Homoadopcie sú v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa

Európska komisia sa pustila do tlaku na členské štáty, aby uznávali rodičovstvo založené v inej krajine EÚ. Samozrejme, takáto iniciatíva dáva momentálne zmysel vo vzťahu k „rodičovstvu“ osôb rovnakého pohlavia, keďže s uznávaním rodičovstva jednej matky a jedného otca nie je žiaden problém. Tým sa koniec koncov netají ani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá o tejto téme hovorila pri Stratégii rovnosti LGBT osôb.

Ako však na medzinárodnej konferencii k tejto téme upozornil taliansky aktivista Alessandro Fiore, nemusí ísť len o homoadopcie. Čo ak o päť či desať rokov nejaká severská krajina prijme polyamorné zväzky a skupinové rodičovstvo? Na základe prijatého nariadenia by sme automaticky museli uznať aj rodičovstvo troch či iného počtu ľudí.

Žiaľ, takýto pokus už dnes od Eurokomisie asi nikoho neprekvapí. Pro-potratoví a LGBT politici a úradníci únie sú stále drzejší a idú ako valec. (Spomeňme napríklad aj aktuálnu snahu prijať pro-potratovú správu Matič v europarlamente). Čo ma však na zámere Európskej komisie naozaj vyrušilo, je argument, že takéto nariadenie je v najlepšom záujme dieťaťa. Ide o vskutku arogantné prekrútenie toho, čo je najlepším záujmom dieťaťa.

Dovolím si odcitovať zo slovenského zákona o rodine: „Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa.“ Náš zákon má teda jasno v tom, že dieťa potrebuje stabilitu, a že potrebuje otca a matku.

Každé dieťa má matku a otca, to je biologický fakt. Pre vznik nového človeka je potrebná spermia a vajíčko, teda muž a žena, respektíve otec a matka. Rodičovstvo je v prvom rade biologická realita a právne poriadky mnohých krajín to rešpektujú. Aj naše právo vychádza pri určovaní otcovstva z princípu, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila, a otcom je muž, ktorý dieťa splodil.

Pre dieťa je najlepšie, ak môže vyrastať v nenarušenej rodine so svojimi biologickými rodičmi, ktorí sú zosobášení. Každá iná forma rodičovstva nedosahuje pre dieťa také dobré výsledky ako práve nenarušená rodina založená manželstvom.

Veľmi dobre vieme, že muži a ženy sú odlišní a majú osobitné dary, ktorými obohacujú tých druhých. Myslím si, že všetci čerpáme z tejto diverzity, ktorá je plodná a obohacujúca. Muži a ženy prinášajú osobitné dary aj do výchovy dieťaťa. Hoci obaja rodičia milujú svoje dieťa rovnako, starostlivosť a výchovu zabezpečujú trochu inak. A to je pre dieťa veľmi obohacujúce.

V najlepšom záujme dieťaťa je teda to, aby mohlo vyrastať v kompletnej rodine s matkou i otcom. Tento záujem dieťaťa máme na pamäti aj v prípade adopcií. Aj adoptované dieťa si zaslúži matku a otca.

Pri adopcii ide o to, aby sme pre dieťa našli vhodných náhradných rodičov. Hľadáme rodičov pre dieťa, nie naopak! Preto sa právo, ktorému záleží na záujme dieťaťa v prvom rade, snaží pri adopcii čo najviac odzrkadľovať štruktúru skutočnej biologickej rodiny, teda zabezpečiť mu matku aj otca.

Žiaľ, niektoré krajiny EÚ neuznávajú tieto oprávnené záujmy dieťaťa a priznaním rodičovského statusu pre dve osoby rovnakého pohlavia ochudobňujú dieťa buď o matku, alebo o otca, ako aj o možnosť vidieť z blízka rodinný život muža a ženy. V podstate z týchto detí úmyselne vyrábajú polosiroty, ktoré oberajú buď o matku, alebo o otca. Adoptované dieťa sa tak stáva jednou z obetí LGBT ideológie.

Zamýšľané nariadenie Európskej únie by zásadným spôsobom zasiahlo aj do práv národných štátov určovať svoju rodinnú politiku, no najmä by znamenalo rozšírenie problémových foriem adopcií osobami rovnakého pohlavia do krajín, ktoré takúto legislatívu pre dobro dieťaťa odmietajú. Členské krajiny boli pri vstupe do EÚ ubezpečené, že na ne nebude vyvíjaný ideologický nátlak. Osobitne na Slovensku tento postoj zdôraznila ešte pred vstupom do EÚ aj Deklarácia NR SR o zvrchovanosti členských štátov EÚ a štátov kandidujúcich na členstvo v EÚ v kultúrno-etických otázkach. Prijatím nariadenia by sa Európska únia stala nástrojom na šírenie ideologicky motivovaných deformácií rodinného práva. Aj preto podporujem medzinárodnú petíciu, ktorá sa proti tomuto nariadeniu práve spúšťa.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že „ak ste rodičom v jednej krajine, ste rodičom v každej krajine“. Ja si však myslím, že ak niekto nie je rodičom, nie je rodičom v žiadnej krajine. A nikto nemôže našu krajinu nútiť, aby takúto osobu za rodiča považovala, ani Európska únia nie. Únia tu nie je nato, aby vnucovala členským krajinám ideológiu len preto, že v inej členskej krajine opustili základné pravidlá rodinného práva.

Autor je predsedom Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, ktorý je spoluorganizátorom medzinárodnej petície proti tomuto návrhu. Článok vyjadruje osobný názor autora.