Bez investícií bude z Martinských holí len skanzen a nie bašta turizmu

Martinské hole sú zrejme začarované. O kabínkovej lanovke sa začalo hovoriť už koncom minulého storočia, ale všetky doterajšie pokusy stroskotali. Martinčanov už nebaví počúvať prázdne sľuby, chcú reálny výsledok. Nedávno dostali novú nádej po tom, ako minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši prisľúbil pomoc.

Financovanie z eurofondov

Projekt výstavby lanovej dráhy začlenilo mesto Martin do prioritných projektov UMR (udržateľný mestský rozvoj) v roku 2021 s predpokladaným financovaním vo výške 15 miliónov eur. Zatiaľ však financovanie v rámci UMR nie je potvrdené.

Čerpanie majú realizovať prostredníctvom Operačného programu Slovensko, jeho riadenie prevzalo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI).

Šéf rezortu Raši počas svojej nedávnej návštevy Martina ubezpečil zástupcov mesta a regiónu, že budú rokovať na úrovni partnerov v Európskej komisii o tom, koľko peňazí by vedeli presunúť na lanovku z finančného balíka určeného pre Turiec. „Radi by sme boli, keby sme tento presun peňazí vyriešili v najbližšom období. Ďalšie financie pre projekt môže priniesť revízia eurofondov na prelome rokov,“ vyhlásil minister.

Pripravený projekt

Výstavbou lanovky na Martinské hole chce samospráva nadviazať na investičný zámer, ktorý mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo už v roku 2013. Dlhová brzda a následne i nútená správa mesta v rokoch 2016 – 2017 však túto ambíciu zastavili. Zastupiteľstvo sa opäť zaoberalo lanovkou pred piatimi rokmi.

„Paradoxne to vtedy pochoval súčasný viceprimátor Stanislav Thomka, v tom čase poslanec a konateľ mestskej televízie Turiec, keď na schôdzi zastupiteľstva obvinil martinského primátora Jána Danka z toho, že ho výmenou za hlas korumpoval. Nebyť tejto situácie, dnes zrejme lanovka stojí,“ pripomenul pre Štandard mestský a krajský poslanec Michal Uherčík.

Primátor následne z rokovania stiahol tento bod – investičný zámer postaviť osemmiestnu kabínkovú lanovku z Martina-Strání na Martinské hole.

Lanovka teda zatiaľ nestojí a je ako Columbova žena. Všetci o nej hovoria, ale nikto ju nevidí. „Ak ju chceme, postavme ju, ale udržateľnú a spôsobom, aby slúžila Martinčanom. Určite nie tak, že minieme polovicu financií určených pre náš región v tzv. UMR na lanovku, namiesto rozvoja mesta, zateplenia škôl, zelených opatrení, cyklotrás, kultúry či mobility. Ak tieto financie dáme na lanovku, tak skanzenom ostane mesto. Keď štát nájde dodatočné zdroje a poskytne ich na projekt lanovky, uvítam to,“ doplnil Uherčík.

Bývalý mestský poslanec Dalibor Steindl tvrdí, že mesto na posúdenie trvalej ekonomickej udržateľnosti lanovky vychádzalo z dostupných údajov obdobných horských dopravných zariadení a z predpokladanej návštevnosti, informácie získalo zo stredísk Vrátna a Malinô Brdo, ako aj špičkových odborníkov v tejto oblasti.

„Najväčším pozitívom pripravenosti projektu je možnosť ihneď súťažiť možného dodávateľa a stavbu po získaní financií ihneď realizovať,“ poznamenal pre Štandard predseda predstavenstva Oblastnej organizácie cestovného ruchu Turiec Steindl.

Radnica je pripravená spolufinancovať výstavbu, očakáva však rozšírenie možnosti na trávenie voľného času aj na leto. „V súčasnosti sú zimné obdobia krátke. Pre dva až tri mesiace sa neoplatí budovať nejaké zásadné veľké transportné zariadenia. No ak sa nepostaví prístup na Martinské hole, zostane z nich len skanzen slávneho lyžiarskeho strediska,“ uviedol martinský primátor Danko.

Oslovili sme aj prednostu martinského mestského úradu Martina Cingela. Jeho sekretariát nám odpovedal, že v tejto fáze sa k téme nebude vyjadrovať.

Rozvoj strediska

Radnica, ak chce stavať lanovku, sa však bude musieť dohodnúť so spoločnosťou Pro Ski, ktorá je prevádzkovateľom horského strediska Winter Park Martinky. Tá totiž vlastní projekt a stavebné povolenie na dopravné zariadenie. Samospráva musí vyriešiť aj fakt, že nemá vo svojom vlastníctve ani pozemky vo výseku lanovky, ani pozemky priamo v stredisku.

„Záujem mesta Martin o podporu cestovného ruchu v regióne Turiec nás veľmi teší. Martinské hole by mali byť strediskom, ktoré ponúkne nielen sezónne, ale celoročné služby. Ich ďalší rozvoj je priamo závislý na zmene územného plánu, koordinácii všetkých zúčastnených strán (vrátane urbárskych združení a majiteľov ubytovacích zariadení) a tiež na dobudovaní inžinierskych sietí,“ informoval Štandard Peter Hudec, riaditeľ strediska Winter Park Martinky.

