Klimatická geopolitika: Alebo o Rusku, Číne a horlivých fanatikoch na Západe
Bohaté krajiny sa musia zobudiť a prestať míňať bilióny na klimatické politiky, ktoré na seba samé uvaľujú a ktoré bude dodržiavať len málo ľudí, mnohí sa im budú smiať a na ktorých zbohatne najmä Čína. Existuje totiž lepšie riešenie ako predčasným prechodom od fosílnych palív k nevhodným ekologickým alternatívam nútiť ľudí, aby sa mali horšie. Píše Bjørn Lomborg.
Russian President Putin Tours Gazprom Amur Gas Processing Plant
Ruský prezident Vladimir Putin pri rafinérii v Amurskej oblasti. Foto: Profimedia.sk
Od 90. rokov 20. storočia sa klimatické zmeny stali predmetom záujmu politikov a elít bohatých krajín. Klimatická politika sa objavila v čase, keď sa vo svete práve skončila studená vojna. Vo svete zavládol relatívny mier a dôvera, došlo k rozsiahlemu hospodárskemu rastu a rýchlemu pokroku v boji proti chudobe. Najmä v hlavných mestách Európy sa zdalo, že väčšina veľkých problémov planéty je vyriešená, takže klimatické zmeny boli konečnou hranicou.
Títo zástancovia klimatických opatrení s nadšením obhajovali cieľ skoncovať so závislosťou od fosílnych palív, ktoré poháňali dve storočia úžasného rastu. Iste, stálo by to stovky biliónov dolárov, ale vždy by bol ďalší rast.