Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri útoku na základňu v Iraku zranili asi sedem vojakov

Niek

Niekoľko amerických vojakov utrpelo zranenia pri pondelňajšom útoku neznámych ozbrojencov na vojenskú základňu Ajn al-Asad v Iraku, kde sa nachádzajú medzinárodné jednotky vedené Spojenými štátmi. Oznámilo to v pondelok neskoro večer americké ministerstvo obrany, vyhlásenie citovali agentúry AP, DPA a Reuters. „Môžeme potvrdiť, že dnes došlo k zrejme raketovému útoku na americké a koaličné sily na leteckej základni al-Asad v Iraku. Podľa prvotných informácií bolo zranených niekoľko amerických vojakov,“ uvádza sa vo vyhlásení Pentagónu. Ministerstvo dodalo, že vojaci na základni sa momentálne pokúšajú vyhodnotiť rozsah škôd. AP s odvolaním sa na vyjadrenia viacerých nemenovaných predstaviteľov Pentagónu uvádza, že zranených mohlo byť pri útoku až sedem ľudí vrátane amerických vojakov aj civilistov. Útok potvrdili ešte v pondelok aj predstavitelia irackých bezpečnostných síl. Agentúra AFP cituje jedného z nich, ktorý tvrdí, že smerom na základňu bolo vypálených viacero rakiet, pričom niektoré ju trafili a ďalšie zasiahli blízku obec. K útoku sa dosiaľ neprihlásila nijaká ozbrojená skupina. Ďalší z bezpečnostných dôstojníkov pre Reuters povedal, že ozbrojenci v rámci útoku použili najmenej dve rakety typu kaťuša. Spočiatku sa objavovali aj správy o možnom druhom útoku na túto základňu. Podľa citovaných zdrojov AP však USA tieto správy preverili a dospeli k záveru, že útok bol len jeden. Proiránske skupiny v uplynulých mesiacoch zaútočili na koaličné základne v Iraku a Sýrii viac než 175-krát. K väčšine z týchto útokov sa prihlásil Islamský odboj v Iraku, ktorý je voľnou alianciou rôznych skupín podporovaných Iránom. Podobný útok na základňu Ajn al-Asad sa uskutočnil aj 26. júla. Pentagón uviedol, že na Blízky východ vyšle ďalšie stíhačky a vojenské lode námorníctva, pretože Washington sa snaží posilniť obranu v dôsledku hrozieb zo strany Iránu a jeho spojencov Hamasu a Hizballáhu. Irak, ktorý je zriedkavým spojencom USA aj Iránu, hostí 2 500 amerických vojakov a na jeho bezpečnostné sily sú napojené milície podporované Iránom. Od 7. októbra, keď vypukla vojna medzi Izraelom a Hamasom, je svedkom stupňujúcich sa útokov. Irak chce, aby sa jednotky vojenskej koalície pod vedením USA začali sťahovať v septembri a aby sa činnosť koalície formálne ukončila do septembra 2025, uviedli iracké zdroje pre Reuters, pričom niektoré americké sily pravdepodobne zostanú v novo dohodnutej poradnej funkcii. (tasr, sab)
Minúta  |  

Venezuelská opozícia vyzvala ozbrojené zložky, aby sa postavili na stranu ľudu

Vene

Venezuelskí opoziční lídri Edmundo González Urrutia a María Corina Machadová vyzvali v pondelok armádu a políciu v krajine, aby sa po spornom znovuzvolení prezidenta Nicolása Madura „postavili na stranu ľudu“, informuje agentúra AFP. „Apelujeme na svedomie vojakov a policajtov, aby sa postavili na stranu ľudu a vlastných rodín,“ uviedli v otvorenom liste, v ktorom ponúkli „záruky tým, ktorí si plnia svoju ústavnú povinnosť“. Bezpečnostné sily taktiež vyzvali, aby zastavili potláčanie opozičných protestov. Vo zverejnenom liste sa González Urrutia označuje ako „zvolený prezident“. Venezuelská volebná komisia potvrdila potvrdil znovuzvolenie prezidenta Madura so ziskom 52 percent hlasov, pričom opozičný kandidát González Urrutia podľa nej získal 43 percent. Opozícia voľby označila za zmanipulované a viacero krajín víťazstvo Madura neuznalo vrátane USA, Argentíny alebo Uruguaja. Maduro v pondelok vyhlásil, že „zlikviduje“ najnovšiu vlnu protivládneho odporu. Prezident tvrdí, že od hlasovania 28. júla bolo zadržaných viac ako dvetisíc ľudí, zatiaľ čo ľudskoprávni aktivisti hovoria už najmenej 22 zabitých osobách. Autoritársky prezident zároveň vyznamenal vojakov, ktorí boli minulý pondelok a utorok zranení pri zásahu proti demonštrantom. „Konfrontujeme, porážame, zadržiavame a ničíme pokus o štátny prevrat vo Venezuele,“ vyhlásil Maduro. (tasr)
Minúta  |  

