Krajčí reaguje na obvinenia po správe NKÚ: Problém je inde, všimnite si, čo robil Lengvarský

Štandard nedávno uverejnil článok TASR, ktorý priniesol reakcie bývalého ministra zdravotníctva na zistenia NKÚ, ktoré sa týkajú nehospodárneho a neefektívneho narábania s vakcínami. Ako sa rýchlo ukázalo, reakcie neboli dostatočne vyčerpávajúce, prinášame preto doplnenie témy, ako správu NKÚ a hodnotenie svojej osoby vníma dnešný opozičný poslanec Marek Krajčí.

Za kľúčové považuje bývalý minister rozlíšenie medzi jeho pôsobením a úradovaním Vladimíra Lengvarského, ktorý sa stal ministrom po ňom.

Médiá, ktoré dnes Krajčího kritizujú s odkazom na NKÚ, ho v čase jeho pôsobenia kritizovali za presný opak. Krajčí ponúka niekoľko príkladov.

Start it up: “Slovensko prišlo o milióny vakcín, na ktoré malo nárok. Teraz zháňame „podpultovky“ za astronomické ceny.”

Korzár: “Slovenská vláda pod vedením Igora Matoviča v priebehu novembra až februára nevyužila možnosť zazmluvniť všetky dávky schválených vakcín v Európskej únii, na ktoré mala nárok.” (Korzár, 10.4.2021)

Hospodárske noviny: “Kritický apríl, vypadli Pfizery aj AstraZeneca.” (HN, 8.4.2021)

SME: “Objednali sme menej, ako sme mohli. Pridáme sa k najhorším.” (SME, 26.3.2021)

Nový Čas: “Ministerstvo miesto 2,4 milióna objednalo 600-tisíc vakcín: Pravda o (ne)nakúpených látkach od Pfizeru!” (Nový Čas, 17.3.2021)

Hospodárske noviny: “Slovensko sa vzdalo troch miliónov vakcín od Pfizeru.” (HN, 16.3.2021)

Poslanec Krajčí reaguje: „V roku 2020 malo Slovensko podľa NKÚ zazmluvnený dostatočný počet vakcín, vrátane rezervy pre prípad vyššieho záujmu o očkovanie. Tým nezávislá kontrolná inštitúcia potvrdila, že za môjho ministrovania sme k nákupu vakcín pristúpili odborne a zodpovedne. Kontrolóri tiež pripomenuli, že ‚pri výbere jednotlivých typov vakcín a tiež pri stanovovaní objemov jednotlivých kontraktov sa vychádzalo z dostupných informácií o ich účinnosti, bezpečnosti, predpokladaných dodávkach, ktoré boli dostupné v čase, keď sa rozhodnutie prijímalo.’”

Napriek tomu sa na jar 2021 „proti mne rozpútal mediálny lynč pre údajné neobjednanie dostatočného počtu vakcín“. Pritom Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe píše: “Objem zazmluvnených vakcín v roku 2020 predstavoval aj dostatočnú rezervu pre prípad vyššieho záujmu o očkovanie.”

Slovensko teda v čase pôsobenia ministra Krajčího nevyužilo maximálne počty dávok, ktoré si mohlo objednať a – samozrejme – následne by ich muselo aj zaplatiť. Nebolo to až také výnimočné, ako by sa dnes mohlo zdať, pretože – pripomína Krajčí – viaceré z krajín EÚ sa pritom tiež rozhodli neobjednať si všetky dávky vakcín, na ktoré mali nárok.

Preto mu dnešné obvinenie príde nelogické alebo účelové: „Napriek tomu, že Slovensko malo na jar 2021 objednaných 5,8 milióna dávok vakcíny od konzorcia Pfizer/BioNTech a ďalšie milióny od iných výrobcov –– čo aj podľa NKÚ SR postačovalo, – časťou médií a nezávislými “analytikmi” som bol kritizovaný za to, že sme neobjednali ešte ďalšie 3 milióny vakcín od “Pfizeru” či ďalší milión dávok vakcíny od Johnson&Johnson, napriek tomu, že sme už mali od nich objednaných 1,4 milióna dávok. Takto som Slovensku ušetril desiatky miliónov eur.

K zmene tohto prístupu prišlo až za ministrovania Vladimíra Lengvarského.

Krajčí: „Napriek tomu, že sme mali zazmluvnený dostatočný počet vakcín, čo konštatovali aj kontrolóri NKÚ, Slovensko v máji 2021 už za ministrovania Vladimíra Lengvarského súhlasilo s ‚najväčším kontraktom‘ so spoločnosťou Pfizer/BioNTec, ktorú následne schválil aj minister, s alokáciou ďalších – a teraz pozor – 11,1 milióna dávok vakcíny od tohto výrobcu na roky 2022 a 2023. To sa následne síce upravovalo a znižovalo rôznymi dodatkami, aby k nám neprišli všetky objednané vakcíny, no aj v prípade nedodania vakcín budeme musieť za nedodané vakcíny platiť polovicu ich ceny.“

Práve túto etapu považuje Krajčí za problém. Ďalšie problémy sa k tomu nabaľovali.

