Strach zo straty tváre. A sloboda slova ako najväčší nepriateľ novinárov
Pri firme žijúcej z koncesionárskych poplatkov je taktickejšie mať tvárí viacero alebo politicky korektne nemať žiadnu. Potom nie je čo stratiť. Skúsme sa však vcítiť do situácie riaditeľa, ktorý zvažuje, či je Václav Moravec rodinným klenotom alebo guľou na nohe. Píše Ivan Hoffman.
VÁCLAV MORAVEC, redaktor, moderátor, kniha Proměny novinářské etiky
Redaktor, moderátor a vysokoškolský učiteľ žurnalistiky Václav Moravec predstavil 17. septembra 2020 v Prahe svoju knihu Proměny novinářské etiky. Zdroj: ČTK / Krumphanzl Michal / Profimedia
Médiá hlavného prúdu v poslednej dobe stresuje otázka, či nehrozí zrušenie nedeľnej diskusnej relácie Otázky Václava Moravca, „ktorá je tvárou verejnoprávnej televízie“. Byť tvárou niečoho je vyznamenaním, ocenením, ale aj hendikepom. Je to privilégium i záväzok, bremeno. Na druhej strane, urobiť niekoho tvárou je pragmatický reklamný kalkul, ale aj riziko. Pri každej tvári totiž hrozí jej strata v prípade, že sa tvár zunuje alebo keď tvár stratí tvár.
Strach zo straty tváre je teda dvojaký. Osadenstvo televízie tŕpne, že zostane bez tváre, ak tvár (Moravec) bude vyhodená. Samotná tvár sa potom obáva, že pre navyšovanie a rozširovanie koncesionárskych poplatkov bude čeliť „pravému peklu“, čiže “ maďarskej a slovenskej ceste“. Pre prípad, že už nebude tvárou Českej televízie, má Václav Moravec rozumný „plán B“: vlastný podcast, v ktorom bude sám za seba, teda svojou vlastnou tvárou.