Upozornila zároveň na to, že po ceste jazdia aj cyklisti a traktory, takže bude pre nich potrebné vybudovať vedľajšiu cestu. Polícia žiadala o vypracovanie bezpečnostného auditu, či bude zvýšenie rýchlosti bezpečné.
Čas na zmenu?
Predseda občianskeho združenia Komplex centrum v Prievidzi Vladimír Šimko uviedol pre Štandard, že súčasný stav cesty a jej napojenia na priľahlé štátne cesty III. triedy a I. triedy nie sú v súlade s platnou legislatívou na možné zvýšenie rýchlosti.
Na absentujúcu alternatívu na vstup pomalých vozidiel a cyklistov upozornil v roku 2016 v odpovedi na interpeláciu vtedajšieho poslanca Národnej rady SR Eduarda Hegera aj Arpád Érsek, vtedajší minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Predpokladal aj to, že zvýšením rýchlosti by došlo k nárastu dopravnej nehodovosti.
Podľa Dušana Šimka, ktorý inicioval zvýšenie rýchlosti už pred desiatimi rokmi, cesta prešla v roku 2015 rozsiahlou rekonštrukciou, je bezpečná a nič nebráni tomu, aby rýchlosť na uvedenej komunikácii bola zvýšená.
„Projekt rekonštrukcie cestnej komunikácie bol financovaný z eurofondov a vtedy sa so zvýšením rýchlosti v projekte nerátalo. Na základe toho sa tak zmeny robiť nemohli päť rokov,“ odôvodnil bývalý primátor a zároveň odkázal, že je najvyšší čas, aby situáciu doriešili.
Žiadne oficiálne žiadosti
Zvýšenie rýchlosti na 100 kilometrov za hodinu dlhodobo žiada prostredníctvom diskusií na sociálnych sieťach široká motoristická verejnosť a podľa jej názoru je v súčasnosti požiadavka opodstatnená.
O stanovisko sme požiadali správcu komunikácie - Slovenskú správu ciest (SSC). „Tento úsek cesty je dlhý približne 11 kilometrov. Ak by vodič išiel rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu, prekoná ho za 7,3 minúty. Pri rýchlosti 100 kilometrov za hodinu ho prekoná za 6,6 minúty. Všetky úkony spojené so zmenou rýchlosti by boli finančne aj časovo náročné a efekt na zvýšenie bezpečnosti, plynulosti či priestupnosti dopravy by bol, veľmi jemne povedané, prinajmenšom diskutabilný,“ reagovala hovorkyňa SSC Jana Lukáčová.
„Nezanedbateľná je aj skutočnosť, ktorú sme už uviedli – o určení rýchlosti na úseku rozhodla dopravná polícia,“ dodala.
Štandard zisťoval, či Mestský úrad v Prievidzi, respektíve referát dopravy eviduje žiadosti o zvýšenie rýchlosti. „Neevidujeme žiadne žiadosti. Ak by boli na samosprávu smerované požiadavky o zvýšenie rýchlosti, pravdepodobne by sme ich ďalej smerovali správcovi komunikácie,“ informoval nás referent kancelárie primátorky mesta Prievidza Dalibor Snoha.
„Vo všeobecnej rovine zaznamenávame v medziľudskej komunikácii pripomienky domáhajúce sa zvýšenia maximálnej povolenej rýchlosti. Sú však prakticky vždy formulované laikmi, bez zohľadnenia praktických dôsledkov realizácie, na ktoré v minulosti upozornila Slovenská správa ciest,“ dodal hovorca.
Ani mesto Nováky neprijalo počas aktuálneho volebného obdobia požiadavku vyvolať na príslušných kompetentných úradoch rokovanie o zvýšení maximálnej povolenej rýchlosti. Podľa prednostu tamojšieho mestského úradu Mariána Mištinu preto považujú maximálnu povolenú rýchlosť 90 kilometrov za hodinu za dostatočnú.
Podmienky polície
Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Trenčíne doteraz neprijal žiadnu projektovú dokumentáciu s návrhom organizácie dopravy zo strany správcu komunikácie a ani od autorizovaného projektanta v odbore doprava na návrh zvýšenia najvyššej dovolenej rýchlosti na štátnej ceste I/9 v úseku Nováky – Prievidza.
„K uvedenej veci požadujeme prijať komplexné riešenie. To znamená nezaoberať sa iba zvýšením rýchlosti, ale vyriešiť na danej ceste pohyby chodcov, cyklistov a pomalých vozidiel - traktorov, pracovných stojov,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa KR PZ v Trenčíne Katarína Kuzmová.
Aj teraz požadujú vypracovať bezpečnostný audit, kde je potrebné preveriť polomery oblúkov, sklony komunikácie, odvodnenie, dĺžky pripájacích a odbočovacích jazdných pruhov, stav povrchu komunikácie či stav dopravných zariadení, akými sú zvodidlá, prejazdy cez stredný deliaci pás a nechránené dopravné značky.
„Čo sa týka legislatívneho postupu, po predložení projektovej dokumentácie Krajský dopravný inšpektorát ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy vo veci bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vydá v zmysle platnej legislatívy stanovisko o pozemných komunikáciách pre cestný správny orgán," vysvetlila Kuzmová.
„Na to, aby bolo zo strany dopravnej polície vydané stanovisko v zmysle platného zákona, je potrebné predložiť na tunajšiu súčasť projektovú dokumentáciu v zmysle aktuálne platnej právnej legislatívy na území SR,“ uzavrela.
