Slovenská suverénna zahraničná politika začína prinášať výsledky. Kto môže, ten nám poškodí (Ukrajina) alebo sa nám vysmeje (Európska komisia).
Oba prístupy sú odsúdeniahodné – aj zastavenie ropy cez Lukoil, aj alibistický postoj Európskej komisie, že sa musia s problémom najprv podrobne oboznámiť. Nehovoriac o tom, ako nás naťahujú s peniazmi z plánu obnovy.
Obe strany si to k nám dnes môžu dovoliť, pretože nás buď neberú vážne, alebo nás nepovažujú za spoľahlivého partnera hodného ochrany, alebo aj oboje súčasne. My, samozrejme, máme právo cítiť sa poškodení, dokonca aj opozícia pripúšťa, že rozhodnutie Kyjeva bolo nefér, lenže tváriť sa, že na vine sú opäť len tí druhí a vyhrážať sa im protiopatreniami, to je len pokračovanie v napínaní neexistujúcich svalov a šírení siláckych rečí, ktoré čoskoro prestanú uspokojovať aj domáce publikum.