Aktuálne izraelské údery však tiež živia dve menšie vojny. Haníja bol šéfom Hamasu, s ktorým Izrael bojuje v Gaze. Vo svojej rezidencii v Katare bol však tiež hlavnou palestínskou autoritou, s ktorou Izrael vyjednával o prepustení rukojemníkov väznených Hamasom. Vo vedení Hamasu patril k tým umiernenejším. Dnes je rukojemníkov o niečo viac než sto. Atentátom ich Izrael pravdepodobne hodil cez palubu. Každopádne potvrdil, že nemá záujem o ukončenie vojny, že mu ani štyridsaťtisíc priamo zabitých Palestínčanov nestačí ako odveta za 1 200 mŕtvych Izraelčanov po októbrovom útoku Hamasu a že v eliminácii Palestínčanov z Gazy mieni ďalej pokračovať.

Izrael verzus Hizballáh

Druhú vojnu vedie Izrael s Hizballáhom, šiitske ozbrojené hnutie z južného Libanonu na Izrael pravidelne útočí. Zničenie Šukra malo byť odvetou za údajný útok Hizballáhu na futbalové ihrisko na Izraelom okupovaných Golanských výšinách. Cez víkend ho zasiahla raketa, ktorá zabila dvanásť detí. Hizballáh však zodpovednosť za útok odmieta a nie je zrejmé, prečo by ho na takýto cieľ podnikal. Nie je ani zrejmé, že by Izraelu nejako záležalo na životoch arabských detí. V Gaze ich zabil tisícky.

Všetky obete sú totiž Drúzovia. Väčšina príslušníkov tejto arabsky hovoriacej náboženskej menšiny žije v Sýrii a Libanone; ich náboženstvo vychádza z Biblie i Koránu, od iných abrahámovských náboženstiev sa líši napríklad vierou v reinkarnáciu. Izraelskou okupáciou Golanských výšin sa časť sýrskych Drúzov ocitla v Izraeli, ku ktorému majú prinajmenšom dvojznačný vzťah. Väčšina z nich nemá záujem o izraelské občianstvo a stále majú sýrske pasy.

Hlavným nepriateľom Drúzov sú sunnitskí fundamentalisti, ktorí sa ich opakovane pokúšajú vyhladiť, naposledy v prebiehajúcej sýrskej občianskej vojne. Preto Drúzovia v Sýrii považujú za svojho ochrancu Asadov sekulárny režim. Keď pred niekoľkými rokmi Izrael podporoval proti Asadovi teroristov z hnutia al-Núsra (teda sýrskej pobočky al-Káidy) tým, že ich ranených vozil zo Sýrie na ošetrenie do izraelských nemocníc, Drúzovia zaútočili na jednu zo sanitiek a raneného ubili. Keď sa po víkendovom útoku vydal na miesto tragédie premiér Netanjahu, miestni ho vypískali a odmietli, aby mŕtve deti zneužíval na politické hry.

Netanjahu verzus bezpečnosť Izraela

Aj tak samozrejme mohol Hizballáh raketu odpáliť a mieriť pritom na iný cieľ. Šukr ako vojenský veliteľ organizácie, ktorá útočí na Izrael, nebol prekvapivým terčom izraelskej likvidácie. Napriek tomu útoky na Libanon hrozbu Hizballáhu nezastavia a v tejto chvíli rozdúchavajú väčší konflikt. Ak si chce Izrael zaistiť prežitie v nebezpečnom susedstve, musí sa s rozhodujúcou silou Libanonu nejako dohodnúť, podobne s Palestínčanmi a Iránom. Žeby to izraelskí predstavitelia netušili? Tomu je ťažké veriť, bývalí šéfovia izraelských spravodajských služieb na to roky verejne opakovane upozorňujú.

Netanjahu však možno premýšľa viac o svojom vlastnom prežití. Jemu i jeho manželke hrozí dlhé väzenie za korupciu. Každý deň vojny môže brať ako ďalšiu príležitosť byť na slobode, dúfať v neočakávanú záchranu a nechať sa štátnicky oslavovať ako minulý týždeň v americkom Kongrese. Ale zatiaľ čo kongresmani sprevádzali každú jeho druhú vetu potleskom v stoji, pred budovou rozháňala slzotvorným plynom polícia demonštrantov, Netanjahu ich s príznačnou aroganciou označil za "užitočných idiotov" Iránu.

Izrael stále drží dôležitú časť americkej oligarchie, ale začína strácať Ameriku. Republikáni mu prišli zatlieskať takmer do jedného, ale každý druhý demokrat, vrátane viceprezidentky a prezidentskej kandidátky Harrisovej, dal prednosť inému programu. Od demokratov sme v posledných rokoch nič pozitívne nevideli. Ak dokážu zastaviť ďalšiu vojnu, čiastočne odčinia tie, ktoré sami spustili. A pripomenú nám, že svet nie je čiernobiely.