Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína údajne pripustila zodpovednosť za zničenie plynovodu Balticconnector

Čínska vláda údajne pripúšťa, že plynovod Balticconnector v Baltskom mori medzi Fínskom a Estónskom vlani „nešťastnou náhodou“ zničila loď, ktorá sa plavila pod vlajkou Hongkongu. Informoval o tom portál Business Times, ktorý sa odvoláva na článok denníka South China Morning Post.

Začiatkom októbra 2023 boli zistené značné škody spôsobené ľudskou činnosťou na Balticconnectore. Opravy stáli niekoľko miliónov eur. Okrem toho boli poškodené aj dva podmorské telekomunikačné káble medzi Fínskom a Estónskom.

South China Morning Post napísal, že čínske úrady vykonali interné vyšetrovanie, podľa ktorého bola nehoda dôsledkom silnej búrky. Výsledky vyšetrovania zaslali Fínsku a Estónsku. Hovorkyňa estónskeho prokurátora však uviedla, že interné zistenia čínskych úradov nemožno použiť ako dôkaz.

Fínsko a Estónsko stále vedú spoločné vyšetrovanie zamerané na kontajnerovú loď New Polar Bear, ktorá sa v čase udalosti plavila pod vlajkou Hongkongu. Jej registrovaným vlastníkom je čínska firma New Shipping Line.

Úrady v oboch európskych štátoch vyzvali Peking, aby odpovedal na ich naliehavé žiadosti o informácie o lodi.

„Vyšetrovanie stále prebieha a konečné závery, čo stálo za týmito incidentmi (technická porucha, nedbalosť, úmyselný čin), bude možné urobiť až po dokončení všetkých potrebných vyšetrovacích opatrení, a to bude ešte trvať nejaký čas,“ uvádza sa vo vyhlásení fínskeho Národného úradu pre vyšetrovanie (NBI).

Podľa európskych vyšetrovateľov nákladná loď New Polar Bear, smerujúca do Petrohradu, ťahala po morskom dne uvoľnenú kotvu, ktorá v noci 7. októbra alebo ráno 8. októbra 2023 poškodila plynovod aj dva telekomunikačné káble.

Vyšetrovatelia a experti našli vlani na morskom dne stopu, ktorá viedla k poškodenému plynovodu. Fínske námorníctvo neskôr z morského dna vylovilo aj ťažkú šesťtonovú kotvu. Našli sa na nej „stopy, ktoré naznačujú, že bola v kontakte s plynovodom“.

V novembri minulého roka fínske úrady uviedli, že Peking sa zaviazal plne spolupracovať pri vyšetrovaní.

Poškodenie potrubia vyvolalo tiež ďalšie znepokojenie ohľadom zraniteľnosti podmorskej infraštruktúry. Nasledovalo totiž po zničení plynovodov Nord Stream 1 a 2, spájajúcich Rusko a Nemecko, v septembri 2022 po sérii výbuchov, ktoré stále neboli objasnené.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnankyňa ŽSR utrpela po útoku neznámeho muža v Handlovej vážne zranenia

Vážne zranenia utrpela v nedeľupopoludní po útoku neznámeho muža v Handlovej zamestnankyňa Železníc SR (ŽSR). Okolnosti incidentu vyšetruje polícia, uviedol odbor komunikácie a marketingu ŽSR. Na útok upozornila TV Markíza.

Neznámy muž napadol zamestnankyňu ŽSR počas jej pracovného času v nedeľu približne o 15.10 h. "Útok spôsobil zamestnankyni vážne zranenia, kvôli ktorým je momentálne hospitalizovaná. Z dôvodu prebiehajúceho policajného vyšetrovania nebudeme poskytovať ďalšie informácie," uviedli ŽSR.

Trenčianska krajská policajná hovorkyňa Katarína Kuzmová TASR informovala, že policajný vyšetrovateľ z Prievidze začal v súvislosti s touto udalosťou trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. "Útočníka v krátkom čase polícia zadržala a momentálne s ním vykonáva potrebné procesné úkony," doplnila Kuzmová. Poškodenej útokom podľa nej spôsobil viaceré zranenia, s ktorými je hospitalizovaná v nemocnici. "Z dôvodu, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu vyšetrovania, bližšie informácie poskytneme, až keď nám to procesná situácia dovolí," dodala Kuzmová.