„Všetky tieto činnosti však bez podpory mesta nebudú možné. Spoločne s mestom veríme potenciálu Turca ako budúcej celoročnej turistickej destinácie,“ dodal.

Michal Uherčík podporuje výstavbu lanovky, no kladie dôraz na rozumné vyriešenie situácie. „Osobne by som preferoval opačný prístup, vzhľadom na minulosť. Najskôr vybudovať stredisko na zimu a hlavne na leto,“ vyjadril sa.

„Mesto nech následne postaví lanovku na Martinské hole výmenou za pozemky vo výseku lanovky, oboch staníc, prístupovej cesty a pozemkov v stredisku, aby mesto vedelo zabezpečiť udržateľnosť projektu, ktorá je kľúčová. Aby zisky strediska neboli dosiahnuté na úkor nákladov, ktoré bude platiť mestský rozpočet. Takýto projekt musí byť o partnerskom prístupe strán a mesto nemôže byť vazalom,“ uviedol.

Dopravná situácia

Lanovka by vyriešila aj súčasnú problematickú dopravnú situáciu, keďže bývalá jednosedačková lanovka ukončila svoju činnosť v roku 2005 a prístupová 10 km dlhá asfaltová cesta z časti Kolónia Hviezda do strediska je úzka, kľukatá a v zlom stave.

Najmä v zime je táto komunikácia preťažená autami (počas víkendov až 500-700 áut denne), platí na nej obmedzený režim a hore sa dá dostať len so snehovými reťazami. Z tejto premávky nemajú radosť urbárnici, ktorých to obmedzuje v lesnom hospodárení a ktorí preto nemajú záujem o jej rozšírenie, či rekonštrukciu.

Chcú zachovať štatút lesnej cesty a nie verejnej komunikácie. V zimnom období tu denno-denne jazdia aj členovia lyžiarskeho klubu Ski Team Martinské hole.

„Všetko nové, čo sa vybuduje na holiach, môže byť pozitívne z hľadiska turizmu. Bude potrebné postaviť nielen lanovku, ktorá prevezie návštevníkov z mesta do strediska, ale aj inú infraštruktúru a patričné zázemie, lebo momentálne to hore veľmi chýba,“ povedal pre Štandard riaditeľ lyžiarskeho klubu Rastislav Mažgút.

Dodal, že na druhej strane pretekári majú teraz viac možností na tréning, svahy nie sú plné lyžiarov, čo sa v prípade vybudovania kabínkovej lanovky s viactisícovou hodinovou kapacitou zrejme zmení.

Poučenie z minulosti

Martinčania sa v roku 2014 v neúspešnom referende (26-percentná účasť) vyjadrili, že najväčšou investičnou prioritou je pre nich lanovka, za čo hlasovalo 7660 obyvateľov.

„Samozrejme, že aj ja podporujem túto myšlienku, lebo Turiec, to je prírodný klenot. Martinské hole, ktoré majú najlepšie snehové podmienky v širokom okolí majú veľký potenciál,“ podotkol pre Štandard Martinčan Roman Adamják.

„Som rád, že sa na lanovku hľadajú mimorozpočtové zdroje, lebo naše mesto, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v blízkej budúcnosti klesne pod hranicu 50-tisíc obyvateľov, čím na podielových daniach prídeme zhruba o osem miliónov eur, si to z vlastného rozpočtu nemôže dovoliť financovať,“ doplnil.

Poukázal pritom aj na staršiu kauzu. „No ešte sa netešme, lebo jednu skúsenosť s projektom lanovky už máme a vyšlo to nás, občanov, veľmi draho. Je z toho niekoľkomiliónová sekera.“

Za éry bývalého primátora Stanislava Bernáta malo mesto Martin v roku 1995 vložiť do spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole nepeňažný vklad v podobe hotela Turiec a chaty Magistrát.

V roku 2002 štatutárni zástupcovia spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole, ktorá je už zrušená, zažalovali mesto a žiadali zaplatiť sumu vopred sľúbeného vkladu. Počas niekoľkoročného trvania sporu pohľadávka narástla z 3,42 milióna eur na 8,6 milióna eur.

Keďže Najvyšší súd SR rozhodol v neprospech Martina a nepomohlo ani mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, vlastník pohľadávky prostredníctvom exekútora zablokoval takmer všetky mestské účty. Mesto súčasne požiadalo Ministerstvo financií SR o zavedenie nútenej správy, ktorej predchádzal vládny audit. Nútená správa trvala od 23. marca 2016 do 31. októbra 2017, až kým dlh vyrovnali.

Ako ďalej?

Na rozdiel od pôvodného projektu výstavby kabínkovej lanovky na Martinské hole, ktorý mal taký neslávny koniec, má ten súčasný šancu na realizáciu. Nádej je o to väčšia, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR má snahu pomôcť s financovaním tejto nákladnej investičnej akcie a získať na to prostriedky z eurofondov. 

„Investičnú potrebu výstavby lanovky intenzívne vnímame, avšak stále prebiehajú rokovania k pripravovaným výzvam za účasti územných partnerov, pričom ich obsah nie je možné z našej strany komentovať, nakoľko proces nie je ukončený,“ uzavrelo ministerstvo pre Štandard.