Ivan Hoffman

Snažím sa spomenúť si na nejaké dôvody, pre ktoré som sa pred rokmi domnieval, že nový režim, myslené ten súčasný, bude lepší než minulý. Pravdepodobne po týchto dôvodoch pátram preto, že súčasnosť v mnohých ohľadoch pripomína minulosť, a v čom nie je rovnaká, je súčasnosť spravidla horšia. Otázka však nestojí tak, či je dnešok lepší alebo horší než včerajšok, ale odkiaľ sa vzal predpoklad, že sa niečo podstatné môže v spoločnosti zmeniť zmenou režimu.

Tým podstatným je človek. Zmenou režimu sa nezmenili ľudia. Z režimu do režimu si každý na cestu pribalil seba samého. Ak sa azda zdalo, že ľudia sú definovaní systémom, v ktorom žijú, ukázalo sa, že je to, naopak, systém, ktorý je definovaný ľuďmi, ktorí v ňom žijú. V dobrom i v zlom, samozrejme. Dobro v ľuďoch vnáša svetlo do každej temnoty a ľudská skazenosť kontaminuje akýkoľvek systém. Mimochodom, skazenosť najviac ohrozuje systémy idealistické. Sú zraniteľnejšie, pretože skazenosť v človeku podceňujú.

Zmeny režimov sa vysvetľujú neudržateľnosťou zhoršujúcich sa pomerov. Keď už majú ľudia niečoho plné zuby, radi prijmú ponuku zmeny k lepšiemu. Sľubuje sa spravodlivosť alebo sloboda a účasť občanov na rozhodovaní o veciach verejných, čiže demokracia. V skutočnosti ide o fiktívnu zmenu. Zmyslom prevratov, či už pokojných alebo krvavých, nie je zmena pomerov, ale ich udržanie v kozmeticky pozmenenom móde, v na pohľad atraktívnejšej verzii. V každom režime sa nakoniec vytvorí vrstva tých, ktorí majú moc nad ovládanou väčšinou. A tí, čo vládnu, sú typovo rovnakí, bez ohľadu na režim. Držitelia moci sa nemenia.

Vo svojom komentári "Kartelové strany v akcii" Jan Keller demaskuje totalitné praktiky mocenskej elity, ktorá si udržiava moc predstieraním politickej súťaže, aby po voľbách vládla ako jeden mocenský kartel. Táto prax funguje na miestnej úrovni, kde sa mocenská elita pred voľbami rozptýli do piatich strán, aby sa po voľbách spojila do jednej. Rovnako tak sa na európskej úrovni, po predstieranej súťaži ľudovcov, socialistov a liberálov po voľbách v staronovom karteli spoja tí, ktorí vládli i minule. Zmyslom tohto úskoku je vyhnúť sa bratovražednému striedaniu strán pri moci a v opozícii. Miesto v opozícii je v tomto režime trvalo rezervované tým, ktorí by mocenskej elite ujedali z volebnej koristi. Aby to voličov nemiatlo, stranám mimo kartelu sa za pomoci spolupracujúcich médií priradia nejaké odporné nálepky alebo sa im nasadí psia hlava.