Preskočiť na obsah
  |  

Vodcu Hamasu Haníju zabila strela krátkeho doletu

Iránske Revolučné gardy tvrdia, že Izrael zavraždil tento týždeň v Teheráne vodcu palestínskeho hnutia Hamas Ismaíla Haníju "strelou krátkeho doletu" odpálenou z miesta niekde pred jeho rezidenciou v Teheráne.

"Táto teroristická operácia bola vykonaná odpálením strely krátkeho doletu s hlavicou s hmotnosťou približne sedem kilogramov, ktorá spôsobila silnú explóziu," uviedli Revolučné gardy vo vyhlásení s tým, že k odpalu došlo mimo miesta, kde bol Haníja v Teheráne ubytovaný. Dodali, že Izrael pri útoku "podporili Spojené štáty".

Vodca Hamasu prišiel o život v noci na stredu pri útoku v Teheráne, kam pricestoval na inauguráciu nového iránskeho prezidenta Massúda Pezeškijána. Irán aj Hamas prisľúbili za jeho zabitie odvetu.

Iránske Revolučné gardy aj teraz zopakovali, že Haníja bude pomstený, pričom Izrael za jeho vraždu neminie "tvrdý trest", ktorý mu bude ušetrený náležitým spôsobom v správnom čase a na vhodnom mieste.

Americká spravodajská televízia CNN ešte vo štvrtok s odvolaním na nemenovaný zdroj uviedla, že Haníju zabila explózia výbušného zariadenia, ktoré bolo niekoľko týždňov ukryté v rezidencii, kde sa počas pobytu v Teheráne zvyčajne zdržiaval. Podľa zdroja CNN bola bomba ukrytá v Haníjovej izbe už pred dvoma mesiacmi a odpálená na diaľku v čase, keď sa nachádzal v rezidencii.

Ak sa do rezidencie, ktorá bola pod ochranou iránskych Revolučných gárd, podarilo tajne prepašovať bombu, naznačovalo by to podľa CNN vážne zlyhanie iránskych bezpečnostných zložiek.

Denník The New York Times (NYT) v piatok informoval, že Irán zadržal po zabití Haníju už viac ako dve desiatky vysokých predstaviteľov v reakcii na obrovské narušenie bezpečnosti, ktoré takúto vraždu umožnilo. NYT sa pritom odvolával na dvoch nemenovaných iránskych predstaviteľov oboznámených s vyšetrovaním.

(tasr)

  |  

Ministerstvo kultúry obviňuje Budmerice z možného poškodenia kaštieľa

Ministerstvo kultúry (MK) SR má podozrenie, že pri správe národnej kultúrnej pamiatky (NKP) kaštieľa v Budmericiach mohlo dôjsť ku škodám na majetku štátu. Obec Budmerice a jeho sociálny podnik obviňuje z toho, že v rámci objektu vykonali viacero neoprávnených zásahov, rezort v tejto súvislosti podal trestné oznámenie.

Obec obvinenia dôrazne odmieta, vyjadrenia ministerstva považuje za nepodložené a nepravdivé, poškodzujúce dobré meno. Hovorkyňa MK Petra Bačinská uviedla, že Obecné služby Budmerice, ktoré mali kaštieľ v správe, neuviedli objekt pri odovzdávaní do pôvodného stavu. "Navyše, odstránením technického zabezpečenia zostali na stenách viditeľné zmeny, pričom nie sú vylúčené hlbšie poškodenia," dodala. Ďalšie škody mali vzniknúť zmiznutím vyťažených drevín v lesoparku kaštieľa, demontážou a požičiavaním čerpadla bazénovej techniky či neoprávnenou inštaláciou zariadení.

"Obecné služby Budmerice jednoducho realizovali viacero neoprávnených a svojvoľných zásahov bez vedomia rezortu kultúry a príslušného krajského pamiatkového úradu," vyhlásila hovorkyňa. Ministerstvo v súvislosti s konaním obecného podniku, z ktorého mu mal plynúť aj finančný prospech, podalo trestné oznámenie.

