Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Metropola východu kúpi elektrobusy. Zaplatí za ne takmer deväť miliónov eur bez dane

Magistrát mesta Košice v najbližších dňoch podpíše zmluvu s úspešných uchádzačom verejného obstarávania. Zákazka bola rozdelená na dve časti. V prvej, týkajúcej sa nákupu elektrobusov, uspela skupina dodávateľov SOR Libchavy a Škoda Electric.

"Rámcová zmluva na dodávku elektrobusov počíta s dodaním 30 vozidiel. V budúcnosti tak bude možné pri získaní ďalších finančných prostriedkov zakúpiť ďalšie vozidlá. Na dodanie 11 plne elektrických autobusov bude mať spoločnosť 12 mesiacov," upresnilo vedenie mesta s tým, že pôjde o nízkopodlažné 18-metrové kĺbové vozidlá, ktoré budú disponovať klimatizáciou a viacerými smart technológiami.

Výstavbu infraštruktúry pre elektrobusy zabezpečí spoločnosť ELZA - Elektromontážny závod Bratislava. Spoločnosť uspela vo verejnom obstarávaní s ponukou viac ako 4,22 milióna eur bez DPH. V zmysle zmluvy o dielo má firma na dokončenie prác 15 mesiacov.

Magistrát pripomína, že na prvú etapu projektu s názvom Verejná osobná doprava s nulovými emisiami v meste Košice získal z eurofondov prostredníctvom ministerstva investícií takmer 14 miliónov eur. "Našim dlhodobým cieľom je moderná a ekologická MHD. Ide o ďalší krok na tejto ceste a spolu s Dopravným podnikom mesta Košice pripravujeme ďalšie projekty na čerpanie financií z eurofondov, ktoré zlepšia dopravnú infraštruktúru a zvýšia komfort cestovania v prostriedkoch MHD," uviedol primátor Jaroslav Polaček.

Veľkokapacitné elektrobusy dobíjané pomocou výsuvného pantografu majú byť jedným z krokov, ako postupne znížiť podiel vozidiel s naftovým pohonom zo súčasných zhruba 85 percent na polovicu.

(tasr)

Minúta  |  

Aktuality: SNS už nebojuje o post šéfa parlamentu. Toto som nepovedal, tvrdí Michelko

Predsedom parlamentu sa aj naďalej chcú stať Richard Raši (Hlas) aj Andrej Danko (SNS). Portál Aktuality však vo štvrtok parafrázoval poslanca SNS Romana Michelka, ktorý mal povedať, že SNS bude namiesto tejto pozície stačiť nové vedúce miesto v niektorom úrade.

"Poslanec Roman Michelko predpokladá, že sa pravdepodobne uspokoja s novou pozíciou vo vedení niektorého štátneho úradu," píšu v článku Aktuality. Michelko pre Štandard túto informáciu poprel. "Toto som vôbec nepovedal," reagoval Michelko. Dodal, že Andrej Danko sa stále uchádza o post šéfa zákonodarného zboru.

Nomináciu na štyri mesiace neobsadené miesto predsedu parlamentu blokuje politická dohoda v koalícii. Podľa koaličnej zmluvy tento post patrí strane Hlas, avšak záujem oň prejavila aj SNS. Tá žiada mandát predsedu parlamentu ako vďaku za podporu Petra Pellegriniho v prezidentských voľbách.

O post sa zaujímal šéf SNS Danko, ktorý funkciu zastával aj počas volebného obdobia v rokoch 2016 – 2020. Prekáža mu, že Smer i Hlas im pri delení ministerstiev a významných postov "doslova hodili omrvinky, ohlodané kosti".

Pripomeňme, že v roku 2017 Danko vypovedal koaličnú zmluvu, keď rovnako žiadal úpravu pomerov a vzťahov.

(lh, max)

Minúta  |  

Nože za Netflix. Nemecká polícia navrhuje zaujímavú výmenu

Ľudia, ktorí dobrovoľne odovzdajú zakázané a nebezpečné nože, by mali byť odmenení ročným predplatným služby Netflix, uviedol šéf jedného z najväčších nemeckých policajných odborov Gewerkschaft der Polizei (GdP) Jochen Kopelke.

