Preskočiť na obsah
  |  

Ceny plynu dosahujú tohtoročné rekordy, plynová kríza v Európe zatiaľ nehrozí

Trhové ceny zemného plynu v ostatných dňoch vyleteli nad psychologickú hranicu 40 eur za megawatthodinu, ide o tohtoročné cenové rekordy. Ako uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda, dôvodom sú silnejúce boje v ruskej Sudži, kde sa nachádza dôležitý uzol európskeho zásobovania ruským plynom.

„Z ruskej Sudže, kde sa nachádza dôležitý uzol európskeho zásobovania plynu, sú totiž hlásené silnejúce boje medzi ruskými a ukrajinskými vojskami, ktoré do ruskej pohraničnej oblasti nečakane prenikli tento týždeň,“ vysvetlil Kovanda.

V rámci EÚ sú na hladkom prietoku plynu Sudžou závislé Slovensko a Rakúsko, čiastočne aj Maďarsko. Maďarsko ale plynovodným tranzitom cez Sudžu a následne Ukrajinu odoberá len menšiu časť svojho plynu. Väčšinu odoberá prostredníctvom čiernomorského plynovodu TurkStream.

„Horšie sú na tom Slovensko a Rakúsko, ktorí sú prví na rane, pokiaľ by pre boje došlo k trvalejšiemu výpadku dodávok cez Sudžu a ukrajinský tranzit,“ upozornil Kovanda.

Celkové dodávky spomínaným tranzitom predstavujú iba tri až päť percent celoeurópskeho dovozu plynu, takže plošná plynová kríza podľa Kovandu nehrozí. „Citeľnejší rast cien plynu v EÚ však nastať môže, a môžu ho pocítiť tiež domácnosti v Česku,“ dodal.

Plynové zásobníky sú naprieč Európou v súčasnosti naplnené na 86 percent – teda na úrovni päťročného priemeru pre túto časť roku. Problémom podľa ekonóma je však pomerne teplé leto, ktoré významne zvyšuje dopyt po energiách, tak po plyne ako aj elektrine, a to pre zvýšený záujem o chladenie.

„Preto nejde vylúčiť výraznejší rast veľkoobchodných cien plynu a elektriny v nadchádzajúcom čase, ktorý by nakoniec do svojich cenníkov museli premietnuť aj dodávatelia energií,“ upozornil Kovanda.

Podľa neho je preto na mieste hneď v týchto dňoch cenu energií zafixovať, a to pokojne až na dva roky. „Pravdepodobnosť ďalšieho cenového rastu burzovného plynu je v súčasnosti omnoho väčšia, ako šanca na jeho cenový pokles,“ konštatoval Kovanda.

  |  

Poradcom prezidenta pre inovácie a technológie sa stal podnikateľ Andrej Krúpa

Hlave štátu bude radiť v otázkach inovácií a technológií. Kancelária prezidenta SR o tom informovala na svojom webovom portáli.

Krúpa získal magisterské tituly v Singapure a Dánsku. Je spoluzakladateľom spoločnosti prevádzkujúcej aplikáciu, ktorá pomáha navigovať ľudí v mestách. Založil a riadi akceleračný program pre startupy zameraný na podporu technologických startupov na Slovensku a v Česku. Krúpa zároveň napísal dve knihy.

O možnom poradcovi prezidenta pre otázky kultúry a médií sa hovorilo aj o spisovateľovi Jozefovi Banášovi. Ten pre TASR potvrdil, že ponuku odmietol.

Ďalšími členmi tímu poradcov sú Ján Kubiš a Miroslav Slašťan. Kubiš je poradcom pre zahraničné otázky a medzinárodnú politiku, neúspešne kandidoval v tohtoročných prezidentských voľbách. Slašťan Pellegrinimu radí v právnych otázkach, je profesorom európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

(tasr)

  |  

Irán údajne používa sieť falošných spravodajských portálov na ovplyvňovanie volieb v USA

Teherán rozšírili po internete množstvo spravodajských stránok, ktoré obsahovo zameral na ľavicových i pravicových extrémistov, aby ovplyvnil nadchádzajúce voľby v Spojených štátoch, tvrdia výskumníci technologickej firmy Microsoft v piatkovej správe.

Spolu s tým majú Iránom podporovaní hackeri páchať kybernetické útoky na americkú infraštruktúru, tvrdí správa, ktorú cituje denník Washington Post.

Medzi najvypuklejšie prípady zaradili analytici portál Nio Thinker, ktorý sa od založenia v októbri 2023 zameriaval na vojnu medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy. V poslednom čase však začal uverejňovať správy o novembrových prezidentských voľbách v USA, podľa Centra analýzy hrozieb Microsoftu má ľavicový či liberálny príklon (bias).

Republikánskeho kandidáta a exprezidenta Donalda Trumpa napríklad Nio Thinker označuje za „opiátmi presiaknutého slona v MAGA porceláne“.

