Bilesovej (pre)skok do histórie
Je za nami polovica parížskych Hier. Olympiáda otvára dokorán dvere k športovej sláve, športovci sa stávajú mýtickými postavami pre budúce generácie. Aj o tom je scéna pre najlepších.
Rozdávať sa bude ešte takmer 200 medailových kolekcií, ale už teraz máme za sebou viacero pozoruhodných udalostí a zápisov. Končí sa plavecký týždeň. Žiari 17-ročná koméra Summer McIntoshová. Je prvou Kanaďankou s tromi víťazstvami na jednej oplympiáde. Do piatich kruhov a plávania sa zaľúbila pred ôsmimi rokmi pred televíznou obrazovkou, sledujúc Hry v Riu de Janeiro. „Odvtedy plavecká komunita v Kanade ako keby všetko prevrhla. Využili sme silu chvíle a posunuli sme tento šport dopredu,“ hovorila spomínajúc na zisk šiestich medailí z roku 2016. Dnes ich má sama štyri, tri zlaté a jednu striebornú a ak bude mať v bazéne dlhovekosť Katie Ledeckej, určite zbierku vďaka enormnému talentu rozšíri.
Američanka vyhrala krauliarsku osemstovku už na štvrtej olympiáde za sebou, na deň presne dvanásť rokov po prvom olympijskom úspechu v Londýne. Čosi podobné sa podarilo iba Phelpsovi. „Rok čo rok si úspechy vyžadujú nesmierne veľa práce. V roku 2012 som si určite nepredstavovala, že môžem vydržať tak dlho,“ povedala Ledecká, ktorá nechce s plávaním skončiť ani po Paríži. Austrálčanke Ariarne Titmusovej vrátila prehru z polovičnej trate.
Je už deväťnásobnou olympijskou víťazkou. Okrem Phelpsa nikto viac zlatých v plávaní nedobyl. Vyrovnala sa Markovi Spitzovi, ktorý zažil ako 18-ročný tínedžer veľké sklamanie v Mexiku 1968, kde bral „len“ dve zlaté v štafetách, aby o štyri roky neskôr v Mníchove vyhral všetkých sedem pretekov a všetky vo svetových rekordoch.
Werthovej 32-ročný rozostup
Okrem Ledeckej sa činia aj ďalší „veteráni“. 55-ročná jazdkyňa Isabell Werthová z Nemecka je členkou družstva, ktoré v rozprávkovom prostredí zámku vo Versailles vyhralo drezúru. „Nikto nemôže povedať, že drezúra je nudný šport. Počítali sme každý bodík a do poslednej chvíle sme nevedeli, či vyhráme,“ povedala po dramatickom súboji s drezúrnou ekipou Dánska.
Po Paríži má Werthová osem zlatých medailí, jednu individuálnu a sedem tímových. Prekonala dva nestorské a úctyhodné rekordy: je prvým športovcom so ziskom medaily na siedmich olympiádach a medzi jej prvým a zatiaľ posledným víťazstvom uplynulo neuveriteľných 32 rokov!
V Barcelone 1992 bola mladou hviezdou jazdeckej drezúry, dnes je absolútnym pojmom. Veď ju aj volajú Drezúrna kráľovná. „Kone mám radšej ako svoje medaily. Vždy som sa snažila rozvíjať svoje vízie a nikdy ma to neunavovalo,“ povedala pred novinármi v jednom z rozhovorov počas olympiády.
Riner ako kráľ superťažkej váhy
V piatok 26. júla pri otváracom ceremoniáli hral jednu z hlavných úloh. Džudista Teddy Riner zapálil spolu s bývalou skvelou bežkyňou José Marie Perecovou olympijský oheň. A pred domácim publikom vygradoval skvelú kariéru. Vyhral superťažkú hmotnosť nad 100 kilogramov a rekordné piate zlato z tatami pripojil ako člen víťazného družstva.
Len Japonec Tadahiro Nomura vyhral v minulosti jednu hmotnostnú kategóriu na troch olympiádach. Podarilo sa mu to v najľahšej, kým Rinerovi v najťažšej. Ovládol ju aj v Londýne a Riu, z Pekingu a Tokia má bronz.