Typický vreckový nôž stojí 17 eur, zatiaľ čo ročné predplatné Netflixu až170 eur, takže výmena sa oplatí každému, kto sa chce zbaviť svojich nožov, vysvetlil Kopelke. „Aby bolo toto opatrenie účinné, musí spolková vláda vytvoriť seriózne stimuly pre predajcov,“ dodal šéf GdP.

Viac ako 13-tisíc útokov nožom bolo podľa policajných štatistík spáchaných minulý rok, čo je rapídny nárast v porovnaní s 10-tisíc prípadmi z roka predtým. „Je to hrozivý vývoj pre spoločnosť,“ povedal Ulrich Stöckle, výkonný riaditeľ centra pre muskuloskeletálnu chirurgiu nemocnice.

Útoky nožmi páchajú podľa policajných štatistík predovšetkým migranti, v poslednom období najmä zo Sýrie či Afganistanu. Väčšina páchateľov násilia v Berlíne „je mladá, mužského pohlavia a má nenemecký pôvod. To platí aj pre násilie páchané nožom,“ uviedla nedávno v rozhovore Barbara Slowiková, policajná komisárka v Berlíne.

Zvýšila sa tak podpora obnovenia deportácií do spomenutých krajín, vláda však nie je ochotná páchateľov deportovať, pretože obe krajiny vyhlásila za nebezpečné.

V Nemecku už platia pomerne prísne predpisy týkajúce sa nosenia nožov na verejnosti, pričom čepele dlhšie ako 12 centimetrov sú až na výnimky zakázané.

(mja)

Minúta  |  

Katalánsky líder sa po siedmich rokoch vrátil z exilu, hoci mu hrozí väzenie

Separatistický líder Carles Puigdemont sa vo štvrtok po dlhom čase v exile objavil pred davom svojich fanúšikov v Barcelone. Napriek hrozbe zatknutia sa plánuje zúčastniť na hlasovaní o novom premiérovi v regionálnom parlamente, informovali agentúry Reuters a AFP.

Puigdemont vystúpil na pódium obklopený predstaviteľmi svojej strany Spolu za Katalánsko (Junts) pri Víťaznom oblúku neďaleko katalánskeho parlamentu.

„Prišiel som dnes, aby som vám pripomenul, že sme stále tu,“ prehovoril v katalánčine k tisícom jasajúcich priaznivcov. Jeho príchodu zrejme nebránila polícia, píše Reuters.

Puigdemont v stredu vyhlásil, že sa vráti späť do Španielska. Vo štvrtok sa má v Barcelone o 10.00 zúčastniť na voľbe nového katalánskeho lídra. Ak bude Puigdemont zatknutý za svoju úlohu pri neúspešnom pokuse o vyhlásenie nezávislosti Katalánska v roku 2017, hlasovanie by mohlo byť zrušené.

Puigdemont stál na čele regionálnej vlády Katalánska v roku 2017, keď presadila nezákonné referendum o odtrhnutí sa od Španielska. Nasledovalo vyhlásenie krátkej nezávislosti, madridské úrady ju však zrušili. Puigdemont onedlho nato ušiel do zahraničia, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, ale španielska justícia ho stále hľadá.

Španielsky najvyšší súd 1. júla rozhodol, že zákon o amnestii pre katalánskych separatistov, ktorý vstúpil do platnosti začiatkom tohto roka, sa na neho nevzťahuje v plnej miere.

Predpokladá sa, že novým lídrom regiónu sa stane šéf španielskych vládnucich socialistov v Katalánsku, bývalý minister zdravotníctva Salvador Illa. Získal si podporu menšej krajne ľavicovej strany a umiernenejšej separatistickej Republikánskej ľavice Katalánska (ERC). Regionálny parlament má 135 poslancov, ktorí musia nového premiéra schváliť do 26. augusta.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty sú zhrozené polemikou izraelského ministra Smotriča o vyhladovaní Gazy

Bidenova administratíva v stredu medzinárodne odsúdila poznámku ministra financií Bezalela Smotriča, ktorý tento týždeň naznačil, že vyhladovanie celého obyvateľstva Gazy by mohlo byť ospravedlniteľné, ak by zabezpečilo prepustenie izraelských rukojemníkov.

