Čo je typicky nórske a inšpirujúce? 

Je okolo 22 hodín, stále svetlo, typické pre obdobie polárnych dní, ktoré sa v septembri zmení na obdobie polárnych nocí. Nastane, ako hovoria Nóri, høstens mørkt (jesenná tma).

Soňa, lekárka zo Slovenska, ktorá potrebuje mať dva príjmy, robí na klinike v Osle a Drammene súčasne, mi na otázku – čo robí typický Nór večer na terase v tomto čase, odpovie – S najväčšou pravdepodobnosťou pije francúzske biele Chablis (cena začína od 30 eur). Trochu snobské? Ale nórske.

Piatky sú pre väčšinu Nórov malým sviatkom, pri ktorom uvoľnia ventil. Jedna časť vyráža v skupinkách (muži a ženy zvlášť) na barový trip vybavení kreditkami, s predsavzatím, že bude dobre a veselo. Kupovať si alkohol v bare, v reštaurácii je finančne náročné, nie však pre väčšinu Nórov. Šoféri verejnej dopravy by mohli rozprávať zaujímavé storky, ako preveselí Nóri, vracajúci sa nad ránom z barov, zaspia tvrdo na sedadle  a s prekvapením sa zobudia na konečnej, 20-30 km od Osla. A to je ešte ten lepší prípad.

Ďalšia časť Nórov vyrazí v piatok na svoje chaty, chatky ďaleko od civilizácie, aby si tam oddýchli, grilovali, väčšinou párky, (pølse) prípadne rebrá. Jedia k nim polárny chlieb (polarbrød) alebo lokše. Deti dúfajú, že im mama pribalila do ruksaku cukríky na váhu, medzi ktorými nechýba chuť lakris, sladkého drievka. Cestou možno zastanú na benzínke a dostanú za odmenu nanuk s príchuťou slaný lakris.  Verte, toto je fakt len pre odvážne povahy!

Tí, čo nezapadnú v baroch, ani na chatách, grilujú na svojich terasách, balkónoch či záhradách. Multikultúrne chute sa miešajú s typickými jemne sladkastými nórskymi. Mnohé nórske receptúry mäsových výrobkov obsahujú totiž muškátový orech alebo koriander. Spýtajte sa Slovákov, ktorí pracujú roky v Nórsku ako mäsiari.

Tolerancia, ktorá občas prerastá do naivity

Tolerancia voči odlišným kultúram je ďalšia typická nórska vlastnosť. Občas prerastá až do naivity a nie je to len môj pohľad. Ako príklad uvediem zvyšujúci sa počet moslimských mešít a modlitebných miest, decentný tlak na vyučovanie v ich jazyku, oslavovanie ich sviatkov a zvykov. V súčasnosti je v Nórsku 263 modlitebných miest s nárokom na financovanie. Ako uvádza novinárka Hege Storhaug, minulý rok prispeli nórski daňoví poplatníci na tieto modlitebné miesta sumou 259 miliónov NOK ( takmer 22 miliónov eur podľa aktuálneho kurzu).

Podľa moslimov a niektorých Nórov to nie je dôkazom islamizácie, ale vzrastajúcej štedrosti a tolerancie. Možno by bolo všetko v poriadku, keby sa v spoločnosti nevyskytovali vyjadrenia typu: Keď nás bude viac, budete musieť rešpektovať naše (moslimské) pravidlá. Naposledy mi takýto príklad spomínal psychologický poradca Arild, ktorý komunikuje denne s problematickými žiakmi aj moslimského pôvodu. S úctou k odlišnému aj on verí, že kresťanské tradície Nórska nebudú nahradené moslimskými. Osobne poznám niekoľko moslimov, ktorí sú vďační, že môžu pracovať, vychovávať svoje deti v ich viere a dištancujú sa od foriem radikalizácie či fanatizmu. Ťažko však odhadnúť, aký je ich skutočný pomer v nórskej spoločnosti.

Nóri sú ďalej typickí svojou nečitateľnosťou. Presnejšie, pri komunikácii s Nórmi väčšinou neviete, čo sa v nich odohráva. Nesúhlasia, chápu vás? Výstižne to vyjadruje ilustrácia z knihy “Sociálny sprievodca Nórskom“ od Juliena S. Bourella, kanadského vedca, ktorý spoznával nórsku mentalitu niekoľko rokov. Jeho poznatky ocenil v roku 2015 aj korunný princ Hakon a odovzdal mu ocenenie TOP 10 osobností, za jeho prínos.

Takto vidí emócie Nórov kanadský vedec. Zdroj: Kniha The Social Giudebook to Norway, autor Julien S. Bourell

Nemenej zaujímavá je téma – Nóri a správanie v zahraničí. Doma korektní, tolerantní, s výrazom jemnej nadradenosti. Pokiaľ sa nezačne zábava… V zahraničí sa v pohode spijú alkoholom rovnako ako Angličania, Dáni a pod. Akoby potrebovali nájsť stratenú rovnováhu medzi nórskymi očakávaniami slušnosti a potrebou vypustiť „paru“. Samozrejme, česť výnimkám.

