Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zdravotné poisťovne boli koncom júna v strate 84,8 milióna eur

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) dosiahla stratu 49,1 milióna eur, súkromná Dôvera 24,5 milióna eur a Union zdravotná poisťovňa vykázala stratu 11,2 milióna eur. Informoval o tom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Podotkol, že aj napriek strate všetky tri zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. "Úrad na mesačnej báze sleduje a zverejňuje výsledky vyhodnotenia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní," doplnila hovorkyňa úradu Monika Beťková.

Hodnota vlastného imania VšZP bola na konci júna 1,2 milióna eur, Dôvery 180,8 milióna eur a Unionu 25 miliónov eur. "Vlastné imanie VšZP sa v porovnaní ku koncu roka 2023 zmenilo o dosiahnutú stratu za prvých šesť mesiacov roku 2024. Na zmenu vlastného imania súkromných zdravotných poisťovní mal vplyv jednak dosiahnutý výsledok hospodárenia za prvých šesť mesiacov roku 2024 a výplata dividend v mesiaci marec," priblížila Beťková.

Úrad zároveň pripomenul, že z dôvodu neplnenia obchodno-finančného plánu najmä z pohľadu stavu peňažných prostriedkov, likvidity a hodnoty vlastného imania k 30. júnu s výhľadom ku koncu roku začal 5. augusta správne konanie vo veci uloženia povinnosti VšZP predložiť na schválenie ozdravný plán.

VšZP reagovala, že bude vo veci plne súčinná. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR považuje predloženie ozdravného plánu Všeobecnou zdravotnou poisťovňou za viac ako nevyhnutný krok.

(tasr)

Minúta  |  

SNS chce zdaniť potravinové reťazce. Môže to poviesť k zdražovaniu, varujú obchodníci

Slovenská národná strana (SNS) v súvislosti s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2025 vyzvala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, aby predložil zákon na zdanenie obchodných reťazcov. Chce tak sociálne slabším kompenzovať drahé ceny potravín.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) plánované zdanenie obchodných reťazcov odmieta a návrh SNS by podľa nej spôsobil skokové zdraženie potravín.

„Ak by sa takýto zákon prijal, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka,“ povedal pre agentúru SITA predseda SAMO Martin Krajčovič. Obchodníci združení v SAMO sú presvedčení, že ak chce vláda skutočne priaznivo ovplyvniť situáciu v obchode a v cenovom vývoji potravín, mala by svoje úsilie nasmerovať nie do reštriktívnych opatrení, ale najmä do zlepšovania podnikateľského prostredia, masívnej podpory domácich producentov či konsolidácie systému DPH.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov SR Milan Lapšanský pre agentúru SITA povedal, že v otázke potreby zavedenia špeciálneho odvodu vychádzajú politici zo skutočnosti, že reťazce na Slovensku zarábajú extrémne sumy, ktoré násobne prevyšujú i zisky obchodných reťazcov pôsobiacich v západnej Európe.

„Pre vysvetlenie uvádzame, že ak sa tam za štandardný hospodársky výsledok obchodného reťazca považuje zisk jedno percento z obratu a za výnimočný výsledok dve percentá, tak na Slovensku je to násobne vyššie číslo. Výška aplikovanej obchodnej prirážky je extrémna, a to je aj dôvod, prečo máme najdrahšie potraviny vo V4 a vysoko ziskové reťazce, vysvetlil Lapšanský.

Inštitút sociálnej demokracie (ISD) v tejto súvislosti zašiel ešte ďalej, keď tvrdí, že zahraničné reťazce si uplatňujú skryté poplatky a fiktívne náklady. Uviedol to predseda správnej rady ISD Martin Halás s tým, že takto každoročne štát prichádza o niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur iba na daniach.

Podľa inštitútu je potrebné tiež pristúpiť k regulovaniu obchodných marží, ktoré si obchodné reťazce započítavajú do koncových spotrebiteľských cien. Pre agentúru SITA v tejto súvislosti predseda SAMO Martin Krajčovič uviedol, že zo strany ISD ide o ničím nepodložené klamstvo.

