Preskočiť na obsah
  |  

Ste tehotný? Pýtajú sa pred röntgenom britskí zdravotníci mužov

Rádiológom v niekoľkých britských nemocniciach nariadili, aby sa pred uskutočnovaním röntgenu pýtali na možnú tehotnosť pacientov oboch pohlaví. Usmernenie je súčasťou inkluzívnej politiky, informoval denník The Telegraph. Mnohí pacienti však majú s podobnou inklúziou problém.

Dôvodom pre vznik usmernenia bol podľa denníka incident s biologickou ženou, ("transmužom"), ktorá nevedela, že je tehotná. Napriek tomu, že čakala dieťa, ju lekári poslali na CT vyšetrenie. Mysleli si o nej totiž, že je muž, preto graviditu nepredpokladali.

Radiácia z röntgenových, CT a MRI skenov, ako aj niektoré spôsoby liečby rakoviny, môžu byť nebezpečné pre nenarodené deti. Lekári sa žien preto bežne pred týmito procedúrami pýtajú, či nie sú tehotné.

No "inkluzívna" verzia otázky podľa Telegraphu viedla k chaosu a nahnevala pacientov. Personál Britiskej národnej zdravotníckej služby (NHS) sa tiež sťažuje, že podobné praktiky ohrozujú bezpečnosť pacientov.

Rádiológovia denníku povedali, že mužskí pacienti po otázkach oľadom gravidity v hneve odchádzajú z lekárskych zariadení. Ženy zasa údajne rozrušujú "invazívne" otázky o plodnosti, ktoré nahradili predchádzajúcu jednoduchú otázku "mohli by ste byť tehotná?"

"Ak sa pacienti nahnevajú a odídu, vystavia sa zbytočnému riziku, pretože neabsolvujú dôležité testy", povedal rádiológ denníku Telegraph.

Začal pochybovať, či je muž

Istý hospitalizovaný pacient vyžadujúci denné skenovanie týždeň po operácii pažeráka údajne začal pochybovať o tom, či je mužom. Navodili to v ňom každodenné otázky rádiológov, akého je pohlavia. Ďalší sa zasa kvôli náznakom, že nevyzerajú ako príslušníci svojho pohlavia, cítili urazení.

Lekári tiež uvádzajú, že pacienti vo veku 12 až 55 rokov majú v súlade s inkluzívnou politikou vypĺňať tehotenské formuláre, v ktorých uvádzajú svoje pohlavie pri narodení, preferované meno a zámená, a čítajú „smiešne“ vyhlásenia o ľuďoch s rozmanitými pohlavnými charakteristikami.

Nespokojní zdravotníci tiež protestujú proti „indoktrinácii“ detí. Podľa nariadenia sa totiž majú aj maloletých pýtať na ich preferované mená a zámená, pričom rodičia z toho "zúria".

(dv)

  |  

Šimkovičová si posvieti aj na riaditeľa Slovenského národného múzea, tvrdí Danko

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) má v týchto dňoch posudzovať prácu riaditeľa Slovenského národného múzea (SNM) Branislava Panisa. V nedeľnej relácii TA3 V politike to uviedol predseda strany SNS Andrej Danko.

Na priamu otázku moderátora Branislava Krála, či bude po odvolaní riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) a Slovenskej národnej galérie (SNG) nasledovať aj výmena riaditeľa SNM Danko uviedol, že v prípade SNM "sa o tom budú rozprávať".

"Mám avízo, že prechádza auditmi, ako aj ďalšie inštitúcie. Mám informácie od pani ministerky o spokojnosti so Slovenskou filharmóniou, ale v Slovenskom národnom múzeu sa o tom asi budú rozprávať," odpovedal Danko.

"Máme právo si vybrať manažérov, ktorí budú súčinní. Nie tí, ktorí si rozbehli drahé rekonštrukcie a zakrývajú to kultúrou. Ani odvolanie pani Kusej ani odvolanie pána Drličku neznamená, že končí národné múzeum a divadlo, a vy to tak národu prezentuje," adresoval šéf SNS slová oponentovi v diskusii, podpredsedovi strany Progresívne Slovensko Ivanovi Štefunkovi.

"Ja si myslím, že máte právo ovplyvňovať personálne nominácie," reagoval Štefunko. Zároveň poslanec označil ministerku kultúry za "feudálku", ktorá sa správa akoby jej kultúra patrila.

