Preskočiť na obsah
  |  

85 dní do volieb v USA: Harrisová by mala zabudnúť na Bidenovu hospodársku politiku

Prudkú zmenu nálady voličov po odstúpení Joea Bidena naznačil ďalší prieskum. Aj keď 41 percent obyvateľov Ameriky dôveruje kandidátovi republikánov Donaldovi Trumpovi v ekonomických otázkach, 42 percent voličov zastáva názor, že jeho protivníčka Kamala Harrisová by bola lepšia v riešení problémov hospodárstva.

Jej výsledok je o sedem percentuálnych bodov lepší v porovnaní s prieskumom spred mesiaca, v rámci ktorého obhájil 35 percent úradujúci americký prezident Joe Biden.

Prieskum na vzorke 1 001 respondentov pre portál Financial Times tiež ukázal, že súčasná viceprezidentka sa môže dištancovať od Joea Bidena v otázkach ekonomiky, keď 60 percent opýtaných uviedlo, že by mala buď úplne "zabudnúť" na prezidentovu ekonomickú politiku, alebo "urobiť veľké zmeny".

Trump môže z ekonomického nepokoja vyťažiť viac

Prieskum však neopomenul fakt, že základný ekonomický nepokoj medzi voličmi by mohol byť stále prínosom pre Trumpa, ktorý vo štvrtok opäť kritizoval Bidenovu administratívu za rekordnú infláciu.

Iba jeden zo štyroch registrovaných voličov ohodnotil súčasné ekonomické podmienky ako "výborné" alebo "dobré" a 42 percent uviedlo, že by na tom boli "oveľa" alebo "o trochu" lepšie, keby Trump vyhral aktuálne voľby.

Naproti tomu, 33 percent respondentov uviedlo, že pod vedením Harrisovej by sa mali "oveľa alebo o trochu" lepšie. Čo sa týka ekonomických vzťahov s Čínou, až 43 percent dôveruje Trumpovi a 39 percent Harrisovej.

Harrisová nesúhlasí zo zasahovaním do rozhodovania Fedu

Viceprezidentka Kamala Harrisová cez víkend ostro skritizovala slová bývalého prezidenta, že prezidenti USA by mali mať právo rozhodovať o úrokových sadzbách Federálneho rezervného systému.

"Nemôžem... nesúhlasiť dôraznejšie," povedala Harrisová. Dodala, že "Fed je nezávislý subjekt a ako prezidentka by som nikdy nezasahovala do rozhodnutí, ktoré Fed prijíma".

Viceprezidentka novinárom prezradila, že v najbližších dňoch sa chystá predstaviť oficiálny plán hospodárskej politiky: "Bude zameraný na ekonomiku a na to, čo musíme urobiť, aby sme znížili náklady a zároveň posilnili ekonomiku."

(max, sak)

  |  

Video: Eiffelovu vežu museli evakuovať, liezol na ňu neznámy muž

Francúzske bezpečnostné zložky k evakuácii pristúpili niekoľko hodín pred nedeľňajším záverečným ceremoniálom olympijských hier. Na dominantu Francúzska sa štveral neznámy muž, pričom zatiaľ nie je jasné, kde začal svoj výstup.

Ako informovala agentúra AP, muža spozorovali nad olympijskými kruhmi tesne nad prvou vyhliadkovou plošinou 330 metrov vysokej pamiatky.

https://twitter.com/zex935/status/1822631026725720209

(tasr)

  |  

Danko: Som za otvorenie druhého dôchodkového piliera, peniaze by sme mali dať do diaľníc

V nedeľnej relácii na TA3 to šéf SNS uviedol s tým, že tieto financie "musia byť účelovo nastavené". Investíciu to diaľníc z týchto peňazí odhaduje vo výške 10 až 15 miliárd eur. Ako ďalej dodal, úlohou strany je bojovať proti zvyšovaniu DPH a za živnostníkov pri paušálnych výdavkoch, ktoré nechcú meniť.

„Áno, tie témy sú na stole v súvislosti s chystanou konsolidáciou verejných financií. Robme to však inak, ako napríklad minister Tomáš Taraba pri právnikoch alebo s poistkami. Tam sa dajú ušetriť finančné prostriedky,“ upresnil Danko s tým, že najdôležitejšie, čo ich čaká, je budúci štátny rozpočet.

Podľa poslanca Národnej rady SR z hnutia Progresívne Slovensko Ivana Štefunka, by táto situácia nemusela nastať, keby nepodporili volebnú kampaň prezidenta Petra Pellegriniho podporou 13. dôchodku a taktiež rodičovského dôchodku, čo stálo krajinu 1,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.

Danko na tvrdenia Štefunka reagoval, že témy dôchodkov sú ich vlastné témy a nesúvisia s predvolebnou kampaňou prezidenta. „Viete, my sme prebrali zadlženosť krajina na úrovni 60 percent HDP a odovzdávali ju na úrovni 40 percent. Predchodcovia rozhadzovali peniaze neadresne a my sme za to zodpovední? Máme tu firmu, ktorá vyberá diaľničné poplatky a štátu z toho ide len polovica,“ skonštatoval.

