Premnožili sa osy. Ľuďom spôsobujú vážnejšie opuchy, škodia ovocinárom

Od júla bojujeme v Terchovej s premnoženými osami. Vždy ich zopár poletuje pred zatvorenými oknami a ak nás horúčavy donútia otvoriť ich, dovnútra sa dostane hotový nálet. Jeden ich nestíha likvidovať. Nechať si otvorený hocijaký nápoj znamená, že po pár minútach ho budete mať aj s bonusom v podobe mŕtvej plávajúcej osy – pozor, jej žihadlo nestráca jed ani po uhynutí.

Od známych viem, že situácia je rovnaká na neďalekej Orave aj na Kysuciach.

Minulý týždeň sme sa boli, skupinka z celého Slovenska, pozrieť na západ slnka na Veľkom Rozsutci. Napadlo mi otvoriť túto tému. Na moje veľké prekvapenie majú rovnakú skúsenosť ľudia zo Serede, Martina aj Sniny. Problém neželaného hmyzu je teda celoslovenský.

Môže za to teplá zima

"Áno, ôs je skutočne veľa. Z mojich skúseností to tak býva každé tri roky – minulý a predminulý ich toľko nebolo," hovorí dezinsektor Roman Ondrejka. "Narobili si hniezda po domoch a aj v prírode," dodáva.

Zoológ Vladimír Smetana z Tekovského múzea v Leviciach vysvetľuje, že osy majú jednoročnú populáciu. "Samička založí hniezdo, najskôr sa vyvinú robotnice, potom samčeky a pohlavné jedince, ktoré okrem oplodnených samičiek hynú. Populácie v jednotlivých rokoch veľmi kolísajú. Napríklad minulý rok bolo oveľa menej ôs," hovorí Smetana.

Početnejšia populácia je podľa neho odrazom klimatických podmienok. "Robotnice aj samčeky na jeseň vyhynú a ostanú len samičky, ktoré sa uložia na prezimovanie a na jar po prebudení zakladajú hniezda. Mierna zima prospieva tomu, že ich prežije viac," konštatuje.

Dokopy so samotárskymi osami, s ktorými sa človek bežne nestretáva, máme na Slovensku okolo sto druhov tohto hmyzu. Spoločenských ôs, ktoré vytvárajú hniezda, je u nás okolo pätnásť druhov – z toho päť tvoria sršne. Takéto druhy sa podľa jeho slov pohybujú v okruhu dvoch kilometrov od hniezda. "Osy nemigrujú, máme tu stále tie isté druhy," ozrejmuje zoológ.

Najčastejšie sa môžeme stretnúť s osou obyčajnou (Vespula vulgaris) a osou útočnou (Vespula germanica), ktoré Smetana nazýva aj "kontajnerovými osami", lebo v takomto prostredí prežijú do ďalekej jesene vďaka teplu a dostatku potravy.

Objavili sa o dva mesiace skôr

Podľa dezinsektora Jozefa Ondrišíka je v prírode aj viac sršňov. Zvýšený výskyt tohto hmyzu nastal oveľa skôr. "Zvyčajne sa osy objavujú od polovice augusta do októbra, podľa počasia. Tento rok nám ľudia volali už koncom mája. Asi je to spojené s teplým počasím v tomto roku," domnieva sa.

Že sa hmyz viac tisne do obydlí a otravuje ľudí na terasách miest, je podľa oboch odborníkov spôsobené práve premnožením. Osy láka aróma jedál a sladkosť.

Zoológ dodáva, že osy nemenia svoje správanie. Útočnejšie sú vraj preto, že ľudia sa často oháňajú, čo ich vystresuje natoľko, že bodnú. Zároveň je tento hmyz citlivejší na pachy a keďže v lete sa ľudia viac potia, môže to osy výraznejšie dráždiť. Agresívnejšie sú aj pred búrkou a vtedy treba spozornieť.

Spôsobujú veľké bolestivé opuchy až anafylaktický šok

Keďže ľudia trávia teraz viac času v prírode a na kúpaliskách, premnožené osy ich častejšie bodajú. Často pritom nespôsobia len bežnú reakciu, ale napadnutá osoba musí vyhľadať ambulanciu lekárskej pohotovosti alebo urgentný príjem.

"Tento rok som ešte taký prípad nemal, ale aktuálne mám informáciu, že pred dvomi dňami zomrel náhle 45-ročný pacient po uštipnutí v Snežnici, v okrese Kysucké Nové Mesto," hovorí všeobecný lekár Rastislav Moravec. 

Praktický lekár Rastislav Zanovit v ordinácii najčastejšie vykonáva dva typy ošetrení. "Prvý je uštipnutie osou do oblasti hlavy, úst, jazyka, i keď samotná reakcia môže byť nebezpečná, nemusí hneď ísť o anafylaktický šok. Potom sú to stavy, ktoré sa objavujú zhruba po 24 až 48 hodinách, keď nastane veľký opuch a začervenanie, niekedy aj s teplotami," opisuje lekár.

