97 dní do volieb v USA. Biden chce mocensky limitovať funkčné obdobie sudcov najvyššieho súdu
Bývalý neoficiálny kandidát Demokratickej strany na post hlavy štátu tiež skritizoval nedávne rozhodnutie súdu garantovať čiastočnú imunitu prezidentom za potenciálne trestné činy, ktorých sa dopustili v úrade.
„V posledných rokoch extrémne rozsudky, ktoré najvyšší súd vydal, podkopali dlhodobo zavedené zásady a ochranu občianskych práv,“ povedal Biden v prejave v prezidentskej knižnici Lyndona B. Johnsona v texaskom Austine. „Potrebujeme tieto reformy, aby sme obnovili dôveru v súd.“
Okrem toho Biden navrhol Kongresu, aby prijal záväzné a vynútiteľné pravidlá pre sudcov, ako sú povinnosť zverejňovať dary, neúčasť na verejných aktivitách politického charakteru či odstúpenie z prípadov, v ktorých by boli sudcovia alebo ich manželskí partneri v konflikte záujmov.
Medzi navrhovanými pravidlami je aj maximálna dĺžka funkčného obdobia sudcov, ktorú chce Biden stanoviť na 18 rokov. V súčasnosti sú sudcovia menovaní doživotne.
Prezident vystúpil s týmto návrhom pri príležitosti 60. výročia prijatia Zákona o občianskych právach (Civil Rights Act).
„Som presvedčený, že najlepšou štruktúrou je 18-ročné funkčné obdobie. To by zabezpečilo, že krajina nebude mať to, čo má teraz – extrémny súd, ktorý sa stal zbraňou pre tých, ktorí sa snažia vykonávať extrémnu agendu na ďalšie desaťročia,“ povedal Biden.
Republikáni návrhy odmietajú, Johnson ich označil za „mŕtve po príchode“
Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson označil Bidenove návrhy za snahu o „delegitimizáciu súdu“ a povedal, že tieto zmeny sa nebudú posudzovať v snemovni, ktorú ovláda jeho strana. V oficiálnom vyhlásení dodal, že ide o „radikálnu revíziu Najvyššieho súdu USA“, ktorá by „vychýlila rovnováhu moci“ a narušila právny štát.
„Tento návrh je logickým vyústením pokračujúceho úsilia Bidenovej a Harrisovej administratívy a demokratov v Kongrese o delegitimizáciu najvyššieho súdu,“ argumentoval republikán z Louisiany. „Ich výzvy na rozšírenie a zaplnenie súdu sa čoskoro obnovia.“
Zaplnenie súdu (Packing of SCOTUS) je termín, ktorý označuje zvyšovanie počtu členov za účelom vychýlenia politickej náklonnosti sudcov.
„Je príznačné, že demokrati chcú zmeniť systém, ktorý riadi našu krajinu od jej založenia, len preto, že nesúhlasia s niektorými nedávnymi rozhodnutiami súdu,“ dodal. „Táto nebezpečná hra Bidenovej a Harrisovej vlády je v snemovni mŕtva hneď po príchode.“
Ako príklady rozhodnutí SCOTUS-u vymenoval zrušenie rozsudku Roe vs. Wade, ktorý garantoval prístup k potratom, prijímanie univerzitných študentov na základe „pozitívnej diskriminácie“ či sprísnenie výkonu volebného práva.
Biden chce plánované zmeny presadiť aj bez súhlasu Kongresu
Reportérka televízie Fox News sa Bidena opýtala na reakciu na Johnsonovo odmietnutie návrhov. „Predseda Kongresu Johnson povedal, že návrh na ústavnú reformu SCOTUS-u je ‚mŕtva po príchode‘, aká je vaša reakcia?“ opýtala sa po pristátí v Austine v pondelok popoludní.
„Myslím si, že to je on… On je ‚mŕtvy po príchode‘,“ odpovedal Biden. Dodal, že „vymyslí spôsob“, ako plánované zmeny presadiť aj bez súhlasu Kongresu.
Približne o hodinu neskôr Biden počas prejavu svoje poznámky spresnil a vysvetlil, že narážal na Johnsonov myšlienkový pochod.
„Republikánsky predseda Snemovne reprezentantov povedal, že ‚čokoľvek [Biden] navrhne, [je] mŕtve po príchode‘,“ povedal Biden publiku citujúc Johnsona. „Myslím si, že jeho myslenie je mŕtve po príchode.“
🚨🚨🚨🚨🚨🚨🚨🚨🚨🚨
— Kylie Jane Kremer (@KylieJaneKremer) July 29, 2024
Direct threat from @JoeBiden to @SpeakerJohnson today getting off of Air Force One
“He’s dead on arrival”
Biden just REPEATED this same thing during his speech in Austin, TX while addressing reforms he wants to make to SCOTUS@fbipic.twitter.com/AA38X28wZJ
Zvyšovanie počtu sudcov nie je neobvyklé
Americkí právnici poukazujú na to, že „zaplnenie súdu“ sa dialo aj v minulosti, a hoci bola motivácia vždy politická, nešlo o protiústavné kroky.
„Ľudia často používajú výraz ‚court packing‘ na označenie zmien veľkosti najvyššieho súdu, ale lepšie sa dá vysvetliť ako akákoľvek snaha manipulovať s členstvom súdu na stranícke účely,“ povedal profesor právnej vedy David Noll z prestížnej Rutgersovej univerzity.
„Politická strana, ktorá sa snaží takto ‚zaplniť‘ súd, zvyčajne porušuje zaužívané normy menovania (napríklad menovať len právnikov, ktorí rešpektujú precedensy) či samotného procesu menovania (napríklad nemenovanie nových sudcov počas prezidentských volieb),“ vysvetlil.
„Court packing“ ilustroval Noll na vymenovaní Amy Coneyovej Barrettovej, konzervatívnej sudkyne, ktorú do pozície dostal exprezident Donald Trump. Ten tak učinil počas volebného roku, čo predstavovalo narušenie tradície SCOTUS-u.
„Ak demokrati zareagujú na Barrettovej vymenovanie rozšírením súdu, bezprostredným dôsledkom bude ďalšie oslabenie postavenia súdu a sťaženie toho, aby niekto bral najvyšší súd vážne,“ varoval ešte v roku 2020.
Obe hlavné politické strany sa navzájom kritizujú pri plánovanom procese zapĺňania najvyššieho súdu, a hoci počet sudcov nie je stanovený v Ústave USA, právni experti tento zásah považujú za narušenie rovnováhy medzi vládnou mocou a súdnou štruktúrou.