Do haly na Marsových poliach priniesol extázu, keď vo finále cez chrbát prehodil na ippon najväčšieho favorita, svetovú jednotku a juhokórejského obra Kim Min-džonga. „Vždy som o sebe pochyboval a práve pochybnosti boli motorom mojim úspechov,“ povedal Riner, ktorého Le Monde označil za „totálneho šampióna“.
Jedinečná forma Evenepoela
Takými sa stali v Paríži aj ďalší. Belgický cyklista Remco Evenepoel sa po časovke stal víťazom aj v cestných pretekoch jednotlivcov. Otváral ich Peter Sagan. Pozvaní hostia, významné športové osobnosti z Francúzska a celého sveta, prípadne vybraní dobrovoľníci, dostanú do rúk palicu a ich úlohou je predstúpiť v aréne, na štadióne, na trati, jednoducho na danom športovisku, pred divákov a tromi údermi o zem slávnostne otvoriť olympijskú súťaž, zápas alebo preteky.
Palica, označovaná ako „brigadír“ nadväzuje na tradíciu dávnejších čias francúzskeho divadla: úlohou bolo upútať pozornosť divákov, ktorým sa údermi oznamoval začiatok predstavenia. Sagan stál pred nastúpeným pelotónom a údermi vyprevádzal cyklistov na rekordne dlhú olympijskú trať – merala 272 kilometrov!
Cieľ nebol na Elyzejských poliach, ako je zvykom pri záveroch Tour de France, ale pod Eiffelovkou na Trocadere. Podľa očakávania sa nezvyčajný pelotón roztrhal. V každom reprezentačnom tíme boli maximálne štyria jazdci, tréneri sa nemohli s pretekármi dorozumievať prostredníctvom vysielačiek. Cyklisti na to nie sú z profesionálnych etapových, či jednorazových pretekov zvyknutí.
Evenepoel, ktorý skončil za Pogačarom a Vingegaardom na treťom mieste Tour de France, ukázal jedinečnú formu. Kým druhý z belgických favoritov Wout van Aert skončil až za našim Lukášom Kubišom, ktorému patrilo 29. miesto, Evenepoel šliapal záverečných 40 kilometrov ako hodinky.
Pritom sa išla veľmi náročná trať, s tromi stúpaniami na Montmartre a k Sacre Coeur v cieľovom okruhu. Belgičana nič nezastavilo. Aj tak mohlo dôjsť ku katastrofe. Keď mal po 269 kilometroch na dohľad vstup do dvorany Louvru, zdalo sa, že tri kilometre pred cieľom už radostne máva divákom, ale keď zosadol z bicykla, všetci stŕpli. Dostal defekt! Na chvíľku ho prepadla panika. Mohutne gestikuloval a kričal na servismanov v okoloidúcom aute. Všetko pohotovo zariadili.
Stratil len 15 sekúnd z vyše minútového náskoku a zlato s prehľadom ustrážil aj na rezervnom bicykli. „Zľakol som sa, pretože tesne predtým som dostal z motorky informáciu, že mám pred Valentinom Madouasom náskok 25 sekúnd. Našťastie to nebola správna informácia,“ uškrnul sa po pretekoch. Evenepoelove dve zlaté v cestnej cyklistike zostanú unikátom.
Bilesová píše zlaté stránky histórie
Okrem plavcov Léona Marchanda, štvornásobného víťaza, a Summer McIntoshovej sú v Paríži ešte dve športovkyne, ktoré majú tri zlaté medaily. Dosiahli ich v troch štartoch. Juhokórejská lukostrelkyňa Lim Ši-hjon už viac nepridá. Lukostrelecká veľmoc ju uviedla na medzinárodnú scénu len vlani. Do Paríža prišla v ohromujúcej forme: v ďalšom areáli, ktorého genius loci je nepopierateľný, na Invalidovni, najskôr vytvorila v nasadzovacom kole svetový rekord a potom pridala víťazstvá so ženským družstvom, v zmiešaných dvojiciach (v mixe) a aj v súťaži jednotlivkýň. „Konečne sa poriadne a dobre vyspím a dobre najem,“ skonštatovala v jednej z viacerých strohých odpovedí na tlačovej konferencii po treťom víťazstve.
