Čo ukázal búrlivý rok od volieb v koalícii a ako skončí opozičný žolík Korčok

Zatiaľ chýbajú veľké opozičné protesty, ktoré sa môžu obnoviť spolu so začiatkom jesennej parlamentnej sezóny. Progresívne Slovensko by však najnovšie chcelo protest zorganizovať už v utorok proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej po tom, čo odvolala riaditeľa Slovenského národného divadla a šéfku Slovenskej národnej galérie.

Voličskou podporou politických strán doposiaľ zatriasli dve kľúčové udalosti. Prvou bol spomínaný atentát na výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej a druhou boli prezidentské voľby. Doznievanie dôsledkov týchto udalostí sa môže na podpore politických strán ešte sčasti prejaviť.

Faktom je, že z postu predsedu koaličnej strany Hlas odišiel najpopulárnejší politik Peter Pellegrini do Prezidentského paláca, čo ovplyvňuje aj chod koalície.

Neúspešný Pellegriniho protikandidát Ivan Korčok zase plánuje pokračovať v politike ako straník, aby zúročil vyše miliónovú podporu zo zápasu o post hlavy štátu. Dominantným politickým hráčom naďalej zostáva samotný premiér, ktorý, ako sám povedal, „čo vás nezabije, to vás posilní“.

Čo hovoria prieskumy o koalícii

Sondáže agentúry AKO pre TV Joj z posledných mesiacov ukázali, že Smer sa drží na vrchole rebríčka voličských preferencií. V máji pred atentátom mal podporu 21,8 percenta, v júni 23,8 a v júli 23,5 percenta.

Druhá koaličná strana Hlas v máji dosiahla podporu niečo vyše 17 percent, v júni klesla o dve percentá a v júli by získala podporu 15,5 percenta opýtaných. SNS sa pohybovala tesne nad kritickou hranicou piatich percent. Zo všetkých týchto prieskumov agentúry AKO vyplynulo, že koalícia by si udržala v parlamente väčšinu.

V prieskumoch Focusu v apríli a v júni pre TV Markíza si Smer rovnako udržal prvé miesto. Tretia koaličná strana SNS by sa však v júni podľa Focusu nedostala do parlamentu, klesla na 4,7 percenta. Naopak, mimoparlamentná Republika dosiahla v júni podporu 7,3 percenta. Strana Hlas sa zatiaľ držala v prieskumoch blízko svojho volebného výsledku, ktorý bol 14,7 percenta. V poslednom júlovom prieskume Focusu však klesla k 11 percentám.

Ako je na tom opozícia

Z opozičných strán je podľa prieskumov AKO naďalej najsilnejšie PS, ktoré sa drží nad hranicou 20 percent a od atentátu na Fica sa ešte posilnilo. SaS v posledných dvoch prieskumoch AKO bola tesne nad piatimi percentami.

KDH má zatiaľ „tradičnú“ podporu okolo hranice siedmich percent. Mimo parlamentu sa ocitá koalícia Igora Matoviča Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia. Mierne nad úrovňou štyroch percent je mimoparlamentná strana Demokrati, v ktorej sú sčasti bývalí politici združení okolo Matoviča.

V júlovom prieskume Focusu, ktorý si objednal Ivan Korčok a zverejnil Denník N, sa neobjavili prelomové výsledky. Iná situácia by však nastala v prípade, že by Korčok zakotvil v niektorej z blízkych opozičných strán alebo by si založil vlastnú stranu. Premiešala by ich pozíciou, no podľa všetkého by nemala vplyv na popularitu koaličného tábora.

Faktory ovplyvňujúce podporu vládnych strán a ako ušetriť 1,4 mld eur

Prieskumy teda viac-menej naznačujú, že od volieb sa základné rozdelenie podpory pre vládne a opozičné strany nezmenilo a rozloženie síl zostáva približne rovnaké.

„Jedna skupina voličov fandí stranám vládnej koalície a druhá hlavne stranám parlamentnej opozície plus Demokratom, (ktorí zostali mimo NR SR poz. red.). Sú to teda dve skupiny. Zdá sa, že priazeň voličov sa prelieva len vo vnútri týchto dvoch skupín. Celkovo príliš nemenia svoju veľkosť. To znamená, že zatiaľ je pomer síl relatívne nemenný,“ zhodnotil sociológ agentúry AKO Václav Hřích pre denník Štandard.

Voličsky najstabilnejšia je z koalície podpora Smeru, hovorí sociológ. V zložitejšej situácii je SNS, ktorá osciluje na hrane vstupu do parlamentu. „Konkurenčné subjekty, ktoré sa môžu uchádzať o voličov SNS sú Republika a čiastočne aj Smer,“ priblížil Hřích.

