Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko a Čína zrejme obnovia barterové obchody. V agrosektore by prvé mohli uzavrieť na jeseň

Moskva a Peking sa usilujú obmedziť využívanie bankového systému sledovaného Spojenými štátmi. Meškanie platieb bolo jednou z diskutovaných oblastí počas návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne v máji tohto roka.

Aj keď sa objavili riešenia ako využívanie malých, regionálnych čínskych bánk, ktorých aktivity sú pre Washington ťažie sledovateľné, problémy s platbami zostávajú. Barterové obchody preto umožnia Moskve a Pekingu vyhnúť sa komplikáciám v platbách, znížiť možnosti západných regulačných úradov kontrolovať ich transakcie a limitovať menové riziká. Informovala o tom agentúra Reuters.

Manažér jednej z veľkých ruských bánk potvrdil prípravy na barterový obchod, detaily však odmietol uviesť. Zdroj z oblasti finančných transakcií zasa povedal, že sa diskutuje najmä o vývoze potravinárskych produktov. Ďalší zdroj zasa dodal, že firmy rokovali aj o možnostiach vývozu ruských kovov výmenou za dovoz čínskych strojov a zariadení.

Čína má s barterovými obchodmi dlhoročné skúsenosti. Napríklad v roku 2019 sa dohodla s Malajziou na dovoze palmového oleja v hodnote takmer 150 miliónov USD (137,4 milióna eur), za ktorý okrem iného poskytla služby v stavebnom sektore či dodávky niektorých produktov v oblasti obrannej techniky.

V roku 2021 zasa čínska firma vyviezla do Iránu autokomponenty v hodnote 2 milióny USD (1,83 milióna eur), za ktoré doviezla pistácie.

Medzi Pekingom a Moskvou boli barterové obchody časté najmä v období pred rozpadom Sovietskeho zväzu, pretrvávali však aj v 90. rokoch po jeho zániku. Kontrakty, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, tak budú prvé za približne 30 rokov.

Ruské ministerstvo hospodárstva už vo februári zverejnilo dokument, v ktorom radí ruským podnikom, ako realizovať barterové transakcie a upozorňuje na nástrahy, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Na terajšie otázky okolo dokumentu či pripravovaných dohôd s Čínou však ministerstvo nereagovalo.

(tasr)

Minúta  |  

85 dní do volieb v USA: Harrisová by mala zabudnúť na Bidenovu hospodársku politiku

Prudkú zmenu nálady voličov po odstúpení Joea Bidena naznačil ďalší prieskum. Aj keď 41 percent obyvateľov Ameriky dôveruje kandidátovi republikánov Donaldovi Trumpovi v ekonomických otázkach, 42 percent voličov zastáva názor, že jeho protivníčka Kamala Harrisová by bola lepšia v riešení problémov hospodárstva.

Jej výsledok je o sedem percentuálnych bodov lepší v porovnaní s prieskumom spred mesiaca, v rámci ktorého obhájil 35 percent úradujúci americký prezident Joe Biden.

Prieskum na vzorke 1 001 respondentov pre portál Financial Times tiež ukázal, že súčasná viceprezidentka sa môže dištancovať od Joea Bidena v otázkach ekonomiky, keď 60 percent opýtaných uviedlo, že by mala buď úplne "zabudnúť" na prezidentovu ekonomickú politiku, alebo "urobiť veľké zmeny".

Trump môže z ekonomického nepokoja vyťažiť viac

Prieskum však neopomenul fakt, že základný ekonomický nepokoj medzi voličmi by mohol byť stále prínosom pre Trumpa, ktorý vo štvrtok opäť kritizoval Bidenovu administratívu za rekordnú infláciu.

Iba jeden zo štyroch registrovaných voličov ohodnotil súčasné ekonomické podmienky ako "výborné" alebo "dobré" a 42 percent uviedlo, že by na tom boli "oveľa" alebo "o trochu" lepšie, keby Trump vyhral aktuálne voľby.

Naproti tomu, 33 percent respondentov uviedlo, že pod vedením Harrisovej by sa mali "oveľa alebo o trochu" lepšie. Čo sa týka ekonomických vzťahov s Čínou, až 43 percent dôveruje Trumpovi a 39 percent Harrisovej.

Harrisová nesúhlasí zo zasahovaním do rozhodovania Fedu

Viceprezidentka Kamala Harrisová cez víkend ostro skritizovala slová bývalého prezidenta, že prezidenti USA by mali mať právo rozhodovať o úrokových sadzbách Federálneho rezervného systému.

"Nemôžem... nesúhlasiť dôraznejšie," povedala Harrisová. Dodala, že "Fed je nezávislý subjekt a ako prezidentka by som nikdy nezasahovala do rozhodnutí, ktoré Fed prijíma".

86 dní do volieb v USA: Trump chce ovplyvňovať rozhodnutia nezávislého Fedu

Mohlo by Vás zaujímať 86 dní do volieb v USA: Trump chce ovplyvňovať rozhodnutia nezávislého Fedu

Viceprezidentka novinárom prezradila, že v najbližších dňoch sa chystá predstaviť oficiálny plán hospodárskej politiky: "Bude zameraný na ekonomiku a na to, čo musíme urobiť, aby sme znížili náklady a zároveň posilnili ekonomiku."

