Mimochodom, šéfredaktor do videa votkal aj zmienky o akejsi homosexuálnej kultúre. Podľa jeho písomnej reakcie na kontroverziu sa domnievam, že v skutočnosti hovoril o unisex, alebo “bezpohlavnej” kultúre. Niet sa čo čudovať, že ľudia Jarove vyjadrenia pochopili ako istý typ konverznej terapie výstrihom.

Asexualita verzus hypersexualita

Ako popísal v reakcii na kontroverziu, Jaro si správne všimol, že v ženskej móde popri odhalenosti existuje aj opačný trend. Tým je zakrývanie druhotných pohlavných znakov pod neforemnými odevmi. 

Šéfredaktorovi ale ušla podstatná vec. Obe tieto módy totiž spolu úzko súvisia. Ako vždy, obliekanie, ako aj umenie, odráža kultúru. A situácia, v ktorej vyrastajú mladé ženy je všetko, len nie vtipná. 

Kultúra je totiž extrémne sexualizovaná. Čoraz mladšie deti sa na internete dostávajú k pornu obsahujúcemu stále násilnejšie sexuálne akty.

Mainstreamové médiá, influenceri a “oslobodzujúce” hnutia zároveň dievčatám hovoria, že prostitúcia je pre ne prospešná. Najmä tá, ktorá sa uskutočňuje cez portály ako OnlyFans. 

Keď dievčatám spoločnosť ženy prezentuje ako tie, čo (často doslova) dostávajú nakladačku v porne, niet divu, že mladé baby nechcú byť ženami. 

Kritici tohto trendu na západe často hovoria, že aj preto pribudlo toľko dievčat, ktoré chcú byť chlapcami, alebo bezpohlavnými bytosťami. Špekulujú, že aj za nárastom identifikácie s asexualitou je pornifikovaná kultúra. Načo mať sex, keď vraj ide o niečo násilné a totálne oddelené od lásky?

Asexualita alebo hypersexualita? Vyber si, dievčatko. Navigovať tieto dva extrémne trendy ti však asi nepomôžu videá Jara Danišku.

Úľava (nielen) v Ríme

Ďalším aspektom, ktorý šéfredaktorovi v jeho erotickom videu ušiel, je pohodlie. Čo žena po príchode domov spraví ako jednu z prvých vecí? Dá si dole podprsenku. 

Je to tým, že tieto kusy ženského odevu sú jednoducho nepohodlné. Omínajú, zväzujú, otravujú život hlavne tým prsnatejším z nás. Za svoj dospelý život som nezažila verziu spomínanej spodnej bielizne, ktorú by som najradšej nespálila. 

Súčasný progresívny feminizmus nám hovorí: “osloboďte sa od nepohodlia! Vykašlite sa na pohľady, kritiku a vlastný strach. Choďte po vonku bez podprsenky”.

Ako niekdajšia nasledovníčka bezpodprsenkového trendu môžem povedať, že nemusieť byť zviazaná týmto druhom spodnej bielizne je naozaj úľava. No trendu už neholdujem aj preto, že sa s ním spája množstvo nevýhod. 

Jednou z nich, bohužiaľ, je, že vás ľudia, a to nielen Jaro Daniška, budú komentovať. Raz ma cudzí muž za môj prístup k spodnej bielizni pochválil. Len tak, pri venčení psa. Bol to jeden z najnepríjemnejších zážitkov v mojom živote.

Mimochodom, nesnažila som sa bojovať s “homosexuálnou kultúrou”, dokonca ani s tou unisex. Chcela som si len slobodne, nezviazaná obmedzujúcou bielizňou, tráviť voľný čas v prírode. Namiesto toho som sa kvôli komentáru neznámeho muža cítila ako sexuálny objekt.

Druhou stranou mince však je, že ženské prsia skutočne sú spojené so sexualitou. Aj keby sa spoločnosti podarilo zatočiť s hypersexualizáciou, snahy feministiek prsia úplne “odsexualizovať” dnes už považujem za utópiu. Tak čo s tým?

Viem len dve veci. Na túto otázku neodpovie ani Jaro Daniška, ani hystericky štekajúci mainstream.