„Dokonca si nedali ani tú prácu, aby si prečítali platnú legislatívu na Slovensku. Účtovať skryté poplatky, zalistovacie poplatky a podobne je na Slovensku zakázané podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami,“ spresnil Krajčovič a doplnil, že riešenie ako regulácia marží je protiprávna, o čom už rozhodol aj Európsky súdny dvor.

„Ak si zoberieme za posledných päť rokov, ktorá krajina regulovala marže, ceny potravín a zaviedla odvod pre obchodné reťazce, tak je to Maďarsko. Ak si zoberieme vývoj inflácie za posledných päť rokov, tak Slovensko, Česko a Poľsko sa pohybujú okolo 7 - 8 percent, Maďarsko až 13 percent, čo je jednoznačne najvyššie číslo v rámci V4. Čiže ISD navrhuje nielen protiprávne opatrenia, ale najmä tie, ktoré vedú k zvyšovaniu cien potravín,“ uviedol Krajčovič a dodal, že Protimonopolný úrad hodnotí každý rok konkurenčné prostredie na Slovensku a v prípade maloobchodu s potravinami konštatoval veľmi silné konkurenčné prostredie. To isté potvrdil aj analytici z INESS.

Lapšanský vysvetlil, že v zmysle ustanovení Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami môžu obchodníci žiadať od roku 2019 poplatky maximálne do výšky troch percent za marketing a troch percent za logistiku.

„Aktuálne sa na agrorezorte pripravuje novela tohto zákona, na ktorej spolupracujú aj potravinári, a veríme, že ešte viac zlepší ochranu výrobcov potravín, ktorí majú prirodzene slabšie postavenie. Existujú totiž dôkazy, že niektorí obchodníci obchádzajú platný zákon formou takzvaných vratiek nepredaných tovarov, ktoré súčasný zákon zakazuje,“ povedal pre agentúru SITA Lapšanský.

Zároveň upozornil, že evidujú snahy zo strany jedného supermarketového reťazca vytvárať tlak na výrobcov potravín na poskytnutie vysokých finančných objemov ako kompenzáciu za nedosiahnutie plánovaného hospodárskeho výsledku reťazca.

„Posilňovanie ochrany výrobcov potravín je trendom v celej Európskej únii, pretože potraviny sa vyrábajú vo výrobných prevádzkach, nie u obchodníkov na regáloch. V prípade, ak by štát chcel odvod zaviesť takým spôsobom, aby sa nepremietol do spotrebiteľských cien, musel by súčasne zo zavedením odvodu intenzívne využívať možnosti dané Zákonom o cenách a regulovať výšku ich obchodnej prirážky,“ uzavrel Lapšanský s tým, že napríklad nulovú DPH majú na vybrané potraviny v Poľsku a vyskokonkurenčné prostredie zároveň výrazne tlačí dole aj obchodnú prirážku.

(sita)

Minúta  |  

Českí umelci kritizujú odvolávanie šéfov slovenských kultúrnych inštitúcií

Česká umelecká scéna sleduje s veľkým znepokojením kroky slovenskej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ako napríklad odvolanie šéfov Slovenského národného divadla Mateja Drličku a Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej. Vyplýva to z vyhlásenia, o ktorom informoval portál Novinky.cz

Medzi signatármi vyhlásenia figurujú napríklad spisovateľ a divadelník Zdeněk Svěrák, zakladateľ divadla Semafor Jiří Suchý, režiséri Jan Hřebejk, Václav Marhoul a Olga Sommerová, herci Boleslav Polívka, Alena Antalová a Eva Salzmannová, hudobníci David Koller, Iva Bittová a Jan Burian alebo diplomat a prekladateľ Michael Žantovský.

„Čistky, ktoré robí a plánuje naďalej robiť v kultúrnych inštitúciách, robí primitívnymi metódami, s dôvodmi priehľadne úbohými a klamlivými. Aktéri v čele s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou a jej politickým okolím sa rozhodli pomstiť na slobodnej slovenskej kultúre, a tým aj na slovenskom národe,“ tvrdia českí umelci.

Slovensko sa podľa dokumentu zaradilo medzi „poľutovaniahodné“ krajiny, pretože konanie vedenia rezortu kultúry má rysy zločineckých totalitných praktík. „Policajné vyšetrovanie umelcov, ktorí stáli za výzvou na odstúpenie ministerky kultúry, to potvrdzuje, napriek tomu, že petičné právo majú občania Slovenska zaručené ústavou,“ zdôraznili.

