Dejiny koncentrované do jednej redakcie

Téma vzopätia československej spoločnosti koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré tak prudko prerušil vpád spojeneckých vojsk a následná normalizácia nie je filmovo spracovaná prvý raz.

Scenárista a režisér Jiří Mádl si vybral konkrétny príbeh a osoby – film sa odohráva v Redakcii medzinárodného života Československého rozhlasu. Jej programy boli mimoriadne počúvané hlavne od roku 1963, keď sa do jej čela postavil Milan Weiner. Treba podotknúť (vo filme je to v pozadí), že redakciu tvorili mimoriadne vzdelaní komunisti.

Scenár je postavený na príbehu technika Tomáša, ktorého politika ani étos doby nezaujímajú. Vychováva mladšieho brata a zápasí s nepríjemným dohľadom sociálnych pracovníkov. V scenári je viacero nelogických schválností – konkurz do redakcie vyhrá človek, ktorý neovláda žiadny cudzí jazyk, hlási sa tam 17-ročný chlapec. Nepochybne však funguje v budovaní emócií a vytváraní vzťahu k filmovým hrdinom.

Tomáš je postavou, na ktorej sa ukazuje absolútna manipulácia a moc režimu, ľudia v redakcii tento režim naštrbujú a oslabujú jeho najostrejšie hrany. (Zvláštne je, že sa zahraničná redakcia venuje skoro výhradne domácemu dianiu.) Rozhlas bol, samozrejme, silným médiom, ale v tomto filme to často pôsobí, že nositeľom progresu boli iba novinári a študenti. Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia však bola takto naladená väčšina spoločenských elít vrátane časti vedenia komunistickej strany.

Scenáristické nelogickosti sú prekryté kvalitnou realizáciou všetkých zložiek projektu – od réžie cez kameru, strih, výpravu a hudbu. Film je urobený skutočne skvele! Jiří Mádl je autorom dvoch nevýrazných diel (Pôjdeme k moru a Na streche). V tom treťom podal suverénny výkon – výborne pracuje s napätím a emóciami a dokázal si vybrať mimoriadnych spolupracovníkov, spomeniem kameramana Romana Žiarana a strihača Filipa Maláska.

Spôsob, akým evokujú dobovú atmosféru a spájajú archívne zábery s hranými je pozoruhodný. Casting je na rovnakej úrovni. Vďaka výnimočnej realizácii si ani neuvedomíte vyše dvojhodinovú dĺžku. Ako jeden z mála filmov poslednej doby je svojím spracovaním vhodný pre kino a jeho návštevou rozhodne neurobíte chybu.

Jeden z výnimočných filmov tohto roka tematizuje túžbu ľudí po slobode a mechanizmus fungovania médií. Jeho problém je, že chce byť poctou a tým skĺzava k tézovitosti. Práci novinára pridáva okrem povinnosti informovať aj poverenie priamo meniť dejiny.