Veľmi som preto prekvapený aktuálnou situáciou, kedy vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby obvinil štyri osoby z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva. Tieto osoby patria medzi takzvaných čurillovcov, plus je medzi nimi bývalý prokurátor špeciálnej prokuratúry. Na verejnosť sa dostali aj dôvody ich obvinenia a už aj argumentácia obhajoby a v neposlednom rade aj veľké množstvo podporných stanovísk.
Vo veľkej miere nekriticky obhajujú ich nevinu a naopak naznačujú, že inšpekcia je zaujatá a koná buď na niekoho pokyn alebo v snahe o pomstu. Čo ma nesmierne prekvapilo, je absolútna istota podporovateľov, ale v nemalej miere aj médií, že obvinenia sú účelové a nepodložené a všetci sú úplne bez viny. A ak aj pripúšťajú, že sa možno mohli v niečom nezásadnom pomýliť, tak to nie je problém, pretože konali v zmysle vyššieho dobra.
Tento prístup je nesmierne nebezpečný. Prejudikovanie a kádrovanie ešte pred rozhodnutím súdu totiž dramatickým spôsobom oslabuje nádej, že niekedy na Slovensku budú ľudia veriť v spravodlivosť a že nastane očista verejného priestoru a vyšetria sa všetky korupčné prípady.
Pýtate sa, že prečo? Veď čurillovci chceli dostať do basy každého, o kom predsa „každý vie“, že profitovali na štáte a ak aj náhodou nie, tak boli minimálne spätí so stranou Smer, čiže si to zaslúžia aj preventívne. Problém je, že takto spravodlivosť nemôže fungovať. Nemôžeme si niekoho označiť za kladného a niekoho za negatívneho hrdinu a následne k nim pristupovať s touto optikou. Minimálne médiá by nemali fungovať v duchu "nepriateľ môjho nepriateľa je priateľ" a mali by klásť kritické otázky aj tým, ktorí majú rovnaký politický názor či cieľ.
