„Irán pravdepodobne verí, že nemá inú možnosť ako odvetu, aby odradil ďalšie izraelské útoky, bránil svoju suverenitu a zachoval si dôveryhodnosť v očiach svojich regionálnych partnerov,“ povedal Ali Vaez, riaditeľ International Crisis Group.
K odhodlaniu Teheránu zaútočiť na Izrael by zrejme mohla prispieť aj smrť vysokopostaveného veliteľa libanonského hnutia Hizballáh Fuáda Šukra, ktorý skonal v utorok v Bejrúte následkom izraelského raketového úderu. Pripomeňme, že Hizballáh je hnutie podporované Iránom.
Neúspešný aprílový úder
V apríli Irán podnikol svoj najväčší vzdušný útok na Izrael za desaťročia nepriateľstva, pričom odpálil stovky rakiet a bezpilotných lietadiel ako odvetu za izraelský útok na areál svojho veľvyslanectva, pri ktorom zahynulo niekoľko iránskych vojenských veliteľov v sýrskom Damasku.
Izrael a jeho spojenci však takmer všetky objekty zneškodnili systémami protivzdušnej obrany a útok spôsobil iba minimálne materiálne škody.
Erdogan pohrozil intervenciou
Správa prichádza krátko po tom, ako Izraelu pohrozila aj ďalšia regionálna mocnosť, Turecko. "Tak ako sme išli do Náhorného Karabachu, tak ,ako sme išli do Líbye, niečo podobné môžeme urobiť v ich prípade," povedal o židovskom štáte tamojší prezident Recep Tayyip Erdogan.
"Nie je dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť... Musíme byť silní, aby sme mohli podniknúť tieto kroky," dodal Erdogan, ktorý je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy, v prejave vysielanom v televízii.
Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia jeho vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.
Hrozí veľká vojna?
Aaron David Miller, vedúci pracovník Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier, pre portál The Hill uviedol, že riziko regionálnej vojny, ktorá by sa podľa neho mohla začať väčším konfliktom medzi Izraelom a Hizballáhom, narastá.
"Vyvinul by sa do iránskej účasti, pretože Irán by sa nemohol prizerať, ako Izrael decimuje Hizballáh," povedal. "Nemyslím si, že sa tam chystáme. Myslím si, že to pravdepodobne smeruje k sérii epizodických konfrontácií, ktoré by mohli byť dosť intenzívne."
Asher Kaufman, profesor histórie a mierových štúdií na Univerzite Notre Dame, pre The Hill skonštatoval, že "zameraním sa na týchto dvoch najvyšších predstaviteľov izraelská vláda ukázala, že je ochotná podstúpiť riziko úplnej vojny".
"Dnes sme určite bližšie k zostupnej špirále ako včera," uviedol Kaufman v stredu prostredníctvom mailu. "Zdá sa, že všetky strany vrátane Izraela nemajú záujem o plnohodnotnú vojnu, ale zároveň sa všetky naďalej približujú k tejto možnosti," doplnil odborník.
Pripomeňme, že všetci menovaní protizraelskí aktéri ako Irán, Turecko a Hizballáh disponujú stovkami tisíc vojakov a najmodernejšími zbraňami, no vo všeobecnosti sa predpokladá, že Izrael je vlastníkom jadrových zbraní, ktoré v súvislosti s veľkou vojnou predstavujú zásadný odstrašujúci prostriedok.
EÚ aj OSN apelujú na deeskaláciu
V reakcii na hrozbu rozsiahleho konfliktu na Blízkom východe Európska komisia vyzvala všetky strany, aby „uplatnili maximálnu zdržanlivosť“. „Vyzývame všetky strany, aby vyvinuli maximálnu zdržanlivosť a vyhli sa ďalšej eskalácii. Z ďalšej eskalácie na Blízkom východe nemôže získať žiadna krajina ani národ," povedal pre Euractiv hovorca Európskej komisie pre zahraničné veci Peter Stano.
Za nebezpečnú eskaláciu považuje izraelské útoky aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Antonio Guterres. V stredu to povedal jeho hovorca Stéphane Dujarric. "Je čoraz jasnejšie, že v tomto mimoriadne citlivom období samotná zdržanlivosť nestačí. Generálny tajomník všetkých dôrazne vyzýva, aby v záujme dlhodobého mieru a stability intenzívne pracovali na deeskalácii situácie v regióne," uviedol.
