Izraelské kamikadze. Prečo Netanjahu vyvoláva hrozbu veľkej vojny

Izrael vykonal dva likvidačné údery. V Libanone zavraždil vysokého veliteľa Hizballáhu Fuáda Šukra a v Iráne politického šéfa Hamasu Ismáíla Haníju. Reakcia medzinárodného spoločenstva je pomerne jednoznačná, predstavitelia OSN a hlavných veľmocí izraelské útoky kritizujú a varujú pred eskaláciou. Turecký prezident Erdogan dokonca varoval, že môže do Izraela poslať vojakov. Výnimkou sú USA a Veľká Británia, ktoré tieto likvidácie zahŕňajú do boja proti terorizmu a izraelského práva na sebaobranu.

Žeby okrem anglosaských veľmocí a ich niekoľkých satelitov ostatné štáty sveta nechceli bojovať proti terorizmu a Izraelu upierali právo brániť sa? Nie. Len usudzujú, že právo na bezpečnosť nemá len Izrael, ale aj ostatné krajiny regiónu, a že izraelská eskalácia môže prerásť do veľkej vojny. Slová najvyššieho iránskeho vodcu o nutnosti priamej odvety proti Izraelu tieto obavy potvrdzujú. Presne to si Izrael želá.

Izrael verzus Hamas

Iránska reakcia nie je prekvapivá. Haníja prišiel do Teheránu ako hosť na inauguráciu nového iránskeho prezidenta. Izraelská raketa ho zabila v oficiálnej rezidencii, kde bol ubytovaný. Izraelčania touto demonštráciou sily Irán opäť ponížili. Keď pred niekoľkými mesiacmi Izrael zasiahol iránsky konzulát v Damasku a zabil vysokého veliteľa revolučných gárd, reagoval Teherán vzdušným útokom. Vtedy však Izraelčanov varoval a dal im možnosť predviesť ich slávnu protivzdušnú obranu.

Členovia rady Teheránskej univerzity protestujú po zabití vodcu Hamasu Ismaíla Haníju (na obraze). Foto: TASR/AP

Čoskoro uvidíme, ako sa Irán pokúsi udrieť teraz a akú reakciu to vyvolá v USA, ktorých politici sa na oboch stranách predháňajú v tom, kto je vernejší spojenec Izraela a kto viac nenávidí Irán. Bez izraelskej lobby sa v dnešnej Amerike ťažko vyhrávajú voľby a ešte ťažšie proti nej. Úvahy o útoku na Irán v amerických politických kruhoch bežne kolujú a dosť republikánskych jastrabov len čaká na vhodnú zámienku. Ale ak by sa po iránskom útoku na Izrael USA chceli do niečoho takého pustiť, museli by počítať s reakciou iránskeho spojenca Ruska, ktoré by navyše malo za sebou podporu väčšiny štátov sveta. Preto obavy z veľkej vojny.

Aktuálne izraelské údery však tiež živia dve menšie vojny. Haníja bol šéfom Hamasu, s ktorým Izrael bojuje v Gaze. Vo svojej rezidencii v Katare bol však tiež hlavnou palestínskou autoritou, s ktorou Izrael vyjednával o prepustení rukojemníkov väznených Hamasom. Vo vedení Hamasu patril k tým umiernenejším. Dnes je rukojemníkov o niečo viac než sto. Atentátom ich Izrael pravdepodobne hodil cez palubu. Každopádne potvrdil, že nemá záujem o ukončenie vojny, že mu ani štyridsaťtisíc priamo zabitých Palestínčanov nestačí ako odveta za 1 200 mŕtvych Izraelčanov po októbrovom útoku Hamasu a že v eliminácii Palestínčanov z Gazy mieni ďalej pokračovať.

Izrael verzus Hizballáh

Druhú vojnu vedie Izrael s Hizballáhom, šiitske ozbrojené hnutie z južného Libanonu na Izrael pravidelne útočí. Zničenie Šukra malo byť odvetou za údajný útok Hizballáhu na futbalové ihrisko na Izraelom okupovaných Golanských výšinách. Cez víkend ho zasiahla raketa, ktorá zabila dvanásť detí. Hizballáh však zodpovednosť za útok odmieta a nie je zrejmé, prečo by ho na takýto cieľ podnikal. Nie je ani zrejmé, že by Izraelu nejako záležalo na životoch arabských detí. V Gaze ich zabil tisícky.

