Rusko a Čína zrejme obnovia barterové obchody. V agrosektore by prvé mohli uzavrieť na jeseň

Moskva a Peking sa usilujú obmedziť využívanie bankového systému sledovaného Spojenými štátmi. Meškanie platieb bolo jednou z diskutovaných oblastí počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne v máji tohto roka.

Jair Bolsonaro Vladimir Putin Si Ťin-pching Vladimir Putin a Si Ťin-pching. Foto: TASR/AP

Aj keď sa objavili riešenia ako využívanie malých, regionálnych čínskych bánk, ktorých aktivity sú pre Washington ťažie sledovateľné, problémy s platbami zostávajú. Barterové obchody preto umožnia Moskve a Pekingu vyhnúť sa komplikáciám v platbách, znížiť možnosti západných regulačných úradov kontrolovať ich transakcie a limitovať menové riziká. Informovala o tom agentúra Reuters.

Manažér jednej z veľkých ruských bánk potvrdil prípravy na barterový obchod, detaily však odmietol uviesť. Zdroj z oblasti finančných transakcií zasa povedal, že sa diskutuje najmä o vývoze potravinárskych produktov. Ďalší zdroj zasa dodal, že firmy rokovali aj o možnostiach vývozu ruských kovov výmenou za dovoz čínskych strojov a zariadení.

Čína má s barterovými obchodmi dlhoročné skúsenosti. Napríklad v roku 2019 sa dohodla s Malajziou na dovoze palmového oleja v hodnote takmer 150 miliónov USD (137,4 milióna eur), za ktorý okrem iného poskytla služby v stavebnom sektore či dodávky niektorých produktov v oblasti obrannej techniky.

V roku 2021 zasa čínska firma vyviezla do Iránu autokomponenty v hodnote 2 milióny USD (1,83 milióna eur), za ktoré doviezla pistácie.

Medzi Pekingom a Moskvou boli barterové obchody časté najmä v období pred rozpadom Sovietskeho zväzu, pretrvávali však aj v 90. rokoch po jeho zániku. Kontrakty, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, tak budú prvé za približne 30 rokov.

Ruské ministerstvo hospodárstva už vo februári zverejnilo dokument, v ktorom radí ruským podnikom, ako realizovať barterové transakcie a upozorňuje na nástrahy, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Na terajšie otázky okolo dokumentu či pripravovaných dohôd s Čínou však ministerstvo nereagovalo.

(tasr)


Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Aj keď sa hovorí o zlom stave slovenských financií, medzinárodní investori tento pesimizmus nezdieľajú. Slovensku „požičiavajú čoraz ochotnejšie“, vraví ekonóm Kovanda s tým, že ako problém evidentne nevnímajú „vysokú závislosť Slovenska od ruskej ropy a plynu“, a „nevidia ho ani v deficite Slovenska, ktorý je jedným z najvyšších v EÚ“.

prečítať viac