Preskočiť na obsah
  |  

Tisícky ľudí v Srbsku opäť demonštrovali proti projektu na ťažbu lítia v krajine

Demonštranti sa po výzvach niekoľkých zoskupení na ochranu životného prostredia zhromaždili pod heslom "Nebude tu žiadna ťažba". Tisícky ľudí demonštrovalo v sobotu v srbskom hlavnom meste Belehrad proti plánovanej ťažbe lítia v Srbsku.

Ochrancovia životného prostredia namietajú, že je to pre prostredie vysoko toxické. Niektorí z protestujúcich zablokovali na dvoch miestach aj vlakovú dopravu.

Polícia spočiatku nezasahovala. Na začiatku protestov niektorí lídri demonštrácie avizovali, že v krajine dôjde k ďalším blokádam dopravy v nasledujúcich dňoch, podrobnosti však neuviedli.

Tamojší predstavitelia tvrdia, že protesty proti ťažbe lítia sú sprisahaním proti populistickému srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi, píše agentúra AP. Vučič už skôr uviedol, že ho ruské spravodajské služby upozornili, že nešpecifikované západné mocnosti, ktoré ho chcú zbaviť moci, pripravujú na sobotu "masové nepokoje a prevrat".

Dohoda o zásobovaní lítiovými batériami medzi Srbskom a EÚ bola uzavretá na "summite o kritických surovinách" v Belehrade, na ktorom sa zúčastnil nemecký kancelár Olaf Scholz. Dohoda by mohla znížiť závislosť Európy od Číny a priblížiť Srbsko, ktoré má úzke vzťahy s Ruskom a Čínou, k EÚ.

Srbsko má rozsiahle ložiská lítia v údolí rieky Jadar neďaleko mesta Loznica neďaleko hraníc s Bosnou, kde sa nachádza sporný projekt ťažobnej spoločnosti Rio Tinto. Srbský súd začiatkom júla povolil tamojšej vláde obnoviť tento projekt, ktorý bol pozastavený od masových protestov v roku 2022. Podľa AP boli tieto protesty doposiaľ najväčšou výzvou, ktorej bol srbský prezident Vučič vystavený.

Vláda vtedy pre obavy ľudí z dôsledkov pre životné prostredie zrušila povolenia udelené spoločnosti Rio Tinto. Súd vyhlásil, že zrušenie týchto povolení "nebolo v súlade s ústavou a zákonom".

Prezident Vučič oznámil, že akékoľvek výkopové práce sa nezačnú skôr než v roku 2028 a vláda si pred povolením výkopových prác vyžiada pevné environmentálne záruky. Niektorí vládni predstavitelia naznačili, že by sa o tejto otázke mohlo konať aj referendum.

(tasr, dpa)

  |  

Gubernátor Kurskej oblasti nariadil rýchlejšiu evakuáciu obyvateľov

Najmenej 13 ľudí utrpelo v noci na nedeľu zranenia v dôsledku padajúcich trosiek rakety vystrelenej Ukrajinou na mesto Kursk, uviedol gubernátor ruskej Kurskej oblasti Alexej Smirnov.

Podľa Smirnova je stav dvoch zranených vážny. Gubernátor zároveň nariadil rýchlejšiu evakuáciu civilistov z oblastí s rizikom ukrajinských útokov. Z pohraničných oblastí medzi Ruskom a Ukrajinou v Kurskej oblasti od utorka evakuovali už viac ako 76-tisíc ľudí. V sobotu to uviedli lokálne úrady. Rusko v regióne čelí ukrajinskej invázii.

Rusko v oblasti od utorka vedie intenzívne boje s viac ako tisícom ukrajinských vojakov, ktorým sa na niektorých miestach podarilo preniknúť až 20 kilometrov do hĺbky ruského územia. Ide o najväčší útok Ukrajiny na ruské územie od začiatku vojny v roku 2022.

V piatok ruské úrady vyhlásili v Kurskej oblasti mimoriadnu situáciu. V sobotu Rusko spustilo protiteroristickú operáciu, ktorá ruským bezpečnostným zložkám prideľuje dodatočné právomoci. Do oblasti navyše Rusko nasadilo ďalšie jednotky a vybavenie vrátane tankov, raketometov a leteckých jednotiek, aby zastavilo postupujúce ukrajinské jednotky.