Líder SNS na záver zopakoval, že v septembri v rámci koalície chcú prísť s blokovaním opatrení, ktoré môžu siahať do peňaženiek občanov. „Budeme hlavne tlačiť na to, aby sa viac robili audity a začalo sa šetriť na rezortoch,“ uzavrel Danko.

(sita)

  |  

Šéf SNS predpokladá, že téma o výbere nového predsedu parlamentu sa vyrieši v priebehu augusta

V relácii V politike na TA3 Andrej Danko potvrdil, že debata o viac ako štyri mesiace voľnom poste predsedu Národnej rady SR prebehla aj s premiérom Robertom Ficom, aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.

Danko zároveň deklaroval, že jeho hlavnou ambíciou je, aby sa nezvýšila DPH.

(tasr)

  |  

Izrael nariadil ďalšiu evakuáciu v meste Chán Júnis

Izraelská armáda nariadila ďalšiu evakuáciu v južnom Pásme Gazy. Nariadenie sa týka oblastí v meste Chán Júnis vrátane Izraelom vyhlásenej humanitárnej zóny, odkiaľ boli podľa armády vystrelené rakety. Izrael pravidelne obviňuje militannté hnutie Hamas a ďalších militantov z toho, že sa skrývajú medzi civilistami a útočia z obytných oblastí.

V Chán Júnise už minulý týždeň nariadili evakuácie a desiatky tisíc ľudí odtiaľ odvtedy odišli. V nedeľu ráno odchádzali za útočiskom ďalšie stovky rodín.

Izrael opakovane nariaďuje hromadné evakuácie, keďže sa jeho jednotky vracajú do ťažko zničených oblastí, kde predtým bojovali proti palestínskym militantom. Prevažná väčšina z 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy je v dôsledku 10 mesiacov trvajúcej vojny vysídlená, často aj viackrát.

Státisíce ľudí sa natlačili do stanových táborov s nedostatkom verejných služieb alebo našli úkryt v školách. Jednu takú školu v sobotu zasiahol izraelský útok, ktorý si podľa palestínskych zdravotníckych orgánov vyžiadal najmenej 80 mŕtvych. Izrael tvrdí, že zasiahol veliteľské stanovisko militantov a zabil 19 bojovníkov.

(sita)

  |  

Útok má Rusko destabilizovať a zlepšiť morálku ukrajinskej armády, tvrdí člen kyjevskej rozviedky

Tisíce ukrajinských vojakov sa zúčastňujú na operácii, ktorej cieľom je destabilizovať Rusko tým, že ukážu jeho slabiny, uviedol v sobotu neskoro večer vysoký ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

"Sme v ofenzíve. Cieľom je roztiahnuť pozície nepriateľa, spôsobiť mu čo najväčšie straty a destabilizovať situáciu v Rusku, keďže nie je schopné chrániť svoju vlastnú hranicu," povedal.

Rusko v oblasti od utorka vedie intenzívne boje s ukrajinskými vojakmi, ktorým sa na niektorých miestach podarilo preniknúť až 20 kilometrov do hĺbky ruského územia. Ide o najväčší útok Ukrajiny na ruské územie od začiatku vojny v roku 2022.

Ruská armáda tvrdila, že Ukrajina do operácie nasadila okolo tisíc vojakov. Ukrajinský predstaviteľ však povedal, že na bojoch sa zúčastňuje "oveľa viac" vojakov, pričom uviedol, že ich počet sa pohybuje v tisícoch.

Operácia podľa neho výrazne pozdvihla morálku ukrajinskej armády, krajiny a spoločnosti a naznačila, že Rusi majú problém s koordináciou a prípravou na akciu. Uviedol tiež, že boje na východe Ukrajiny boli doteraz len málo ovplyvnené a tlak ruskej armády pokračuje. Znížila sa však intenzita ruských útokov.

Ukrajinské jednotky podľa jeho tvrdenia budú na ruskom území rešpektovať medzinárodné právo a nemajú v pláne anektovať oblasti, ktoré v súčasnosti ovládajú.

"Neexistuje žiadna myšlienka anexie...Konáme v prísnom súlade s medzinárodným právom," povedal ukrajinský predstaviteľ a zároveň zaručil, že ukrajinská armáda nebude spôsobovať problémy v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi v piatok v súvislosti s bojmi v Kurskej oblasti, kde sa nachádza jadrová elektráreň, vyzval Rusko a Ukrajinu, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zabránili tak jadrovej havárii.

V piatok ruské úrady vyhlásili v Kurskej oblasti mimoriadnu situáciu. V sobotu Rusko spustilo protiteroristickú operáciu, ktorá ruským bezpečnostným zložkám prideľuje dodatočné právomoci. Do oblasti navyše Rusko nasadilo ďalšie jednotky a vybavenie vrátane tankov, raketometov a leteckých jednotiek, aby zastavilo postupujúce ukrajinské jednotky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po niekoľkých dňoch mlčania o tejto operácii v sobotu oznámil, že Kyjev "tlačí vojnu na územie agresora".

(tasr, afp)