"Sme zhrození týmito komentármi a opakujeme, že táto rétorika je škodlivá a znepokojujúca," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA pre Times of Israel (TOI) a dodal, že prezident USA Joe Biden a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken opakovane zdôraznili," potrebu ukončiť humanitárnu krízu v Gaze, odstrániť všetky prekážky toku pomoci a obnoviť základné služby pre tých, ktorí ich potrebujú."

Aj Európska únia, Francúzsko a Spojené kráľovstvo odsúdili vyjadrenia ministra, pričom EÚ uviedla, že úmyselné vyhladovanie civilistov je "vojnovým zločinom". "Opäť to dokazuje jeho pohŕdanie medzinárodným právom a základnými zásadami ľudskosti," uviedla Únia vo vyhlásení.

"Očakávame, že izraelská vláda sa jednoznačne dištancuje od slov ministra Smotriča," doplnila EÚ, ktorá vyzvala na zabezpečenie prístupu k humanitárnym potrebám obyvateľov Gazy vrátane státisícov detí.

[link url = https://standard.sk/727701/izraelsky-minister-vyhladovat-miliony-gazanov-by-bolo-moralne-ale-nedovolia-nam-to]

(toi, dak)

Minúta  |  

Slovensko môže prísť o ruský plyn. Dôvodom je výpad ukrajinských vojsk do ruského pohraničia

Dodávatelia by mali nakúpiť pre domácnosti a firmy zemný plyn na trhoch až s dvojročnou fixovanou cenou. Na základe aktuálnej situácii vo svete to odporúča hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

„Slovensko, Rakúsko aj Maďarsko môžu prísť o ruský plyn, boja sa obchodníci. Je to pre výpad ukrajinských vojsk do ruského pohraničia. Ceny plynu v EÚ rastú na tohtoročné maximá. Domácnosti „neprohloupí“, keď cenu plynu zafixujú až na dva roky,“ myslí si Kovanda.

Burzová cena plynu v EÚ v utorok poobede vyskočila na tohtoročné maximum, necelých 39 eur za megawatthodinu. Dôvodom sú podľa Kovandu nepotvrdené informácie, že ukrajinská armáda obsadila plynovodnú predávaciu stanicu v ruskom prihraničnom meste Sudža. Stanica predstavuje významný bod celej plynovodnej infraštruktúry zabezpečujúca vývoz ruského plynu do EÚ, teda najmä do Maďarska, na Slovensko a do Rakúska.

„Obchodníci s plynom v EÚ sa tak teraz obávajú, že ruské dodávky do EÚ sú pre situáciu v Sudže a možných bojov ohrozené. V prípade ich trvalejších výpadkov by sa spomínaná trojica štátov EÚ ocitla v ťažkej situácii, pretože zatiaľ dostatočne nemajú podľa ekonóma vyriešené zásobovanie plynom alternatívnymi cestami. „A vzhľadom k tomu, že ide o krajiny bez prístupu k moru, bolo by ťažké nahradiť prípadne stratený potrubný plyn jeho vyšším dovozom v skvapalnenej podobe,“ dodal Kovanda.

Rakúsko cez víkend oznámilo, že dovoz ruského plynu ukončí do roku 2027. Teda skoro 60 rokov odvtedy, čo ho začala v roku 1968 dovážať. Slovensko a Maďarsko zatiaľ svoje plány na ukončenie dovozu ruského plynu neoznámili. „Na rozdiel od ruskej ropy nie je ruský plyn v EÚ embargovaný,“ doplnil Kovanda.

Českej republike by situácia v súčasnosti nemala spôsobiť výpadky v dodávkach plynu, pretože ho odoberá cez Nemecko, z Nórska, či z nemeckých prístavov, kam lode z celého sveta privážajú skvapalnený plyn. „Aj na Česko a jeho firmy a domácnosti by ale samozrejme doľahlo prípadné výraznejšie a trvalejšie zdraženie burzového plynu v EÚ. Domácnosti v ČR tak aj bez ohľadu na súčasnú situáciu v Sudže „neprouhloupí“, keď si teraz cenu plynu zafixujú, a to až na dva roky,“ konštatoval Kovanda.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.