Ďalšia trojnásobná šampiónka z Paríža je oveľa žiarivejšou hviezdou. Simone Bilesová píše zlaté stránky histórie športovej gymnastiky. Američankin príbeh pozná celý športový svet. Z výšin padla na dno, nevydržala psychický nápor veľkých očakávaní, v Tokiu pred tromi rokmi sa vlastne vzdala možnosti nadviazať na skvelé Rio, kde získala štyri zlaté.
Mala problémy s orientáciou, prestala si veriť. Napriek niekoľkým zaváhaniam v kvalifikácii získala miestenku do viacboja, ale po súťaži družstiev, v ktorej sa jej nedarilo v preskoku, odmietla nastúpiť. Podobne sa vzdala miesta vo finále na bradlách a v preskoku! Domov si viezla „len“ tímové striebro a po opatrnejšom cvičení s menej riskantnými prvkami aj bronz z kladiny.
Nebála sa však verejne hovoriť o svojich problémoch, priznala psychický blok. Presne ako v rovnakom čase japonská trenistka Naomi Osaková. Jasne povedala, že je pre ňu dôležitejšie mať guráž a postaviť samú seba na prvé miesto, než neriskovať prehlbovanie problémov tým, že len bude zvádzať ďalší a ďalší psychicky náročný boj súvisiaci so súťažením.
Bilesová absolvovala terapiu a dnes neľutuje. 23-násobná majsterka sveta žiari ako nikdy predtým: úsmevom, vystupovaním, výkonmi. Má 27 rokov a pri každom pohybe z nej sála, akou obrovskou osobnosťou sa stala. V gymnasticky privysokom veku si môže na vrchole kariéry vychutnávať ozajstné súťažné opojenie. Jedenásť rokov neprehrala viacboj a na olympiáde si v ňom prinavrátila korunu po ôsmich rokoch. Ešte predtým bola líderkou suverénneho víťazstva Američaniek v družstvách. A v sobotu vyhrala preskok.
Keď sa jej útla postava objavila ako štvrtá v poradí na konci rozbežiska, hľadisko v hale Bercy spozornelo. Bilesová nahlásila dva preskoky s takou náročnosťou, že už len za ňu mala oproti súperkám k dobru 1,4 bodu! Bolo jasné, že ak preskoky ustojí, nikto nemá šancu. A v červenom trblietavom drese sa jej to podarilo.
Rozhodla sa vrátiť k Jurčenkovej dvojitému saltu schyľmo, ktoré v minulosti vylepšila vlastným prvkom. Úžasne sa odrazila, letela ponad odrazový stôl akoby do výšav, telo mala pod úžasnou kontrolou. Enormná energia ju po doskoku vystrelila dozadu, pri takejto dynamike preskoku nebolo možné doskok „zapichnúť do zeme“. Kontrola rýchlosti, koordinácie a energie je v tomto ohľade kľúčová. Pritom ide o milisekundy.
Ak by išla do odrazovej dosky príliš tvrdo, mohla po pretočení pristáť na chrbte, ak príliš mäkko, mohli na to doplatiť členky. Simone však nič neprepálila. Bol to priam dokonalý výkon. Z dvoch preskokov vygenerovala priemer 15,300 a zlato mala vo vrecku.
Jej výkon bol podobným mýtom, ako desiatka Nadie Comaneciovej na bradlách v Montreale 1976. Keď sa jej opýtali, či to bol jej posledný preskok, usmiala sa. „Neviem. Asi sa pýtate na ďalšiu olympiádu. Tá je u nás doma, tak uvidíme,“ povedala Bilesová, ktorá sa siedmou zlatou medailou vyrovnala Věre Čáslavskej. Ak by aj nešla za zveľaďovaním úctyhodnej olympijskej zbierky a nenaháňala Larisu Latyninovú, ktorá má 9 zlatých, nič to nezmení na tom, že zostane nezabudnuteľnou hviezdou. Jej parížsky preskok bol pravou športovou lahôdkou.