Na druhej strane existujú portály ako Savannah Time, ktorý píše napríklad o LGBT otázkach z pravicovej perspektívy. Microsoft tiež odhalil, že niektoré z týchto stránok používajú umelú inteligenciu na plagiarizáciu obsahu z amerických stránok.

„Položili základy pre vplyvové kampane na trendových témach súvisiacich s voľbami a začali tieto kampane aktivizovať v zjavnej snahe vyvolať kontroverziu alebo ovplyvniť voličov – najmä v rozhodujúcich štátoch,“ napísal generálny manažér Centra pre hrozby Clint Watts v blogovom príspevku priloženom k správe.

Ďalšia skupina napojená na Teherán od marca zverejňuje príspevky pod pláštikom politických a sociálnych aktivistov, čo by mohlo prerásť do zastrašovania a podnecovania nenávisti, varoval.

Skupina hackerov napojená na iránske Revolučné gardy (IRGC) napadla e-mailové konto bývalého poradcu prezidentskej kampane a v júni použila túto adresu na kontaktovanie vysokopostaveného úradníka, ktorý sa stále podieľal na kampani, uviedol Microsoft bez upresnenia, o ktorú kampaň išlo.

Tento e-mail však obsahoval odkaz na stránku, ktorá mohla Iránu umožniť zachytiť ďalšie e-maily cieľa, uviedol hovorca spoločnosti, ktorý nechcel prezradiť, či bol útok úspešný.

Irán svojím vplyvom vstúpil aj do prezidentských volieb v roku 2020, informoval Microsoft s tým, že „očakáva, že aktivita tejto krajiny sa bude v nasledujúcich mesiacoch stupňovať“.

Minulý mesiac americké spravodajské služby informovali novinárov, že vidia, ako Irán využíva osoby na sociálnych sieťach na zasievanie nezhôd a očierňovanie Trumpa.

(sab)

  |  

Prezident Maduro na desať dní zablokoval Venezuelčanom prístup na platformu X

Venezuelský prezident Nicolás Maduro vo štvrtok posunul napätie so sociálnou sieťou X a jej majiteľom Elonom Muskom do nových výšin, keď vyhlásil, že zakázal túto platformu vo svojej krajine na desať dní, uprostred rozruchu okolo sporných prezidentských volieb. Píše agentúra Reuters.

Maduro uviedol, že podpísal uznesenie predložené regulačným orgánom Conatel, ktorý „rozhodol o vyradení sociálnej siete X, predtým známej ako Twitter, z obehu na desať dní“, a obvinil Muska z podnecovania nenávisti, občianskej vojny a zabíjania.

„X preč z Venezuely na desať dní!“ povedal Maduro v prejave, ktorý vysielala štátna televízna stanica.

Dočasný zákaz platformy X predstavuje ďalší útok na veľké technológie po tom, ako Maduro tento týždeň vyzval svojich priaznivcov, aby sa vzdali aplikácie WhatsApp, ktorú vlastní spoločnosť Meta, v prospech Telegramu alebo WeChatu, pričom uviedol, že táto aplikácia na zasielanie správ sa používa na zastrašovanie rodín vojakov a policajtov.

Venezuelský volebný úrad vyhlásil Madura za víťaza prezidentských volieb z 28. júla so ziskom približne 51 percent hlasov. Výsledky hlasovania však ešte stále neboli oficiálne predložené.

Vyhlásenie vyvolalo rozsiahle obvinenia z podvodu a protesty, ktoré sa šírili v sociálnych médiách. Miestna ľudskoprávna skupina s názvom Venezuelské pozorovateľské centrum pre spoločenské konflikty uvádza, že pri protestoch bolo zabitých najmenej 23 ľudí.

Niekoľko dní po hlasovaní vypukli v celej krajine i v zahraničí protesty, na ktorých ľudia požadovali Madurovo odstúpenie a uznanie volebného víťazstva opozičného kandidáta Edmunda Gonzáleza Urrutiu.

Opozícia tvrdí, že má k dispozícii kópie výsledkov hlasovania, podľa ktorých zvíťazil González Urrutia s viac ako siedmimi miliónmi hlasov, pričom Maduro získal iba 3,3 milióna hlasov. Tento výsledok je vo veľkej miere podobný výsledkom, ktoré predpovedali nezávislé prieskumy verejnej mienky.

(tasr)

  |  

Ruská Lipecká oblasť sa stala terčom masívneho útoku dronov. Kyjev potvrdil zásah letiska

Ruské úrady v piatok ráno evakuovali obyvateľov z niekoľkých častí Lipeckej oblasti na juhozápade krajiny po „masívnom útoku“ ukrajinských dronov, ktorý spôsobil výbuchy a prerušil dodávky elektrickej energie, uviedol gubernátor Lipeckej oblasti Igor Artamonov. Informovali agentúry Reuters a AFP.

„Protivzdušná obrana pracuje proti nim,“ oznámil gubernátor na platforme Telegram. Zároveň uviedol, že výzvy na sociálnych sieťach na evakuáciu celého mesta Lipeck sú súčasťou psychologickej vojny zo strany Ukrajiny. Lipecká oblasť sa nachádza približne 200 kilometrov od ukrajinských hraníc.