Voliči vládnych strán sú podľa sociológa momentálne spokojní aj podľa skúmania iných dát, ktoré agentúra AKO zverejnila. Jediné, čo by mohlo ovplyvniť podporu koalície, je podľa Hřícha gradovanie konfliktov v rámci koalície, ale hlavne ekonomické dopady na voličov. Spresnil, že by mohlo ísť o zmeny v cenách energií, potravín alebo palív. „Vo vláde budú logicky hľadať takú cestu, ktorá bude čo najmenej bolestivá pre jej voličov,“ naznačil sociológ.

Koalícia musí ušetriť 1,4 miliardy eur. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pripravuje balík ekonomických opatrení, o ktorom sa v koalícii diskutuje. Predseda SNS Andrej Danko na sociálnej sieti napísal, že jediná cesta pri konsolidácii verejných financií je zdaňovanie tých, ktorí na to majú. Medzi nimi sú podľa neho aj obchodné reťazce.

Hľadanie voličskej väčšiny pre opozíciu

Najdôležitejšou úlohou pre opozíciu je nájsť riešenie ako pritiahnuť k sebe priazeň väčšiny voličov. Čelí problému veľkej fragmentácie. Pod prahom zvoliteľnosti zostávajú Demokrati Jaroslava Naďa, prepadá sa aj Matovičovo hnutie Slovensko, spolu s Kresťanskou úniou a stranou Za ľudí. Navyše, samotný Matovič je vytesňovaný z opozičnej spolupráce. Vidno to bolo na protestoch opozície, kde ho nechceli.

Osobitnou témou je KDH, ktoré si musí do najbližších parlamentných volieb vyriešiť, či kývne na vládnutie s progresívcami. Teda stranou, ktorá tvorí jeho ideologické opozitum.

„Dá sa povedať, že priaznivci súčasných opozičných strán sú veľmi porozdeľovaní medzi viacerými subjektami. Potom prepadajú hlasy vo voľbách a relatívne veľa hlasov by prepadlo aj teraz. Jediná cesta pre nich je zlučovanie. Obávam sa však, že animozita medzi jednotlivými opozičnými lídrami tomu veľmi nepomáha,“ zhodnotil  Hřích pomery v opozícii.

Čo spôsobí Ivan Korčok

Bývalý prezidentský kandidát Ivan Korčok sa pred pár dňami nechal počuť, že sa pripravuje na vstup do straníckej politiky. Detaily však počas letných dni neozrejmil, do ktorej opozičnej strany by vstúpil, prípadne sa pokúsil o zjednotenie niektorých opozičných strán. Špekuluje sa nad spojením SaS a Demokratov.

Naklonený by zrejme takému riešeniu nebol bývalý šéf SaS Richard Sulík, ktorý nemá dobré vzťahy s Jaroslavom Naďom. Najzreteľnejšie to Sulík povedal tento rok pre Štandard. Ak by v roku 2022 minister obrany Naď podľa Sulíka neklamal a nepresvedčil vládu, že za protiraketový systém S-300 máme zabezpečenú náhradu a trvalé riešenie, tak by licenciu na vývoz tohto systému ako vtedajší minister hospodárstva nepodpísal.

Poslednou možnosťou pre Korčoka je založenie vlastnej strany. Táto cesta však pre neho a aj pre opozíciu nemusí byť najschodnejšia. Navyše, je rozdiel byť populárny v prezidentskom súboji, kde za Korčokom stála zjednotená opozícia a usilovať sa samostatne o stranícku podporu, ako kedysi prezident Andrej Kiska.

Sociológ Hřích upozornil, že vstup Korčoka do straníckej politiky by zahýbal podporou len v rámci jednej skupiny voličov. „Pravdepodobne by nakláňal voličov k tomu subjektu, do ktorého by vstúpil. Otázne je, čo by to spravilo s tými druhými subjektami. A tiež, či by to vo výsledku znamenalo, že by sa do parlamentu dostalo dosť strán na to, aby mali väčšinu,“ usúdil sociológ.

Do riadneho termínu volieb sú ešte tri roky. Korčok zatiaľ váha, kedy aktívne vstúpi do straníckeho súboja.„Myslím si, že ten čas bol niekoľko dní po voľbách, kým bola ešte eufória jeho voličov a vygradovaná volebná kampaň. Teraz musí udržiavať povedomie o svojej prítomnosti v politickom spektre. Ak by to urobil teraz, musel by sa pripraviť na to, že to nebude dlho trvať. Ten efekt, ako všetko na Slovensku, prekryjú za mesiac, dva, iné témy. Teda musel by sa pripraviť na dlhú cestu politického boja,“ priblížil Hřích. Podľa neho je Korčok v zložitej situácii a žiadne z jeho rozhodnutí nebude ideálne.

Ak sa Ivan Korčok napokon rozhodne pre samostatný postup, bude si musieť byť vedomý toho, že pôjde proti súčasnému opozičnému status quo.