Zákaz hazardu naozaj nič nerieši. Potvrdzujú to aj skúsenosti z Česka a Viedne

Pokračujeme v diskusii o hazarde a jeho regulácii. Riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Peter Andrišin reaguje na vyjadrenie predsedu Aliancie za rodinu Antona Chromíka, ktorý ho obvinil zo „zavádzania a chránenia záujmov hazardu“. Po rozhovore, ktorý poskytol generálny riaditeľ Úradu pre reguláciu hazardných hier Peter Andrišin Štandardu, vznikla k tejto téme diskusia, na rozhovor reagoval Anton Chromík z Aliancie za rodinu aj niektorí aktivisti z iniciatív proti hazardu. Na ich vyjadrenia reaguje opäť Peter Andrišin. Štandard víta diskusiu na túto tému a budeme v nej ďalej pokračovať.

000DSCF6265 Peter Andrišin. Foto: Robert Valent

Úrad, ktorý vediem, nemá záujem reagovať na názory a hodnotiace úsudky Antona Chromíka, považuje však za svoju povinnosť reagovať na vyjadrenia, ktoré boli zo strany predsedu Aliancie za rodinu interpretované nesprávne až klamlivo a poskytnúť vysvetlenia, ktoré majú objasniť prezentovaný postoj.

Anton Chromík vo svojom vyjadrení uvádza, že som „zosmiešnil už v prvom rozhovore prácu tisícok aktivistov proti hazardu, keď ich označil za úplný nezmysel“. Predpokladám, že Anton Chromík sa odvoláva na rozhovor, ktorý vyšiel v denníku Štandard 19. novembra 2020. Nie je mi však zrejmé, na základe akých argumentov dospel Anton Chromík k názoru, že som aktivistov zosmiešnil. Naopak, v novembrovom rozhovore som viackrát uviedol, že chcem počúvať všetky strany, teda „hazardný priemysel, mestá, obce aj občanov a hľadať riešenia, ktoré nastavia prísne a zároveň pre všetky strany prijateľné pravidlá regulácie hazardných hier“.

Vo svojom komentári Anton Chromík ďalej uvádza, že práve toto bol dôvod, prečo sa s generálnym riaditeľom aktivisti odmietli stretnúť. Krátko po nástupe do svojej funkcie som totiž pozval Petra Beňu z iniciatívy Zastavme hazard na stretnutie, ktorého témou malo byť nastavenie vzájomnej spolupráce. Peter Beňa stretnutie potvrdil, neskôr bez uvedenia dôvodu zrušil. Anton Chromík to pripisuje rozhovoru v denníku Štandard, ktorý som spomenul už vyššie. Úrad však komunikoval s Petrom Beňom z iniciatívy Zastavme hazard skôr, ako rozhovor vyšiel, prácu generálneho riaditeľa preto v tej dobe Peter Beňa nemohol poznať ani hodnotiť.

Je vecou historických faktov, že „hazard tu bol, je a vždy bude“, čo je ďalším argumentom neprijateľným pre Antona Chromíka. Je evidentné, že žiadny zákaz nikdy nič nevyriešil a iba spôsobil nelegálny rozmach hazardu. Uvediem dobre známy príklad, výsledkom prohibície v USA (1919) bol nárast nelegálnych páleníc, pašerákov, zrod Al Caponeho, čo nakoniec viedlo k jeho zrušeniu (1933). Sme preto názoru, že je lepšie hazard regulovať a nastaviť mu prísne a jasné pravidlá jeho fungovania, čím ho budeme mať pod kontrolou.

Úrad ani ja nepopierame, že hazardné hry znamenali v mnohých prípadoch negatívny zásah do života rodín, avšak voči takýmto dopadom bojuje už existujúcim registrom vylúčených osôb, povinnou registráciou a samoobmedzujúcimi opatreniami hráčov, ako aj ďalšími opatreniami, ktoré nastavil zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ako sú napríklad koncentrácia herných zariadení do herní, obmedzenie prevádzkových hodín, obmedzenie reklamy či absolútny zákaz vstupu osôb mladších ako 18 rokov do kasín a herní.

Pokiaľ si to situácia a podmienky v praxi budú vyžadovať, prijme úrad v spolupráci s Ministerstvom financií ďalšie potrebné opatrenia. Štát však musí brať ohľad aj na podmienky EÚ (najmä voľný pohyb tovarov a služieb) a rovnako aj na veľkú skupinu hráčov, ktorí skutočne považujú hazardné hry za istú formu relaxu. Podmienky slobodného podnikania neumožňujú zakázať hazard celoplošne na celom území Slovenska tak, ako by si to predstavoval Anton Chromík. Hazardné hry prevádzkované prostredníctvom zahraničných webových stránok, kam sa takmer s istotou slovenskí hráči presunú, sú oveľa väčším rizikom. Aj preto som v rozhovore pre Štandard povedal, že „regulácia hazardu a jeho prípadný presun do legálnych okrajových miest by čiastočne pomohol obmedziť návštevnosť kasín a herní zo strany zraniteľných skupín“.

Vnímam vyjadrenie Antona Chromíka, že „šéf úradu nesúhlasí s tým, aby obce zakazovali herne a kasína na svojom území“ ako nesprávne interpretované. Zmyslom stretnutia s predstaviteľmi hlavného mesta nebol lobing za prevádzkovateľov hazardných hier, ale poukázanie na negatívne dopady plošného zákazu hazardu, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou viesť minimálne k presunu hráčov do okolitých obcí alebo online priestoru, nehovoriac o vzniku nelegálnych prevádzok. O dopadoch plošného hazardu v okolitých štátoch náš úrad viackrát s kompetentnými orgánmi komunikoval a informácie poskytnuté napríklad Českou republikou skutočne potvrdzujú vznik nelegálnych herní či občianskych združení vo viacerých českých mestách. Viedeň zákazom hazardu v kamenných prevádzkach zaznamenala napríklad nárast počtu problematických hráčov v online hazarde a stávkovaní. 

Úrad vznikol a pôsobí ako regulačná autorita v oblasti hazardných hier a jeho hlavným poslaním je regulovať a kontrolovať hazardné hry a zabezpečiť, aby boli prevádzkované transparentne, v zmysle príslušných právnych predpisov, s vysokou ochranou verejného poriadku a minimálnymi rizikami pre hráčov. To je hlavný argument, pre ktorý odmietame Chromíkov postoj, že by sa mal postaviť z nastavenia „za hazard“ na nastavenie „proti hazardu“. Úlohou úradu je regulovať a kontrolovať odvetvie hazardných hier plne v súlade so zákonom, ktorý nastavuje striktné pravidlá pre prevádzkovateľov hazardných hier a rovnako aj pravidlá, ktorých cieľom je ochrana zraniteľných skupín. Akýkoľvek iný postoj prikláňajúci sa na stranu prevádzkovateľov hazardných hier prezentovaný Antonom Chromíkom absolútne odmietame a jeho tvrdenia považujeme na neobjektívne a zavádzajúce.

Článok vyjadruje osobný názor autora.