(tasr, reuters)

  |  

Počas demolácie zrúteného hotela v Nemecku objavili telo majiteľa

Poschodie hotela v meste Kröv v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko sa zrútilo v utorok večer, nešťastie si vyžiadalo dva životy. Počas demolačných prác prebiehajúcich na hoteli bolo v sobotu objavené telo jeho majiteľa.

Druhou obeťou bola 64-ročná žena, ktorá bola podľa polície v hoteli ubytovaná. Jej telo už vytiahli z trosiek v predchádzajúcich dňoch. Pri vyslobodzovaní tela majiteľa asistovali tiež hasiči a pracovníci Spolkovej agentúry pre technickú pomoc (THW).

Po incidente zostalo pod troskami uväznených sedem ľudí. Niektorí z nich boli pod ruinami niekoľko hodín, kým ich vyslobodili záchranári.

Príčina nehody zostáva aj naďalej nejasná. Prokuratúra spustila vyšetrovanie incidentu, zisťovaním príčiny poverila znalca.

Trvanie odpratávania trosiek nebolo bezprostredne známe. Hovorkyňa polície uviedla, že je potrebné odstrániť štít strechy a trosky budovy, aby poverený znalec "mohol od pondelka pokračovať ďalšou fázou (vyšetrovania)".

(tasr, dpa)

  |  

Rusko podniklo na Kyjev vzdušný útok

Rusko v noci na nedeľu podniklo vzdušný útok na ukrajinskú metropolu Kyjev, potvrdil tamojší starosta Vitalij Kličko.

"Jednotky protivzdušnej obrany zasahujú, pokračuje letecký poplach," napísal Kličko na platforme Telegram. Svedkovia pre agentúru Reuters uviedli, že v Kyjeve bolo počuť najmenej dve explózie, ktoré zneli ako zásah protivzdušnej obrany.

Kyjev i rovnomenná oblasť okolo ukrajinskej metropoly, ako aj celá východná časť krajiny vyhlásili letecký poplach s hrozbou útokov balistickými raketami, uviedlo na Telegrame ukrajinské letectvo.

Kyjev zaznamenal v uplynulých týždňoch niekoľko intenzívnych vzdušných ruských útokov vrátane júlového na renomovanú detskú nemocnicu Ochmatdyt.

Ukrajina zároveň odrazila v noci na 31. júla jeden z najväčších ruských dronových útokov od začiatku vojny, uviedla Reuters citujúc tamojšie úrady. Ukrajinská protivzdušná obrana vtedy zostrelila 89 vypustených dronov, z toho vyše 40 len nad samotným Kyjevom a jeho okolím.

(tasr, reuters)

  |  

Americká vláda odsudzuje sobotný útok na školu v Gaze

Uviedol to hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť. Na následky útoku zomrelo vyše 90 ľudí.

"Sme v kontakte s našimi izraelskými partnermi, ktorí povedali, že cielili na vysokopostavených predstaviteľov Hamasu, a žiadame o ďalšie detaily," povedal hovorca.

Izrael predtým oznámil, že budova, ktorú jej armáda zasiahla v meste Gaza, "slúžila ako úkryt pre teroristov a veliteľov Hamasu". Podľa armády išlo o presný útok, pri ktorom "zneškodnili najmenej 19 teroristov Hamasu a Islamského džihádu".

"Smútime za každým palestínskym civilistom, ktorý zahynul v tomto konflikte, vrátane detí a naďalej je zabíjaných a zranených príliš veľa civilistov. To podčiarkuje naliehavosť prímeria a dohody o rukojemníkoch, ktorú sa naďalej neúnavne snažíme dosiahnuť," dodal hovorca.

(tasr)

  |  

Zelenskyj priznal útok na ruské územie

Ukrajinský prezident sa k ukrajinskému vpádu na ruské územie v Kurskej oblasti vyjadril v sobotu po prvý raz. Ofenzívu označil za prenesenie vojny na územie agresora.

Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore uviedol, že hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj ho "už niekoľkokrát informoval o frontovej línii a našich krokoch a prenesení vojny na územie agresora".

Ukrajina tým podľa Zelenského dokazuje, že "sa skutočne dokáže postarať o spravodlivosť a zaručuje presne ten tlak, ktorý je potrebný – tlak na agresora". Bližšie detaily o aktuálnom stave ofenzívy prezident ani vojenskí predstavitelia v Kyjeve neposkytli.

(tasr)