Krajčí: „Keďže ceny za vakcíny sú utajené, nie je možné uviesť konkrétnu sumu, ktorú by sme museli zaplatiť ak by sme si v roku 2020 objednali a museli zaplatiť všetky vakcíny, na ktoré sme mali nárok. Zároveň nie je možné uviesť ani sumu, ktorú sme už zaplatili alebo budeme musieť zaplatiť za dodatočne objednaných 11,1 milióna vakcín Pfizer/BioNTech ministrom Lengvarským.“

Ak by sme chceli stratu, ktorá týmto konaním vznikla, vyjadriť nejakým porovnaním, tak podľa Krajčího „s istotou možno povedať, že by sa za ne mohli postaviť dve menšie regionálne nemocnice“.

Krajčí pripomína ešte jednu kauzu, ktorá vtedy vyvolala politickú krízu, keďže ho ostro napadla Veronika Remišová, politici SaS, aj poslanec Valášek, ktorý bol vtedy jediným poslancom PS v parlamente. Ide o vakcínu Sputnik.

Krajčí: „V jednom prípade nakupovalo Slovensko vakcíny na základe bilaterálnych rokovaní. Pandemická komisia vlády odporučila nákup vakcíny Sputnik V z Ruskej federácie. Po odsúhlasení nákupu vládou sme podľa mojej najlepšej mienky pri nákupe na ministerstve zdravotníctva uplatnili vzorový príklad hospodárnosti a efektívnosti nakladania s finančnými prostriedkami štátu: zazmluvnili sa 2 milióny dávok, objednalo a priviezlo sa 200-tisíc dávok a napokon 160-tisíc dávok, o ktoré nebol záujem, sme vrátili naspäť do Ruska. Moskva následne Slovensku za nevyužité vakcíny vrátila peniaze. Zaplatili sme teda len za tie vakcíny, ktoré sa skutočne použili,“ dodáva Krajčí.

Tu dnešný opozičný poslanec oceňuje aj správu NKÚ: “NKÚ v tejto časti pozitívne hodnotí postup ministerstva z hľadiska hospodárnosti a efektívnosti, keď sa podarilo za odplatu vrátiť väčšiu časť dodávok vakcín ešte pred uplynutím exspiračnej doby,” uvádza Krajčí.

Za dôležité považuje pripomenúť aj to, v akom stave našli rezort po voľbách.

Krajčí: „Problém je, že Slovensko skutočne nemalo v roku 2020, keď sme prebrali krajinu po 8 rokoch vlády Smeru, pripravených odborných pracovníkov v procesoch krízového riadenia. Namiesto toho však malo dostatok “odborníkov” na verejné obstarávanie lukratívneho zdravotníckeho materiálu, nepotrebných služieb či špecialistov na lobing a ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech súkromných firiem pôsobiacich v zdravotníctve. Krízové riadenie sme museli už počas pandémie na ministerstve začať budovať od základov. Azda najlepšie vystihuje prístup Pellegriniho vlády k pandémii jeho dialóg s vtedajšou ministerkou vnútra Sakovou, ktorý zachytili mikrofóny, kde Pellegrini hovorí ‚Bude to drahé‘. A Saková na to s absolútnym pohŕdaním odpovie: ‚No a čo, však oni na to budú hľadať peniaze.‘ Presne takto riadili krajinu a úplne rovnako ju pripravili na krízy – personálne, odborne, technicky.“

Aby nedošlo k nedorozumeniu, za dôležité považuje aj dav citáty NKÚ, ktoré potvrdzujú jeho slová vyššie.

V správe NKÚ sa píše:

“Objem zazmluvnených vakcín v roku 2020 predstavoval aj dostatočnú rezervu pre prípad vyššieho záujmu o očkovanie.”

“Portfólio zakontrahovaných vakcín sa v roku 2020 tvorilo ešte pred ich autorizáciou. Harmonogram dodávok očkovacích látok vychádzal z predpokladu ich registrácie a zároveň zo zmlúv s výrobcami. V SR bol uplatňovaný flexibilný prístup s cieľom zabezpečiť široké portfólio vakcín v krátkom čase. … Investovanie do širšej škály technológií výroby vakcín bol teda spôsob, akým sa aj SR snažila o rozloženie rizika. MZ SR v danom čase nemohlo predvídať ani predpokladať, že zo strany výrobcov vakcín dôjde k neplneniu zmluvných záväzkov vo forme meškania dodávok a neplánovaných výpadkov,” uzatvára tému bývalý minister.

Pokiaľ ide ešte o tie prvé nákupy vakcín, Krajčí pripomína niečo, čo by malo tlmiť aj automatickú kritiku Európskej komisie: „Samozrejme, že Slovensko nenakupovalo vakcíny priamo od výrobcov. Pre celú Európsku úniu podpisovala zmluvy s výrobcami vakcín Európska komisia. Treba však povedať, že vďaka tomu sme mali vakcíny v rovnakom čase ako všetky ostatné krajiny EÚ. Bolo evidentné, že ak by sme rokovali s výrobcami sami, prvé vakcíny by k nám prišli oveľa neskôr.“

Rozdiel mal podľa neho prísť potom, keď už sme mali vakcín dosť, informácií viac a ministerstvo zdravotníctva obsadil pán Lengvarský.

(fed)