodičov a detí. Riešenie rodičovských práv a povinností môže byť zložité a konfliktné.

V niektorých prípadoch môžu náhradné matky zmeniť svoj názor a chcieť si ponechať dieťa, čo vedie k právnym sporom. Naopak, existujú aj prípady, keď biologickí rodičia odmietnu prevziať dieťa, napríklad ak sa narodí s vážnymi zdravotnými problémami, čo môže opäť vyústiť k právnym a etickým dilemám.

Tehotenstvo a pôrod nesú so sebou značné zdravotné riziká, vrátane komplikácií ako preeklampsia, gestačný diabetes alebo pôrodné komplikácie. Náhradné matky môžu byť vystavené týmto rizikám bez dostatočného zdravotného zabezpečenia alebo podpory, čo môže mať vážne dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie.

Existujú aj riziká pre dieťa, ktoré sa narodí prostredníctvom surogátneho materstva. Môže čeliť psychologickým problémom spojeným s tým, že bolo nosené náhradnou matkou, čo môže ovplyvniť jeho identitu a vzťahy. Surogátne materstvo môže mať významné psychologické dopady na náhradnú matku.

Po narodení dieťaťa môže náhradná matka pociťovať stratu, smútok alebo depresiu, najmä ak si vytvorila silné emocionálne puto s dieťaťom počas tehotenstva, čo je bežný sprievodný jav. Tieto pocity môžu byť zhoršené, ak náhradná matka nemá dostatočnú psychologickú podporu a poradenstvo.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva

Právna úprava surogátneho materstva je komplexná a citlivá téma, ktorá nemá jednoznačné pravidlá ani v rámci európskych štátov. Európsky súd pre ľudské práva sa vo viacerých prípadoch zaoberal touto problematikou, najmä vo vzťahu k právam rodičov a detí narodených prostredníctvom surogátneho materstva.

ESĽP opakovane zdôraznil, že pri rozhodovaní o prípadoch surogačného materstva musia byť najlepšie záujmy dieťaťa vždy na prvom mieste. Súd vychádza z medzinárodných dohovorov ako Dohovor o právach dieťaťa a Európsky dohovor o ľudských právach.

Články týchto dohovorov stanovujú práva detí, ako právo poznať svojich rodičov a byť nimi opatrované, pokiaľ je to možné. Ďalej právo rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho identity, vrátane národnosti, mena a rodinných vzťahov, čo môže byť pri odovzdaní „kupujúcim" rodičom“ obmedzené.

Deti zároveň nesmú byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, s výnimkou prípadov, keď je to v najlepšom záujme dieťaťa. Pri obchodnej dohode obsahujúcej náhradné tehotenstvo je otázne, či takáto praktika je v prvom rade v najlepšom záujme dieťaťa.

Aj keď členské štáty majú určitú mieru voľnosti pri regulácii surogátneho materstva, úplné a dlhodobé odmietnutie uznať rodičovský vzťah medzi dieťaťom a zamýšľanými rodičmi bez poskytnutia alternatívnych možností na jeho uznanie môže predstavovať neprimeraný zásah do práva na súkromný život dieťaťa.

Ako príklad možno uviesť rozhodnutia vo veciach Mennesson vs. Francúzsko a Labassee vs. Francúzsko. Tieto prípady sa týkali francúzskych párov, ktoré uzavreli surogátne dohody v zahraničí (v USA) a následne čelili problémom s uznaním rodičovstva vo Francúzsku.

ESĽP rozhodol, že Francúzsko porušilo právo detí na rešpektovanie súkromného a rodinného života, keď odmietlo uznať právne väzby medzi deťmi a ich náhradnými rodičmi. Súd zdôraznil, že deti majú právo na uznanie ich právneho postavenia a totožnosti, čo zahŕňa aj právne väzby s ich náhradnými rodičmi.

Práve prípad Mennesson a Labassee vs. Francúzsko je z pohľadu judikatúry ESĽP používaný ako oporný rozsudok pre prípady sporov, v ktorých sa náhradná rodina dožaduje uznania rodičovských práv k dieťaťu, ktoré získali prostredníctvom náhradného tehotenstva.

Súd v tejto veci totiž konštatoval, že neuznanie rodičovských vzťahov medzi deťmi narodenými prostredníctvom surogátneho materstva a ich zamýšľanými rodičmi môže predstavovať porušenie práva na súkromný život podľa článku 8 Dohovoru.

Existuje množstvo rozhodnutí Európskeho súdu v prospech surogátneho materstva opretých práve o argument, že dieťa má právo vyrastať v lepších podmienkach, ako by mu zabezpečila jeho biologická matka, rovnako ako má právo vyrastať v náhradnej rodine.

Tento argument nie je použitý vo všetkých prípadoch náhradného tehotenstva a objavili sa aj rozhodnutia, v ktorých Európsky súd odobril odňatie dieťaťa náhradným rodičom a jeho následné umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb z dôvodu, že náhradní rodičia o neho nejavili dostatočný záujem alebo neboli schopní sa o dieťa postarať.

Európsky súd v týchto sporoch zohľadňuje najmä to, v akých podmienkach bude dieťa vyrastať. Vnútroštátna legislatíva ide bokom, pretože tá je podradená európskym a medzinárodným dohovorom, ktoré je potrebné rešpektovať.

Výklad Európskeho súdu v konkrétnych prípadoch teda môže obísť aj prípadné ústavné zmeny, ale aj priamo pôsobiť ako základ pre eurokomfortnú právnu úpravu. Ako príklad možno uviesť rozhodnutia ESĽP vo veciach zväzkov párov rovnakého pohlavia, pri ktorých súd hovorí o povinnosti všetkých členských štátov ich uznať.

Účelové tehotenstvo iba s cieľom získať finančný prospech na jednej strane a na strane druhej získať živú ľudskú bytosť vyvoláva mnohé právne otázky. Okrem iných aj tú, ako v prípade rozšírenia takejto praxe zabrániť už tak globálnemu problému s názvom obchodovanie s ľuďmi. V neposlednom rade by bolo potrebné zodpovedať aj morálne otázky typu, či možno zredukovať ľudský život na predmet obchodu, ak je pre dobrú vec.