Signatári vyhlásenia zároveň vyzvali na vytvorenie Česko-slovenského kultúrneho fondu, ktorý by finančne podporoval umelcov a ich rodiny na Slovensku.

(sita)

Minúta  |  

Slovensko má možnosť pripojiť sa k nemeckému nákupu tankov

Slovensko má možnosť pripojiť sa k nemeckému nákupu tankov Leopard 2A8. Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) o tom informoval vo videu na sociálnej sieti. Hovorca ministerstva obrany (MO) Tomáš Kostelník pre TASR povedal, že zaobstaranie tankov Leopard by bol logický krok. Rezort podľa neho však preveruje všetky možnosti.

"Rezort obrany v tejto súvislosti preveruje všetky dostupné možnosti v snahe nájsť čo najekonomickejšie a najhospodárnejšie riešenie, ktoré zároveň bude plne kompatibilné so súčasnými zbraňovými systémami," povedal Kostelník.

Slovenská armáda podľa MO aktuálne disponuje 30 tankami T-72 a 15 tankami Leopard 2 vo verzii A4.

(tasr)

Minúta  |  

V prípade nelegálneho reexportu liekov naďalej prebieha vyšetrovanie

Prípad nelegálneho reexportu liekov zo Slovenska sa naďalej vyšetruje. Nikoho zatiaľ neobvinili. Potvrdili to z Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá sa prípadom zaoberá.

"V predmetnej trestnej veci naďalej prebieha vyšetrovanie. Obvinenie nebolo vznesené žiadnej osobe," povedal hovorca banskobystrickej prokuratúry Ivan Vozár.

Do nelegálneho reexportu je podľa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv zapojených 29 lekární. Zo Slovenska mali vyviezť lieky za vyše sedem miliónov eur. Išlo najmä o cytostatiká, imunosupresíva, imunoglobulíny a antidepresíva.

(tasr)

Minúta  |  

Pri bombovom útoku v Kábule zahynul človek, prihlásil sa k nemu Islamský štát

K nedeľňajšiemu bombovému útoku v hlavnom meste Afganistanu, pri ktorom zahynula jedna osoba a ďalších 11 sa zranilo, sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát. Informovala agentúra AFP.

Bomba vybuchla v prevažne šíitskej štvrti na západe Kábulu. Vyznávači šíitskej vetvy islamu sú v Afganistane dlhodobo perzekvovanou menšinou a terčom častých útokov Islamského štátu, ktorý ich považuje za kacírov.

IS vo svojom vyhlásení zverejnenom ešte v nedeľu večer uviedol, že pri bombovom útoku v afganskej metropole „vojaci kalifátu“ zabili jedného šíitu.

Talianska mimovládna organizácia Emergency, ktorá v Kábule prevádzkuje nemocnicu, informovala o ošetrení ôsmich ľudí zranených pri výbuchu, pričom jeden z nich bol vo vážnom stave a ostatní potrebovali operáciu.

Počet bombových aj samovražedných útokov v Afganistane sa značne znížil po auguste 2021, keď moc v krajine opätovne prevzalo hnutie Taliban. V Afganistane však naďalej predstavujú hrozbu viaceré ozbrojené skupiny vrátane afganskej odnože Islamského štátu – Chorásán (IS-K).

IS-K sa aj v máji prihlásil k útoku na turistov v Afganistane, pri ktorom zahynulo šesť ľudí vrátane troch cudzincov. Skupina taktiež prevzala zodpovednosť za marcový teroristický útok na koncertnú halu Crocus City Hall pri Moskve. Vtedy prišlo o život 145 ľudí.

Šéf úradu OSN pre boj s terorizmom Vladimir Voronkov minulý týždeň varoval, že IS-K predstavuje najväčšiu vonkajšiu teroristickú hrozbu pre Európu. Podľa neho za posledný polrok organizácia zlepšila svoje finančné aj logistické kapacity.

Hovorca talibanskej vlády Zabíhulláh Mudžáhid v reakcii uviedol, že tieto obavy „sprevádza propaganda“ a IS-K v Afganistane v skutočnosti zoslabol.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.