Hľadanie raja tam, kde nie je. Čo vlastne robí našu existenciu znesiteľnou
Nemá zmysel hľadať raj na zemi. Raj je neuskutočniteľný režim bez ohľadu na to, či je po ňom dopyt a či ho niekto ponúka. O znesiteľnosti našej existencie nerozhodujú vlády, parlamenty, politici, respektíve ich skrytí bábkoherci, ale niečo iné. Píše Ivan Hoffman.
profimedia-0157233094 (1)
Na ilustračnej snímke, ktorú zverejnila tlačová kancelária Vatikánu 28. marca 2013 pápež František umyl nohy 12 mladým delikventom vrátane dvoch dievčat vo väznici v Ríme v bezprecedentnej verzii starobylého veľkonočného rituálu. Zdroj: AFP Photo / Osservatore Romano / Profimedia
Snažím sa spomenúť si na nejaké dôvody, pre ktoré som sa pred rokmi domnieval, že nový režim, myslené ten súčasný, bude lepší než minulý. Pravdepodobne po týchto dôvodoch pátram preto, že súčasnosť v mnohých ohľadoch pripomína minulosť, a v čom nie je rovnaká, je súčasnosť spravidla horšia. Otázka však nestojí tak, či je dnešok lepší alebo horší než včerajšok, ale odkiaľ sa vzal predpoklad, že sa niečo podstatné môže v spoločnosti zmeniť zmenou režimu.
Tým podstatným je človek. Zmenou režimu sa nezmenili ľudia. Z režimu do režimu si každý na cestu pribalil seba samého. Ak sa azda zdalo, že ľudia sú definovaní systémom, v ktorom žijú, ukázalo sa, že je to, naopak, systém, ktorý je definovaný ľuďmi, ktorí v ňom žijú. V dobrom i v zlom, samozrejme. Dobro v ľuďoch vnáša svetlo do každej temnoty a ľudská skazenosť kontaminuje akýkoľvek systém. Mimochodom, skazenosť najviac ohrozuje systémy idealistické. Sú zraniteľnejšie, pretože skazenosť v človeku podceňujú.