K typickým vlastnostiam bezpochyby patrí ich nefalšovaná národná hrdosť na Nórsko a všetky jeho symboly, vrátane histórie. A to nielen na 17. máj – Deň ústavy, ako som ho opísala v jednom z článkov.

V čom by nás mohli Nóri inšpirovať?

Myslím, že ich vzťahom k športu – lyže, bežky, bicykle, beh po celý rok a za každého počasia. Nemusí byť ideálne počasie, stačí ideálne oblečenie – je nórske príslovie. Samozrejme, aj tu narazíme na špecifiká. Nór je ochotný za kvalitný ultra llight bicykel z karbónových vlákien zaplatiť 15-tisíc eur, prípadne aj viac. V takej sume si už našinec vie kúpiť aj jazdené auto. Samozrejme, nájdu sa takí fanatici aj na Slovensku, ale tu je ich z nejakého dôvodu viac.

Možno je to výškou priemernej mzdy? Za rok 2024 vychádza na 4000 eur/mesiac, pričom napr. plat lekára špecialistu je podľa oficiálnych tabuliek okolo 9-10 tisíc euro, IT konzultanta okolo 6-7 tisíc euro a chyžná v hoteli dokáže zarobiť okolo 3,5 tisíc euro. Poznám niekoľko známych, ktorí pôsobia v týchto povolaniach a pre úplnosť upresňujem, že musí ísť o 100-percentný úväzok, tzv. fast kontrakt, prácu aj cez víkendy a sviatky, ich pracovný pomer trvá už niekoľko rokov, vrátane kurzov, školení a zvyšovania odborných zručností. Minimálny dôchodok na tento rok je po valorizácii okolo 1600 eur.

Inšpirujúci je tiež ich vzťah k prírode. Radi v nej trávia čo najviac času za každého počasia – kempujú so svojimi karavanmi, stanujú, športujú. Aj počas covidu odporúčali odborníci pohyb v prírode, bez rúšok, na slnku, ako cestu k vyššej imunite aj z pohľadu psychosomatiky: viac psychickej pohody, menej strachu a tým menšie oslabenie imunity stresovými hormónmi.

Nóri tiež radi rybárčia v riekach a fjordoch a majú na to pre seba aj turistov vytvorené skvelé podmienky. Tento rok však od júna museli rybolov obmedziť. Agentúra pre životné prostredie zakázala lov lososov v 33 nórskych riekach, kvôli znepokojivo nízkym počtom tohto druhu. V týchto dňoch už zrušila zákaz v 16 riekach, ale rybolov v nich povolila len v obmedzenom režime. Počas dvoch mesiacov zakázaného, obmedzeného lovu lososov mnohí zažili výpadok príjmu z rybolovu – pokles obratu odhadli okolo 1,3 mld. NOK (okolo 109 miliónov eur).

Sauna pri fjorde: Foto: H. Hrinková 
 

Slnko je pre Nórov symbolom zdravia, samozrejme najmä z dôvodu jeho nedostatku na jeseň, v zime. Vedia, že dlhá zima s polárnymi nocami, skúpa na slnko a svetlo, značne znížila ich hladinu vitamínu D. Tak s prvými jarnými dňami s náznakom slnka neváhajú vyjsť v krátkych tričkách a kraťasoch, len tak naboso, aj sa kúpať v studenom jazere či fjorde. V zime si mnohí doprajú Vianoce a Silvester v dovolenkových slnečných destináciách.

Detičky v škôlke, deti v škole sú vonku za každého počasia a čím dlhšie, tým lepšie. Nepremokavé overaly, kombinézy sú ich nevyhnutnou dennou výbavou vrátane matpakke (balíčka s jedlom). V nórskych jasliach, škôlkach či školách nie sú väčšinou jedálne. V niektorých dostanú raz denne jedlo (a nemusí to byť každý deň) a o ostatné chody sa musia postarať rodičia.

„Kedy sa vôbec učíte, keď ste tak často vonku?“ Pýta sa nejedna slovenská mamina svojho školáka, ktorý navštevuje nórsku školu. „Trochu sme sa aj učili v triede. Ale žijem ešte z tretiackeho učiva zo Slovenska,“ odpovie piatak mame.

PS: Ako s nadhľadom a pochopením uchopiť nórske špecifiká? Ak je to vôbec možné a potrebné… Inšpiráciou pri hľadaní odpovede nám môže byť film Štvorec alebo Trojuholník smútku švédskeho scenáristu a režiséra Rubena Ostlunda.

Dialógy v spomínaných filmoch zaujímavo približujú škandinávsku mentalitu.

Napríklad vo filme Trojuholník smútku sa modelka pýta: Čomu sa venujete? 
Podnikateľ sediaci oproti: Technicky presným výrobkom na podporu demokracie. 
Prekvapená modelka: Čo si máme pod tým predstaviť?
Podnikateľ: Vyrábame granáty.

A celkom na záver zaujímavý názor sociologičky Nina Witoszek: „Väčšina Nórov je do seba tak zamilovaná, že im je jedno, čo o nich hovoria iní.“

(Pokračovanie)

Nórsky traktorista v dedinke Lørenfallet si prišiel nakúpiť: Foto: H. Hrinková