Výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis sa vyjadril, že komodita na rusko-ukrajinskej hranici prestáva byť majetkom spoločnosti Lukoil. Teda sa na ňu nevzťahujú sankcie, ktoré na ruskú firmu uvalil Kyjev. Uviedol to s odkazom na informácie od maďarskej spoločnosti MOL, ktorá vlastní slovenskú rafinériu.
Podľa agentúry Bloomberg, ktorá citovala dve osoby oboznámené s celou touto záležitosťou, Ukrajina považuje obchodné spoločnosti, ktoré ropu cez krajinu prepravujú, za jej vlastníkov. Jednou z takýchto spoločností je Litasco, ktorú vlastní Lukoil. Ďalšími sú Tatnefť-Europe, Blackford Corporation a Normeston Trading.
Nemenované zdroje citované agentúrou takisto uviedli, že plánované dodávky do Maďarska a na Slovensko stopla spoločnosť Lukoil. Ako príjemcu ropy na rusko-ukrajinskej hranici označili spoločnosť Litasco.
Litasco, dcérska spoločnosť Lukoilu, pritom nefiguruje na sankčnom zozname. Pre Bloomberg to uviedol aj námestník ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kačka.
Kuloárne zdroje však pre Štandard uviedli, že spoločnosť Lukoil napriek faktu, že sa vlastníkom ropy stáva jej dcérska spoločnosť, nedokáže dodávky ropy cez Ukrajinu prepraviť.
Rosnefť, ktorý je pod palcom Kremľa, ropu naďalej prepravuje
Nezodpovedanou otázkou v celej kauze zostáva, prečo Ukrajina zaradila na sankčný zoznam iba Lukoil, zatiaľ čo ďalšie spoločnosti ostali nedotknuté.
Najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť cez Ukrajinu naďalej prepravuje ruskú ropu bez akýchkoľvek obmedzení. Dodajme, že na rozdiel od spoločnosti Lukoil, ktorú vlastnia najmä súkromní investori, Rosnefť je štátom kontrolovaná spoločnosť, plne pod palcom Kremľa.
V sobotu na tento paradox upozornil popredný český ekonóm Lukáš Kovanda. Selektívny prístup Ukrajiny k sankciám podľa neho „signalizuje, že nejde primárne o jej snahu vytrestať Putina [ruského prezidenta, pozn.red.], ale vyvinúť tlak na Maďarsko a Slovensko, nech sa odstrihávajú od ruskej ropy či neblokujú dodávky zbraní Kyjevu“.
Odborník v tejto súvislosti vysvetlil, že Rosnefť dodáva ropu aj Českej republike alebo Nemecku a taktiež je spolumajiteľom ropovodu TAL, ktorý prepravuje energetickú surovinu do Nemecka, Rakúska a Česka.
„Ak by Ukrajina sankcionovala aj Kremľom priamo ovládanú Rosnefť, ktorá má k Putinovi bližšie ako Lukoil, ohrozila by dodávky Nemecku a Česku, respektíve českým rafinériám vo vlastníctve Poľska,“ doplnil Kovanda.
Koľko ropy nám chýba
Okolo presného údaju o objeme chýbajúcej ropy panovali spočiatku nejasnosti. Predseda vlády Robert Fico krátko po medializovaní problému s tranzitom uviedol, že „slovenská rafinéria Slovnaft patriaca maďarskej skupine MOL, bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné“.
Maďarský minister diplomacie, ktorého citovala agentúra Bloomberg, zase skonštatoval, že jeho krajina ročne prijme od spoločnosti Lukoil zhruba dva milióny ton nespracovanej ropy, zatiaľ čo Slovensko až 2,5 milióna ton. To by vzhľadom k tomu, že rafinéria Slovnaft ročne spracováva okolo 5,5 milióna ton ropy, znamenalo vyše 45-percentný podiel.
O niečo odlišné čísla uvádza agentúra Reuters. Tá píše, že podľa zdrojov z odvetvia má Lukoil so spoločnosťou MOL termínovanú zmluvu, na základe ktorej dodáva do Maďarska a na Slovensko zhruba 4 milióny ton ropy ročne, pričom do oboch krajín jej ide približne rovnaké množstvo.
