Kovanda o rope: Ukrajina primárne nechce trestať Putina, ale tlačiť na Slovensko a Maďarsko

Ukrajina sankcionuje ruskú ropu od ruskej súkromnej spoločnosti Lukoil, no nie ropu od spoločnosti Rosnefť, ktorá je priamo ovládaná ruským štátom. V sobotu na tento paradox na sociálnej sieti X upozornil popredný český ekonóm Lukáš Kovanda.

Kovanda sa nazdáva, že selektívny prístup Ukrajiny k sankciám „signalizuje, že ide primárne o jej snahu nie vytrestať Putina [ruského prezidenta Vladimira, pozn.red], ale vyvinúť tlak na Maďarsko a Slovensko, nech sa odstrihávajú od ruskej ropy či neblokujú dodávky zbraní Kyjevu“.

Odborník v tejto súvislosti vysvetlil, že Rosnefť dodáva ropu aj Českej republike alebo Nemecku a taktiež je spolumajiteľom ropovodu TAL, ktorý prepravuje energetickú surovinu do Nemecka, Rakúska a Česka.

„Ak by Ukrajina sankcionovala aj Kremľom priamo ovládanú Rosnefť, ktorá má k Putinovi bližšie ako Lukoil, ohrozila by dodávky Nemecku a Česku, respektíve českým rafinériám vo vlastníctve Poľska,“ doplnil Kovanda.

Lukoil odsúdil vojnu

Zaujímavosťou je, že firma Lukoil, ktorá je druhou najväčšou ropnou spoločnosťou v Rusku a zamestnáva viac ako 100-tisíc ľudí, v minulosti volala po ukončení vojny proti Ukrajine.

Jej predstavenstvo vo vyhlásení pre akcionárov, zamestnancov a zákazníkov už v počiatkoch konfliktu v marci roku 2022 uviedlo, že „vyzýva na čo najrýchlejšie ukončenie ozbrojeného konfliktu“.

„Vyjadrujeme úprimnú empatiu všetkým obetiam, ktoré táto tragédia zasiahla. Dôrazne podporujeme trvalé prímerie a urovnanie problémov prostredníctvom serióznych rokovaní a diplomacie,“ dodalo predstavenstvo.

Podľa Szijjártóa to mohli vymyslieť v Bruseli

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó koncom minulého mesiaca toto zvláštne správanie Kyjeva kritizoval a špekuloval, že zastavenie tranzitu ropy na Slovensko a do Maďarska nevymysleli v Kyjeve, ale v Bruseli. 

„Európska komisia a osobne predsedníčka Ursula von der Leyenová by sa mali okamžite vyjadriť k otázke, či Brusel žiadal Kyjev, aby zastavil prepravu ropy cez Ukrajinu. Ak nie, potom prečo EK [Európska komisia, pozn.red.] vyše týždňa nepodnikla žiadne kroky?“ napísal Szijjártó.

Rovnako ako Kovanda aj Szijjártó a vrcholní predstavitelia Slovenska ako premiér Robert Fico (Smer) a minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) neraz uviedli, že skutočným dôvodom zastavenia dodávok ropy pre Budapešť a Bratislavu môže byť ich odlišný postoj k vojne na Ukrajine.

Podľa Bruselu a Kyjeva ohrození nie sme

Štandard vo štvrtok informoval, že podľa stanoviska Európskej komisie dodávky ropy do oboch členských krajín nie sú v dôsledku ukrajinských sankcií proti spoločnosti Lukoil bezprostredne ohrozené.

V stredu, ešte pred rozhodnutím Komisie, sa k afére vyjadril aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ a vyhlásil, že sankcie Kyjeva nepredstavujú hrozbu pre energetickú bezpečnosť Slovenska. Dodal, že Kyjev má od Európskej únie v tomto rozhodnutí „úplné pochopenie“.

Je pritom všeobecne známe, že Slovensko prakticky nemá alternatívu, respektíve rovnako dostupnú alternatívu. Neruská ropa, ktorú by mal Slovnaft nakupovať a odoberať južnou trasou prostredníctvom spoločnosti JANAF, a to cez ropovod Adria, ktorý vedie z chorvátskeho Omišalju až do Maďarska, je podstatne drahšia.

A to nielen pre cenu komodity, ktorej ruská verzia je na trhu dlhodobo lacnejšia, ale aj pre vysoké prepravné poplatky, ktoré si účtuje spoločnosť JANAF prevádzkujúca ropovod Adria. Podľa kuloárnych informácií sú zhruba 5-krát vyššie než náklady, za ktoré sa prepravuje ropa do susedného Rakúska.

Slovenský predseda vlády Fico dvakrát volal s ukrajinským náprotivkom a dokonca pohrozil, že ak Ukrajina neobnoví tranzit ropy, Slovnaft jej prestane dodávať naftu.