Starosta obce Budmerice Jozef Savkuliak pre TASR v reakcii uviedol, že aktuálne vedenie rezortu kultúry sa v ostatnom čase snaží cez svoje subjektívne vyjadrenia poškodzovať dobrú povesť obecného podniku. "Snaha naň neustále útočiť sa prejavuje v mnohých kontrolách, ktoré ministerstvo iniciovalo, pričom ich výsledok preukázal, že sme neporušili zákon," zdôraznil starosta.

Aj najnovšie obvinenia z neoprávneného nakladania s majetkom považuje za nepravdivé. "Finančný prospech z prehliadok v kaštieli bol použitý na chod expozícií i zaplatenie lektorov. V prípade činností v lesoparku inšpekcia životného prostredia nezistila porušenie zákona," povedal. Demontáž čerpadla bazénovej techniky vysvetlil odovzdaním technológie do opravy. Nerozumie ani vyjadreniam o možnom poškodení stien po odstránení technického zabezpečenia.

"V odovzdávacom protokole z 31. júla nie sú uvedené žiadne z týchto tvrdení," poznamenal. "Na stenách ostali opravy po technickom zabezpečení a tiež po inštaláciách obrazov spisovateľov, kolážach Rudolfa Fabryho a výstavách obrazov uskutočnených v roku 2021 až 2023 v rámci prezentácie kultúry," vysvetlil. Pripomenul, že technické zabezpečenie inštalovali pre zabezpečenie budovy i zbierkových predmetov vysokej hodnoty.

Verí, že ministerstvo svoj postoj i doterajšie kroky voči obecnému podniku prehodnotí, nemožno ich totiž podľa neho hodnotiť inak ako šikanózne a očierňujúce konanie so snahou o pomstu.

Zrušenie doterajšej správy objektu iniciovalo ministerstvo na jar, argumentovalo tým, že obec, respektíve obecný podnik užíva priestory neoprávnene, bez relevantného právneho titulu. Obec sa bránila tým, že k potrebnému užívaniu priestorov, za starostlivosť o ne, jej dali súhlas predchádzajúci ministri.

(tasr)

  |  

Rusko tvrdí, že v noci zničilo najmenej 76 ukrajinských dronov, no hlási aj škody

Ruské ministerstvo obrany informuje, že jeho protivzdušná obrana "zachytila a zničila" v noci na sobotu celkovo prinajmenšom 76 ukrajinských dronov, a to nad viacerými oblasťami a regiónmi, ktoré ležia pri ukrajinských hraniciach či neďaleko od nich.

Podľa ruského rezortu malo k zostreleniu dronov dôjsť nad Belgorodskou, Kurskou, Oriolskou, Rostovskou, Voronežskou a Riazanskou oblasťou, ako aj nad Krasnodarským krajom. Rezort tiež uviedol, že jeden z dronov bol zostrelený aj nad Azovským morom.

Konkrétne nad Rostovskou oblasťou bolo podľa ministerstva zničených 36 dronov. Tamojší gubernátor Vasilij Golubev pritom hovoril o útoku až 55 ukrajinských dronov, no nespresnil, koľko z nich sa podarilo zostreliť.

Ukrajinská armáda v tejto oblasti okrem iného zasiahla dronom aj sklad pohonných hmôt v okrese Kamenskij. V dôsledku zásahu došlo na mieste k požiaru, podľa tamojších predstaviteľov sa ho už podarilo uhasiť. Z miesta zároveň nehlásili žiadnych zranených, uvádza agentúra Reuters.

Drony podľa Golubeva zasiahli v Rostovskej oblasti aj ďalši, Morozovskij okres, kde poškodili budovy škôl, škôlok, obytné budovy či aj výrobné zariadenia a sklady. V okrese bol vyhlásený výnimočný stav. Samotná ukrajinská armáda krátko predtým oznámila, že v noci zaútočila dronmi na ruské letisko v meste Morozovsk v rovnomennom okrese, a tiež na niekoľko skladov s ropou a palivom v troch ruských oblastiach, menovite Belgorodskej, Kurskej a Rostovskej.

Ruské úrady medzičasom potvrdili aj zásah ropného skladu v zmienenej Belgorodskej oblasti. Útok podľa miestneho gubernátora Viačeslava Gladkova taktiež vyvolal požiar. Vybuchla tam jedna z nádrží, ktorá následne začala horieť, podarilo sa ju však uhasiť. Gubernátor dodal, že na mieste nedošlo k žiadnym zraneniam.