"Podľa mňa s vašou ministerkou Šimkovičovou ani nesúhlasíte, ale tu ju obhajujete,“ dodal Štefunko na margo vyjadrení Andreja Danka, ktorý pochválil odvolaného riaditeľa SND Mateja Drličku. Ten podľa neho spravil aj kus dobrej roboty.

Strana Progresívne Slovensko zvolala na utorok protivládny protest, pričom jednou z hlavných tém má byť odvolávanie Šimkovičovej, ktorá sa v posledných dňoch skloňuje práve pre výmeny riaditeľov v SND a SNG.

(dak, sita)

  |  

Ropu a plyn musíme brať od Rusov, odkazuje podpredseda parlamentu Danko

Slovensko by malo naďalej odoberať ropu či zemný plyn od Ruska. Je o tom presvedčený podpredseda slovenského parlamentu a šéf SNS Andrej Danko. Ten je pripravený ísť lobovať za dodávky ropy a plynu aj do samotného Ruska.

„Rusi nám nerobia z hľadiska dodávok ropy a plynu nič zlé. Ak bude treba ísť do Ruska, mám pozvania a mám kontakty, veľmi rád tomuto štátu pomôžem. Ropu a plyn musíme brať od Rusov,“ uviedol Danko v diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

Za kauzou zastavenia dodávok ropy od ruského dodávateľa Lukoil na Slovensko a do Maďarska je podľa Danka zodpovedný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Pán prezident Zelenskyj zaviedol sankcie voči Lukoilu. Bola to veľká chyba ukrajinského prezidenta, že kopol do Slovenska. Problém sú Ukrajinci, nie Rusi. Problém je prezident Zelenskyj, ktorý je už dlhodobo nelegitímny, uletel z reality, a robí si čo chce. Verím, že sa ukrajinský prezident spamätá, a že nás prestanú s touto témou vydierať,“ zdôraznil Danko.

Podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko je presvedčený, že Slovensko by sa malo čo najskôr odtrhnúť od dodávok ruského plynu či ropy. „Mali sme už dávnejšie diverzifikovať. Mali by sme sa odstrihnúť od tohto zdroja energií, mali by sme sa spoliehať na iné trasy, alebo na obnoviteľné zdroje,“ povedal Štefunko.

(sita)

  |  

Polícia zachránila malé dieťa z uzamknutého auta v Námestove

V sobotu (10. 8.) vyslobodili z uzamknutého auta policajti dvojročného chlapca. Auto sa nachádzalo pred ubytovacím zariadením v Námestove. Dieťa si prevzali záchranári, konanie jeho rodičov z Poľskej republiky budú policajti riešiť. Informovala o tom v nedeľu na sociálnej sieti žilinská krajská polícia.

Chlapec zostal sám v autosedačke na prednom sedadle v uzamknutom aute, nehýbal sa a nereagoval. "Keďže dieťa nejavilo známky života, policajti okamžite pristúpili k rozbitiu skla na zadných dverách. Dvojročného chlapca celého rozpáleného a spoteného dostali von a poskytli mu okamžitú predlekársku prvú pomoc," uviedla polícia. Na miesto podľa nej privolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorá si dieťa prevzala do starostlivosti.

"Protiprávne konanie oboch nezodpovedných rodičov z Poľskej republiky nezostane bez následkov a bude riešené podľa platnej legislatívy," dodala polícia.

(tasr)

  |  

Slovensko už nemá najmenej dostupné vlastné bývanie. Na čelo rebríčka sa dostalo Česko

Kým Slováci na kúpu nového bytu potrebujú 12,7-násobok hrubého ročného platu, Česi si na vlastné bývanie musia našetriť 13,3-násobok svojej hrubej ročnej mzdy. Vyplýva to z údajov najnovšieho vydania Property Index, ktorý pripravila poradenská spoločnosť Deloitte.

V publikácii porovnávali dáta o európskom trhu s bývaním za minulý rok z 24 krajín a zo 69 miest.

Možnosť kúpiť si nový byt s rozlohou 70 štvorcových metrov (m2) je v aktuálnom porovnaní najmenej dostupná pre obyvateľov Českej republiky. Slovensko sa tak po vlaňajšom prvenstve teraz zaradilo na druhú priečku. Naopak, najdostupnejšie je vlastné bývanie pre obyvateľov Dánska a Nórska. Na kúpu vlastného bytu potrebujú menej ako päť hrubých ročných platov.