Spojené štáty americké odkázali Iránu, že eskalácia napätia nie je v jeho záujme

Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Matthew Miller uviedol, že USA vyzvali Egypt a Katar, aby Iránu odkázali, že eskalácia na Blízkom východe nie je v záujme Teheránu.

Washington a Teherán prerušili diplomatické styky v roku 1980 následkom únosu amerických diplomatov počas islamskej revolúcie v Iráne. Priamy kontakt medzi oboma štátmi je preto veľmi výnimočný.

Napätie na Blízkom východe v posledných dňoch eskaluje a rastú obavy, že by vojna v Pásma Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas mohla prerásť do širšieho konfliktu.

Dôvodom sú najmä útoky na Libanon a Irán, pri ktorých zahynul vodca Hamasu Ismáíl Haníja a jeden z veliteľov libanonského militantného hnutia Hizballáh Fuád Šukr. Irán a Hamas z ich smrti obviňujú Izrael a spolu s Hizballáhom sľubujú odvetu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Trump: Keby som bol prezidentom, nikto by nehovoril o útoku Iránu na Izrael

Republikánsky kandidát na prezidenta Spojených štátov amerických to vyhlásil na predvolebnom mítingu.

"Počul som, že dnes večer dôjde k útoku Iránu na Izrael. Dnes večer budú napadnutí," povedal Donald Trump v čase rastúceho napätia ohľadom situácie na Blízkom východe.

"Keby som bol prezidentom, nikto by o tomto [...] ani nehovoril, pretože by sa to nestalo," vyhlásil republikánsky kandidát. Na internete sa začali šíriť klipy z mítingu, všimol si denník The Times of Israel.

V pondelok podvečer viaceré zdroje priniesli informácie potvrdzujúce očakávaný útok Iránu na Izrael, ktorý má byť odvetou za zabitie Ismaíla Haníju v Teheráne. Smrť vodcu Hamasu sa všeobecne pripisuje Izraelu, hoci ten sa k incidentu nevyjadril.

https://twitter.com/bennyjohnson/status/1820522819459092682

(min)

Minúta  |  

Irán sa rozhodol zaútočiť na Izrael, tvrdí minister zahraničných vecí

Správu od Iránu doručili Izraelu prostredníctvom maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa. Ten zavolal priamo izraelskému náprotivkovi Israelovi Katzovi.

"Irán nás informoval, že má v úmysle zaútočiť na Izrael," povedal Katz a dodal, že "svet by mal od Iránu požadovať cenu za každú agresívnu akciu, ktorú uskutoční."

Spojené štáty sa domnievajú, že iránsky útok by mohol prísť už v najbližších 48 hodinách.

Blinken: Iránsky útok na Izrael môže začať v priebehu nasledujúcich 24 až 48 hodín

Mohlo by Vás zaujímať Blinken: Iránsky útok na Izrael môže začať v priebehu nasledujúcich 24 až 48 hodín

(est)

Minúta  |  

Iránsky poslanec vyzýva na zavraždenie Netanjahua ako pomstu za smrť Haníju

Zákonodarca iránskeho parlamentu vyzval na zavraždenie izraelského premiéra ako odvetu za zabitie vodcu Hamasu, ktoré sa pripisuje Tel Avivu. Bezpečnostné opatrenia prijala izraelská kontrarozviedka už skôr.

Mohammad Kásim Osmani vyhlási, že ako pomstu za Haníjovu smrť "nesúhlasíme s ničím menším ako s Netanjahuovou smrťou". Izrael označil za "drzý", pretože podľa neho prelial krv "hosťa v Teheráne", ako uviedol denník The Times of Israel.

Irán avizoval, že za smrť lídra militantného hnutia podnikne odvetné opatrenia. Aj napriek diplomatickému úsiliu západných predstaviteľov sa preto očakáva rozsiahly útok na Izrael.

Médiá: Izraelská kontrarozviedka začala pre obavy z odvety s prípravami vládneho bunkra

Mohlo by Vás zaujímať Médiá: Izraelská kontrarozviedka začala pre obavy z odvety s prípravami vládneho bunkra

(min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.