Kuloárne zdroje pre Štandard uviedli, že ide zhruba o 40 percent ruských dodávok prichádzajúcich ropovodom Družba, pričom k realite sa najviac približujú odhady agentúry Reuters. Slovnaftom odoberaný objem ropy od spoločnosti Lukoil sa údajne pohybuje do dvoch miliónov ton ročne.
Dodajme, že celý slovenský trh spotrebuje asi štyri milióny ton ropy ročne. Stopka pre tranzit dvoch miliónov ton ropy by tak predstavovala približne polovicu z toho, čo krajina potrebuje na bežné fungovanie.
Obavy o energetickú bezpečnosť
Podľa najvyšších vládnych predstaviteľov Maďarska a Slovenska ohrozuje krok ukrajinskej vlády, ktorá na Lukoil uvalila sankcie ešte v júni, energetickú bezpečnosť oboch krajín.
Už istý čas preto vyzývajú Komisiu, aby začala s Kyjevom konzultácie. Ukrajinu vinia z toho, že porušuje asociačnú dohodu s EÚ. Slovenský predseda vlády Robert Fico takisto viackrát telefonoval s ukrajinským náprotivkom a dokonca pohrozil, že ak Ukrajina neobnoví tranzit ropy, Slovnaft jej prestane dodávať naftu.
Európska komisia pritom minulý týždeň vyhlásila, že Únia zatiaľ nevidí ohrozenie energetickej bezpečnosti Maďarska a Slovenska.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v piatok vyhlásil, že celú záležitosť považuje za škandál: „Podpredseda Komisie, Lotyš Valdis Dombrovskis, včera [štvrtok 1. augusta, pozn. red.] poslal list môjmu slovenskému kolegovi a mne. V ňom opísal, že Ukrajina neohrozuje zásobovanie ani Maďarska, ani Slovenska. List viceprezidenta opäť dokazuje, že Ukrajinci si proti členským štátom EÚ môžu dovoliť čokoľvek, najmä ak sú za mier a nedodávajú zbrane.“
Poukázal na to, že chorvátsky premiér napísal v stredu list predsedníčke Európskej komisie, v ktorom propagoval ropovod cez Chorvátsko. „Dva listy potvrdzujú, že ide o akciu koordinovanú z Bruselu,“ poznamenal Szijjártó a zdôraznil, že v súvislosti s „chorvátskym variantom“ vidí jeden veľký problém.
„Chorvátsko jednoducho nie je spoľahlivá tranzitná krajina. Nie je to spoľahlivé, pretože tranzitná cena ropy sa od vypuknutia vojny zvýšila päťnásobne oproti priemerným trhovým hodnotám. Nie je spoľahlivá, pretože znemožnili spoločnosti MOL zaviazať dlhodobé prepravné kapacity,“ povedal Szijjártó.
V podobnom duchu sa neskôr vyjadril aj jeho slovenský náprotivok Juraj Blanár: „Dostali sme list od podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa vo veci zastavených dodávok ropy cez Ukrajinu. A zhodou okolností aj od predsedu chorvátskej vlády, ktorá vraj vie garantovať ropu pre nás. Ale za akú cenu? A v akej kapacite? To dnes nikto nevie. A ako by to štát vedel za danú firmu garantovať?“ zhodnotil Blanár.
Šéf MOL vylúčil akútny nedostatok palív. No nevidí dôvod bočiť od ruskej ropy
Výkonný riaditeľ maďarskej spoločnosti MOL Zsolt Hernádi v pondelok poprel dohady o možnom nedostatku pohonných hmôt v najbližších mesiacoch, ak sa problém nevyrieši. Uviedol, že v prípade takýchto vyjadrení ide o „politiku“, a ubezpečil, že „kým (MOL) nezazvoní, niet sa čoho obávať“.
Dodal však, že nevidí dôvod, aby sa Maďarsko a Slovensko zbavovali dodávok ruskej ropy a ostali závislé na potrubí Adria, ktoré pretláča Brusel i slovenská opozícia.
„Nie politici, ale vedenie spoločnosti MOL rozhoduje o tom, odkiaľ sa bude nakupovať ropa,“ povedal Hernádi.
„Ak by sme sa rozhodli zastaviť dodávky (ruskej ropy) z Družby, Maďarsku by zostala len jedna dodávateľská cesta [prostredníctvom ropovodu Adria cez Chorvátsko, pozn. red]. Čo je lepšie? Dve alebo jedna? Čo poskytuje väčšiu bezpečnosť?“