Muž prehľadáva budovu zničenú po izraelskom leteckom útoku na južných predmestiach Bejrútu 30. júla 2024. Počas útoku izraelskej armády na veliteľa libanonského hnutia Hizballáh Fuáda Šukra v Bejrúte zahynuli dve osoby. Foto: TASR/AP

Všetky obete sú totiž Drúzovia. Väčšina príslušníkov tejto arabsky hovoriacej náboženskej menšiny žije v Sýrii a Libanone; ich náboženstvo vychádza z Biblie i Koránu, od iných abrahámovských náboženstiev sa líši napríklad vierou v reinkarnáciu. Izraelskou okupáciou Golanských výšin sa časť sýrskych Drúzov ocitla v Izraeli, ku ktorému majú prinajmenšom dvojznačný vzťah. Väčšina z nich nemá záujem o izraelské občianstvo a stále majú sýrske pasy.

Hlavným nepriateľom Drúzov sú sunnitskí fundamentalisti, ktorí sa ich opakovane pokúšajú vyhladiť, naposledy v prebiehajúcej sýrskej občianskej vojne. Preto Drúzovia v Sýrii považujú za svojho ochrancu Asadov sekulárny režim. Keď pred niekoľkými rokmi Izrael podporoval proti Asadovi teroristov z hnutia al-Núsra (teda sýrskej pobočky al-Káidy) tým, že ich ranených vozil zo Sýrie na ošetrenie do izraelských nemocníc, Drúzovia zaútočili na jednu zo sanitiek a raneného ubili. Keď sa po víkendovom útoku vydal na miesto tragédie premiér Netanjahu, miestni ho vypískali a odmietli, aby mŕtve deti zneužíval na politické hry.

Netanjahu verzus bezpečnosť Izraela

Aj tak samozrejme mohol Hizballáh raketu odpáliť a mieriť pritom na iný cieľ. Šukr ako vojenský veliteľ organizácie, ktorá útočí na Izrael, nebol prekvapivým terčom izraelskej likvidácie. Napriek tomu útoky na Libanon hrozbu Hizballáhu nezastavia a v tejto chvíli rozdúchavajú väčší konflikt. Ak si chce Izrael zaistiť prežitie v nebezpečnom susedstve, musí sa s rozhodujúcou silou Libanonu nejako dohodnúť, podobne s Palestínčanmi a Iránom. Žeby to izraelskí predstavitelia netušili? Tomu je ťažké veriť, bývalí šéfovia izraelských spravodajských služieb na to roky verejne opakovane upozorňujú.

Súčasný Izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho manželka Sara v Jeruzaleme počas izraelských predčasných parlamentných volieb 1. novembra 2022. Foto: TASR/AP

Netanjahu však možno premýšľa viac o svojom vlastnom prežití. Jemu i jeho manželke hrozí dlhé väzenie za korupciu. Každý deň vojny môže brať ako ďalšiu príležitosť byť na slobode, dúfať v neočakávanú záchranu a nechať sa štátnicky oslavovať ako minulý týždeň v americkom Kongrese. Ale zatiaľ čo kongresmani sprevádzali každú jeho druhú vetu potleskom v stoji, pred budovou rozháňala slzotvorným plynom polícia demonštrantov, Netanjahu ich s príznačnou aroganciou označil za „užitočných idiotov“ Iránu.

Izrael stále drží dôležitú časť americkej oligarchie, ale začína strácať Ameriku. Republikáni mu prišli zatlieskať takmer do jedného, ale každý druhý demokrat, vrátane viceprezidentky a prezidentskej kandidátky Harrisovej, dal prednosť inému programu. Od demokratov sme v posledných rokoch nič pozitívne nevideli. Ak dokážu zastaviť ďalšiu vojnu, čiastočne odčinia tie, ktoré sami spustili. A pripomenú nám, že svet nie je čiernobiely.