V noci na sobotu útočila aj Moskva na územie Ukrajiny. Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že počas nočného útoku nad deviatimi oblasťami zostrelili 24 z 29 dronov typu Šáhid, ktoré Rusko vypustilo. Ruské jednotky tiež odpálili dve protilietadlové riadené strely S-300 a dve rakety Kh-31, dodali vzdušné sily. V ukrajinskej Vinnyckej oblasti poškodil ruský dron podľa miestnych predstaviteľov kritickú infraštruktúru.

(tasr)

  |  

Lety Air France a Transavia do Bejrútu zostanú pozastavené minimálne do utorka

Dôvodom sú bezpečnostné obavy v súvislosti so situáciou v tamojšom regióne, uviedla materská spoločnosť Air France-KLM. Obe francúzske letecké spoločnosti prvýkrát zastavili prevádzku na tejto trase v pondelok.

Urobili tak deň po tom, ako Izrael prisľúbil odvetu za raketový útok z Libanonu, pri ktorej na Golanských výšinách anektovaných Izraelom zahynulo 12 ľudí. "Akékoľvek obnovenie prevádzky bude podliehať opätovnému vyhodnocovaniu na mieste," uviedol v sobotu hovorca spoločnosti.

Dodal, že cestujúci s rezerváciou si môžu letenky bezplatne zmeniť na iný termín. Zároveň informoval, že lety do Tel Avivu budú pokračovať ako zvyčajne. Nemecká spoločnosť Lufthansa obmedzila svoje lety do Bejrútu zatiaľ do 5. augusta.

(tasr)

  |  

Akcie Intelu sa prepadli najprudšie za 50 rokov

Akcie spoločnosti Intel sa dostali na úroveň, na ktorej sa naposledy predávali v roku 2013. Hospodárske výsledky za uplynulý kvartál totiž výrazne sklamali očakávania trhu, pričom firma oznámila rozsiahlu reštrukturalizáciu.

Akcia Intelu v piatok stratila 26 percent a uzavrela na 21,48 USD. To bol pre akcie Intelu druhý najhorší deň v histórii firmy, keď v júli 1974, teda tri roky po vstupe spoločnosti na burzu, klesli až o 31 percent. Trhová kapitalizácia koncernu je aktuálne nižšia ako 100 miliárd USD (92,29 miliardy eur).

Intel zaznamenal v 2. kvartáli čistú stratu 1,61 miliardy USD po zisku 1,48 miliardy USD v rovnakom období pred rokom. Upravený zisk na akciu dosiahol 2 centy, pričom analytici prognózovali 10 centov. Takisto tržby sklamali očakávania trhu.

Intel uviedol, že nevyplatí dividendu vo 4. kvartáli 2024 a znížil prognózu celoročných kapitálových výdavkov o viac ako 20 percent. Takisto predstavil plán na zníženie nákladov v hodnote 10 miliárd USD, v rámci ktorého chce prepustiť viac ako 15 percent svojich zamestnancov.

(tasr)

  |  

Vo väzbe v Rusku zomrel počas držania hladovky protivojnový aktivista

Ruský pianista a protivojnový aktivista Pavel Kušnir (39) zomrel vo väzenskom zariadení v meste Birobidžan, oznámila ľudskoprávna monitorovacia skupina OVD-Info.

Podľa novinárky a ľudskoprávnej aktivistky Oľgy Romanovovej odmietal Kušnir počas hladovky prijímať aj tekutiny. Podľa OVD-Info pritom nie je známe, ako dlho a prečo aktivista hladovku držal.

Kušnir pôsobil vo filharmonickom orchestri v Birobidžane. Hudobník sa pritom netajil svojim nesúhlasom s inváziou Ruska na Ukrajinu. Napísal aj knihu namierenú proti vojne a mal kanál na platforme Youtube, na ktorom podľa ruského investigatívneho portálu The Insider kritizoval politiku ruskej vlády i vojnu na Ukrajine. Jeho kanál mal však len veľmi málo odberateľov.

Ruské úrady ho zadržali koncom mája v súvislosti s obvineniami z extrémizmu. Podľa ruského nezávislého spravodajského portálu Meduza jeho zadržanie súviselo s videami namierenými proti vojne na Ukrajine a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

(tasr)