(max, sak)

Minúta  |  

Video: Eiffelovu vežu museli evakuovať, liezol na ňu neznámy muž

Francúzske bezpečnostné zložky k evakuácii pristúpili niekoľko hodín pred nedeľňajším záverečným ceremoniálom olympijských hier. Na dominantu Francúzska sa štveral neznámy muž, pričom zatiaľ nie je jasné, kde začal svoj výstup.

Ako informovala agentúra AP, muža spozorovali nad olympijskými kruhmi tesne nad prvou vyhliadkovou plošinou 330 metrov vysokej pamiatky.

https://twitter.com/zex935/status/1822631026725720209

(tasr)

Minúta  |  

Danko: Som za otvorenie druhého dôchodkového piliera, peniaze by sme mali dať do diaľníc

V nedeľnej relácii na TA3 to šéf SNS uviedol s tým, že tieto financie "musia byť účelovo nastavené". Investíciu to diaľníc z týchto peňazí odhaduje vo výške 10 až 15 miliárd eur. Ako ďalej dodal, úlohou strany je bojovať proti zvyšovaniu DPH a za živnostníkov pri paušálnych výdavkoch, ktoré nechcú meniť.

„Áno, tie témy sú na stole v súvislosti s chystanou konsolidáciou verejných financií. Robme to však inak, ako napríklad minister Tomáš Taraba pri právnikoch alebo s poistkami. Tam sa dajú ušetriť finančné prostriedky,“ upresnil Danko s tým, že najdôležitejšie, čo ich čaká, je budúci štátny rozpočet.

Podľa poslanca Národnej rady SR z hnutia Progresívne Slovensko Ivana Štefunka, by táto situácia nemusela nastať, keby nepodporili volebnú kampaň prezidenta Petra Pellegriniho podporou 13. dôchodku a taktiež rodičovského dôchodku, čo stálo krajinu 1,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.

Danko na tvrdenia Štefunka reagoval, že témy dôchodkov sú ich vlastné témy a nesúvisia s predvolebnou kampaňou prezidenta. „Viete, my sme prebrali zadlženosť krajina na úrovni 60 percent HDP a odovzdávali ju na úrovni 40 percent. Predchodcovia rozhadzovali peniaze neadresne a my sme za to zodpovední? Máme tu firmu, ktorá vyberá diaľničné poplatky a štátu z toho ide len polovica,“ skonštatoval.

Líder SNS na záver zopakoval, že v septembri v rámci koalície chcú prísť s blokovaním opatrení, ktoré môžu siahať do peňaženiek občanov. „Budeme hlavne tlačiť na to, aby sa viac robili audity a začalo sa šetriť na rezortoch,“ uzavrel Danko.

(sita)

Minúta  |  

Šéf SNS predpokladá, že téma o výbere nového predsedu parlamentu sa vyrieši v priebehu augusta

V relácii V politike na TA3 Andrej Danko potvrdil, že debata o viac ako štyri mesiace voľnom poste predsedu Národnej rady SR prebehla aj s premiérom Robertom Ficom, aj s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.

Danko zároveň deklaroval, že jeho hlavnou ambíciou je, aby sa nezvýšila DPH.

Šimkovičová si posvieti aj na riaditeľa Slovenského národného múzea, tvrdí Danko

Mohlo by Vás zaujímať Šimkovičová si posvieti aj na riaditeľa Slovenského národného múzea, tvrdí Danko

(tasr)

Minúta  |  

Izrael nariadil ďalšiu evakuáciu v meste Chán Júnis

Izraelská armáda nariadila ďalšiu evakuáciu v južnom Pásme Gazy. Nariadenie sa týka oblastí v meste Chán Júnis vrátane Izraelom vyhlásenej humanitárnej zóny, odkiaľ boli podľa armády vystrelené rakety. Izrael pravidelne obviňuje militannté hnutie Hamas a ďalších militantov z toho, že sa skrývajú medzi civilistami a útočia z obytných oblastí.

V Chán Júnise už minulý týždeň nariadili evakuácie a desiatky tisíc ľudí odtiaľ odvtedy odišli. V nedeľu ráno odchádzali za útočiskom ďalšie stovky rodín.

Izrael opakovane nariaďuje hromadné evakuácie, keďže sa jeho jednotky vracajú do ťažko zničených oblastí, kde predtým bojovali proti palestínskym militantom. Prevažná väčšina z 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy je v dôsledku 10 mesiacov trvajúcej vojny vysídlená, často aj viackrát.

Státisíce ľudí sa natlačili do stanových táborov s nedostatkom verejných služieb alebo našli úkryt v školách. Jednu takú školu v sobotu zasiahol izraelský útok, ktorý si podľa palestínskych zdravotníckych orgánov vyžiadal najmenej 80 mŕtvych. Izrael tvrdí, že zasiahol veliteľské stanovisko militantov a zabil 19 bojovníkov.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.