Výskyt závažnejších reakcií potvrdzuje aj lekárka Veronika Urdová z ambulancie klinickej imunológie a alergológie v banskobystrickej fakultnej nemocnici. "Ide o rozsiahlejší opuch v mieste bodnutia, ale aj o závažné prejavy anafylaxie, keď môže ísť aj o ohrozenie života. V tomto prípade by som odporučila ihneď volať záchranku," hovorí.

Rovnaké stúpajúce štatistiky evidujú oproti minulému roku na pediatrickom a internom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana. "Viac je aj silnejších reakcií na uštipnutie, vyžadujúcich si aj krátku hospitalizáciu na jednotke intenzívnej starostlivosti," poznamenáva PR manažérka Martina Pavlíková.  

Z pohotovosti alebo urgentného príjmu potom pacienti odchádzajú s antihistaminikami a kortikoidmi. "Pri opuchu, začervenaní a teplotách, mám okrem lokálnej a celkovej liečby antihistaminikami dobrú skúsenosť s antibiotikami," konštatuje Zanovit.

Ak ide o nový prípad anafylaxie, pacient by mal ísť na alergologické vyšetrenie, lebo potrebuje do budúcna pohotovostný balíček a poučenie ako ho použiť, ak by ho opakovane bodol hmyz.

"Záchranný balíček obsahuje adrenalínové pero, antihistaminiká, kortikoidy, prípadne inhalačnú liečbu pre prípad výskytu astmatického záchvatu. Následná diagnostika prebieha po zvládnutí situácie s odstupom času, pacienti hneď dostanú termín na takéto diagnostické vyšetrenie," vysvetľuje Urdová.

Pomáhajú pivné pasce

Na internete možno nájsť rôzne laické tipy, ako sa ôs zbaviť. "Nič z toho nezaberá, ak nezlikvidujeme hniezdo," hovorí dezinsektor Ondrejka.

Smetana však dodáva, že v hniezde nikdy nie je celá populácia. "Jedna tretina až polovica sa nachádza vonku," hovorí zoológ.

Preto má podľa neho význam robiť takzvané pivné pasce. Teda rozrezať pet fľašu, zavesiť ju blízko obydlia a naliať do nej pivo. Osy sa tam prichytia a eliminuje to ich nálety dovnútra domu.

Ak objavíte hniezdo na vlastnom dome, treba si zavolať súkromného dezinsektora. Hasiči sú povinní odstraňovať len hniezda, ktoré ohrozujú ľudí na verejnom priestranstve. Ideálne je podľa zoológa likvidovať hniezdo nadránom okolo piatej hodiny, lebo osy v noci nelietajú, takže ich bude v kolónii najviac.

Poškodzujú mäkké ovocie

Problém vnímajú aj ovocinári. Osy poškodzujú najmä mäkké plody – marhule, broskyne, slivky a hrozno.

"Napichnú ovocie a hoci zdanlivo nevidieť poškodenie plodu, ten hneď začne podliehať skaze," vysvetľuje Marián Varga, šéf Ovocinárskej únie Slovenskej republiky.

Osy sú agresívnejšie a častejšie napádajú plody. Ovocinári preto musia investovať do ochrany.

"Inštalujeme siete, ktoré chránia pred krúpami, vtákmi a zároveň aj drobným hmyzom. Ide o vyššiu investíciu, ale kto takéto siete nemá, musí počítať so stratami," vysvetľuje.

Zároveň musia hospodári ovocie zbierať zhruba o týždeň skôr. "Technicky je už plod zrelý, ale ešte by na mieste mohol nabrať viac cukrov, ale to si nemôžeme dovoliť. Čiže nálety hmyzu a vtáctva idú na úkor sladkosti," konštatuje šéf ovocinárov.

Ani včelári nie sú ľahostajní

Podľa medohospodárov je viac ôs, lebo mnohé si robia hniezda v zemi a počas tohtoročnej miernej zimy nezamrzli. Keďže ich láka sladkosť, poletujú okolo včelárov a častejšie ich pri práci bodajú.

Výrazné problémy zatiaľ nerobia, lebo do zdravo fungujúceho včelstva nemajú počas znáškovej sezóny ako preniknúť.

"Úle sú natoľko obsadené, že sa tam nedostanú. Ale na jeseň, keď sa včelstvo zmenšuje a nastanú studené rána, budú sa pokúšať dostať do úľa, lebo osy vydržia nižšie teploty ako včely," predpokladá šéf Slovenského zväzu včelárov Pavel Fiľo.

Od septembra preto podľa neho budú musieť včelári zúžiť takzvané letáče – otvory do úľov – aby včely-strážkyne dokázali zamedziť osám vletieť dnu. "Inak im vyrabujú zásoby na zimu a včely uhynú od hladu," ilustruje Fiľo.