Za významným maďarským slovakistom profesorom Istvánom Käferom

Tieto slová kardinála nikoho nenechávajú na pochybách o význame Istvána Käfera pre maďarsko-slovenské vzťahy.

Mimochodom, kardinál Erdö je maďarským prímasom, keďže je arcibiskupom Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy. Jedným z diel Istvána Käfera je kniha Alexander Rudnay a jeho doba. Rudnay bol jedným z viacerých Slovákov, ktorí sa dostali na arcibiskupský stolec v Ostrihome a tak sa stali prímasmi Uhorska.   

V roku 2016 publikoval štvrťročník Impulz Käferovu pozoruhodnú esej Prosba o odpustenie a odpustenie, ktorú napísal pri príležitosti spoločnej slovensko-maďarskej duchovnej obnovy v Ostrihome. Nikdy inokedy som nečítal takú hlbokú analýzu, ktorá sa snaží o syntézu slovenského a maďarského pohľadu na slovensko-maďarské vzťahy.

V analýze rezonuje presvedčenie o potrebe pozitívneho historického zhodnotenia súžitia Slovákov a Maďarov v dejinách, ako aj bolesť zo súčasnej situácie, keď „žijeme dnes jeden vedľa druhého tak ako dve celkom cudzie kultúry, akési vzdialené cudziny, a obaja vieme viac o Tunise alebo o Madagaskare ako jeden o druhom.“ 

Käfer hovorí to, čo si už aj u nás osvojila časť slovenských intelektuálov. A síce, že Slováci aj Maďari sú dedičmi tisícročných dejín Uhorska. A kladie si zaujímavú otázku. Kto sa tejto nepopierateľnej skutočnosti bojí viac. Boja sa viac Slováci svoj podiel dedičstva prijať? Alebo sa boja viac Maďari nejakej časti dedičstva sa vzdať?

Fascinujúca otázka, ktorú vnímame mnohí a nepoznáme presne odpoveď. Žartom dodávam, že možno sme my, Slováci, na to pripravení lepšie. My aspoň máme na tisícročné Uhorsko a dnešné Maďarsko rôzne mená, ale Maďari nie.

Nech už je to akokoľvek, jedna vec z Käferovho textu zaznieva neodbytne. Käfer hovorí o Zmierení, ktoré však bez rešpektovania kresťanských koreňov Európy a svedčenia o nich nebude možné dosiahnuť.     

Osobne som Istvána Käfera spoznal až na sklonku jeho života. Mal som tú česť, že sa podujal na preklad mojej knihy Levy prichádzajú. Stretli sme sa na verejnej prezentácii jej maďarského prekladu koncom roka 2021 v Budapešti. Bol to majestátny starec, vitálny, mal vtedy už 86 rokov. Na večeri v užšom kruhu spolu s Jaroslavom Daniškom, s bývalým ministrom a zakladateľom maďarskej kresťanskej demokracie Laszlóm Surjánom a ďalšími priateľmi sme priateľsky diskutovali o budúcnosti i minulosti. Käfer ma udivoval podrobnosťami o štúrovcoch.

Keď som sa dozvedel o jeho úmrtí, s ľútosťou mi napadlo, že s týmto pozoruhodným človekom som sa mal zoznámiť už dávnejšie a bližšie.

Na konci spomínaného článku v Impulze uvádza profesor Käfer modlitbu, ktorá začína takto:

„Pane, Tvoju nepoškvrnenú Matku si uctievame ako Sedembolestnú a Veľkú Pani. Daj, aby sme na jej príhovor dokázali vzájomne odpustiť minulé i súčasné ukrivdenia.  

Urunk, Szűz Anyádat Hétfájdalmúnak tiszteljük. Add, hogy közbenjárására kölcsönösen megbocsássuk egymásnak egykori és mai sérelmeinket.

Mne už ostáva iba dodať: Ďakujeme, pán profesor! Svetlo večné nech Vám svieti. Odpočívajte v pokoji.