V porovnaní hlavných miest je najnáročnejšie zaobstarať si vlastné bývanie v Amsterdame, na vlastný byt tu človek potrebuje našetriť 15,1-násobok priemerného hrubého ročného platu. Za holandskou metropolou nasledujú Praha a Atény. Bratislava je na štvrtom mieste, na vlastný byt v hlavnom meste Slovenska treba 12,9-násobok hrubej ročnej mzdy. Najdostupnejšie bývanie je v Ríme a Osle, na vlastný byt tu postačí menej ako osem ročných platov.

V porovnaní priemerných transakčných cien nových bytov je najdrahšou krajinou Izrael (5 439 eur/m2), nasleduje Rakúsko (4 920 eur/m2) a Nemecko (4 700 eur/m2). Na Slovensku bola podľa poradenskej spoločnosti priemerná ponuková cena za nový byt 3 107 eur/m2, čo predstavuje medziročný pokles o 1,6 percenta.

"Minulý rok sme na Slovensku mohli pozorovať pokles aktivity na hypotekárnom trhu a nárast v segmente nájomného bývania. Mnoho ľudí očividne dospelo k rozhodnutiu odložiť nákup vlastného bytu a uprednostniť prenájom. Toto správanie vychádza z predpokladu, že v budúcnosti dôjde k zníženiu úrokových sadzieb hypotekárnych úverov. Zároveň sa očakáva, že dôjde k ochladeniu inflácie a platy opäť začnú rásť, čo podporí aj dopyt po vlastnom bývaní," priblížila lokálna partnerka a advokátka Deloitte na Slovensku Dagmar Yoder.

Najdrahším mestom na bývanie sa vlani stal Paríž. Naopak, najlacnejšie bolo v gréckej Patre a srbskom meste Niš. Dve najväčšie slovenské mestá - Bratislava a Košice - zaznamenali oproti predošlým vydaniam publikácie mierny pokles cien, avšak stále sa držali nad hranicou 3-tisíc eur/m2.

Najdrahšie priemerné mesačné nájomné bolo vlani spomedzi sledovaných miest vo vnútornom Londýne. Najmenej stál prenájom bytu v gréckej Patre a bulharskom Burgase. Bratislava sa v rebríčku výšky priemerného nájomného umiestnila uprostred.

(tasr)

  |  

V odstavenej jadrovej elektrárni v Nemecku zbúrajú dve chladiace veže

Dve chladiace veže v odstavenej jadrovej elektrárni Grafenrheinfeld v strednom Nemecku zbúrajú v piatok riadenými výbuchmi. Zničenie oboch 143 metrov vysokých veží s priemerom základne približne 105 metrov a priemerom vrcholu približne 64 metrov je plánované niekoľko sekúnd po sebe.

Demoláciu môžu z diaľky sledovať aj diváci, ktorí sa rozmiestnia pozdĺž rieky Mohan a na poliach a lúkach mimo ochrannej zóny výbuchu, píše DPA.  Pred samotnou demoláciou sa ozve výbuch na odstrašenie vtákov v blízkosti veží.

Projektový manažér závodu v Grafenrheinfelde Matthias Aron uviedol, že celý proces potrvá 30 sekúnd. Náklady podľa neho predstavujú niečo cez 3,3 milióna eur.

Ide o historicky druhú demoláciu chladiacich veží vyradenej nemeckej jadrovej elektrárne. V máji 2020 zdemolovali dve veže jadrovej elektrárne Philippsburg.  Jadrovú elektráreň Grafenrheinfeld uviedli do prevádzky v roku 1981. Odstavená bola v roku 2015, jej demontáž sa začala v roku 2018. Podľa vedúceho projektu Arona potrvá pravdepodobne ďalších 10 rokov.

Nemecko bolo podľa DPA v marci 2011 natoľko znepokojené jadrovou katastrofou v japonskej Fukušime, že vtedajšia kancelárka Angela Merkelová oznámila postupné ukončenie využívania jadrovej energie v krajine. Do leta 2011 odstavili osem starších jadrových elektrární.

Po šiestich desaťročiach využívania jadrovej energie v Nemecku boli v apríli 2023 odstavené posledné tri jadrové elektrárne. Ich demontáž a vypratanie však potrvá niekoľko rokov, dodáva DPA.

(tasr, dpa)