V Lipeckej mestskej oblasti bol vyhlásený výnimočný stav a evakuovali štyri dediny, uviedol Artamonov. Niektoré z dedín, ktoré vymenoval, sa nachádzajú v blízkosti leteckej základne pri meste Lipeck.

Gubernátor sa bezprostredne nezmienil o žiadnych obetiach na životoch. Dodal však, že podľa predbežných správ bolo pri útoku zranených šesť ľudí. Podľa tlačovej agentúry AFP na zmienenej vojenskej leteckej základni vypukol požiar. Neskôr na Telegrame informoval, že počet zranených stúpol na deväť.

Kyjev neskôr potvrdil nočný útok na objekt letiska. „Ukrajinské obranné sily uplynulú noc zaútočili na letisko v Lipecku,“ uviedol na platforme Telegram generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Ako dodal, zasiahli pritom „sklady s riadenými leteckými bombami a množstvo ďalších zariadení“.

„Zaznamenaných bolo niekoľko zdrojov vznietenia, vypukol veľký požiar a došlo k viacerým detonáciám,“ spresnila armáda s tým, že na lipeckom vojenskom letisku sa nachádzali ruské lietadlá Su-34, Su-35 a Mig-31.

K útoku na Lipeckú oblasť došlo v čase, keď prokyjevské sily podnikajú novú cezhraničnú ofenzívu v susednej Kurskej oblasti, čo je zrejme najvýznamnejší útok na ruskom území od začiatku konfliktu na Ukrajine.

Ukrajinský spravodajský webový portál Kyiv Independent informoval, že v noci došlo k silným výbuchom a požiarom aj v ruskom meste Rylsk v Kurskej oblasti na hraniciach s Ukrajinou.

Príčina výbuchov je stále nejasná a informácie poskytnuté ruskými orgánmi nebolo možné nezávisle overiť. Ukrajinská strana útoky zatiaľ oficiálne nepotvrdila.

(tasr)

  |  

Nemecká sieť drogérií konfrontuje Muska: Tesly už pre podporu Trumpa nekúpime

Nemecká sieť obchodov s drogériou Rossmann odkázala majiteľovi Tesly Elonovi Muskovi, že už pre svoj biznis nekúpi žiadne autá značky Tesla. Dôvodom je politika - presnejšie Trump. Je v tom však jeden háčik.

Obchodná vojna nemusí byť len medzi štátmi, ale pokojne aj medzi firmami samotnými. A stačí na to jedna strana. Príkladom je najnovšie oznámenie nemeckej siete s drogistickým tovarom Rossmann. Odteraz už Rossmann nebude nakupovať automobily značky Tesla do svojej flotily vozidiel, rozhodnutie vychádza z nesúladu medzi vyhláseniami generálneho riaditeľa Tesly Elona Muska a hodnotami, ktoré Tesla svojimi produktmi predstavuje, tvrdí Rossmann vo svojom vyhlásení.

Predseda predstavenstva Raoul Rossmann sa vyjadril, že "Elon Musk sa netají svojou podporou Donalda Trumpa, pričom ten opakovane označil klimatické zmeny za podvod, čo je postoj, ktorý je v ostrom kontraste s poslaním Tesly prispievať k ochrane životného prostredia prostredníctvom výroby elektromobilov."

Rossmann má v Európe okolo 4-tisíc predajní, značka je dobre známa aj na Slovensku. Väčšinu obchodov - asi 2300 má v Nemecku. Firma používa pri svojom podnikaní asi 800 automobilov, ako však podotýka poľský denník Rzeczpospolita, z týchto áut je len 34 kusov značky Tesla.

Rossmann síce vo veľkom oznamuje, že sa odteraz obráti na iných producentov elektroautomobilov, Muskova firma si to však vôbec nemusí všimnúť.

Od spoločnosti Rossmann, ktorej sa inak obchodne darí - v roku 2023 zaznamenala v Európe 14,4-percentný nárast predaja, čo je nárast z 12,15 miliardy eur na 13,9 miliardy - teda môže ísť skôr o šikovnú reklamu, ako obchodnú vojnu. V Nemecku je totiž Trump nepopulárny a Musk nedávno kritizoval nemeckú ministerku zahraničných vecí Annalenu Baerbockovú za podporu migrácie, Muska naopak ostro kritizujú nemecké mainstreamové médiá ako zeleno-progresívny TAZ, čiže Rossmann sa pri tom celom viac usmieva na svojich zákazníkov, ako by sa mračil na amerického miliardára.

Elon Musk pritom nedávno oznámil rozšírenie svojej fabriky Tesla pri Berlíne, za čo ho opäť kritizovali najmä zelení aktivisti.

Miešanie biznisu a politiky takýmto spôsobom je však zahrávanie sa s ohňom, ktoré sa môže nielen firme Rossmann vypomstiť.

(rp, fed)