ŽSR v tejto súvislosti podotkli, že v poslednom období sa zvyšuje počet útokov na zamestnancov železníc zo strany cestujúcej verejnosti, a to najmä verbálnych, ktoré však občas prerastú až do fyzického násilia. "V roku 2024 sme k pondelku zaznamenali osem napadnutí, vrátane incidentu z 11. augusta," doplnili ŽSR.

(tasr)

Minúta  |  

Putina informovali o strate 480 štvorcových kilometrov územia v Kurskej oblasti

Ozbrojené sily Ukrajiny doteraz získali kontrolu nad 28 obcami v ruskej Kurskej oblasti na hranici s Ukrajinou. Pokračujú tak snahy Kyjeva o viazanie ruských síl mimo okupovaných oblastí na juhovýchode Ukrajiny. Ruského prezidenta Vladimira Putina o tom v pondelok informoval zástupca gubernátora Kurskej oblasti Alexej Smirnov.

Putin na porade s guvernérmi pohraničných regiónov zdôraznil, že hlavným cieľom je vytlačiť ukrajinské jednotky z Kurskej oblasti. Uviedol, že Ukrajina chce útokom zlepšiť svoju vyjednávaciu pozíciu a destabilizovať ruské pohraničné oblasti.

Ruský prezident trvá na tom, že ruské ministerstvo obrany spolu s pohraničnou strážou musia zabezpečiť spoľahlivú ochranu hraníc, informuje ruská tlačová agentúra TASS.

Putin tiež vyhlásil, že nepriateľ dostane primeranú odpoveď a všetky stanovené ciele budú splnené. "Teraz je jasné, prečo kyjevský režim odmietol naše návrhy na návrat k plánu mierového urovnania," dodal.

Hĺbka prieniku ukrajinskej armády do pohraničnej oblasti je dvanásť kilometrov a šírka 40 kilometrov. Nezvestných je približne dvetisíc ľudí – o ich osude zatiaľ nie je nič známe, povedal Smirnov.

„V súčasnosti je situácia v regióne zložitá,“ uviedol zástupca gubernátora na stretnutí s Putinom. „Problémom pre nás je, že nie je jasná frontová línia, nevedno, kde sú ukrajinské bojové jednotky.“

Smirnov tiež Putinovi oznámil, že v dôsledku bojov zomrelo 12 civilistov, ďalších 120 utrpelo zranenia. Ruská armáda kope v Kurskej oblasti 46 kilometrov dlhú protitankovú priekopu, a stavia aj 90 podporných bodov pre čaty a 40 kontrolných stanovíšť na zabezpečenie režimu protiteroristickej operácie, informoval zástupca gubernátora.

Na prácach sa podieľa 350 kusov techniky a až 5-tisíc stavebných robotníkov a regionálne orgány „spolupracujú so všetkými bezpečnostnými zložkami“.

Geolokačné zábery, ktoré britskému denníku Financial Times sprostredkoval Kyjev, ukazujú, že ukrajinské jednotky od nedele postúpili približne 30 kilometrov do ruského územia.

(sab, mm)

Minúta  |  

Teroristická hrozba pre Nemecko je trvalo vysoká, vyhlásila ministerka

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová v pondelok označila hrozbu islamistického terorizmu pre Nemecko za trvalo vysokú. Pripomenula, že bezpečnostné zložky v susednom Rakúsku minulý týždeň odhalili plány na teroristický útok počas koncertu americkej speváčky Taylor Swiftovej. Informovala agentúra DPA.

„Naša krajina je takisto v centre pozornosti džihádistických organizácií, predovšetkým Islamského štátu (IS) a jej – v súčasnosti najnebezpečnejšej – odnože Islamský štát-provincia Chorásán (IS-K),“ povedala Faeserová po návšteve sídla Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) v Kolíne nad Rýnom.

Najväčšie nebezpečenstvo podľa nej v súčasnosti predstavujú islamistické teroristické organizácie a aj jednotliví, často samostatne radikalizovaní páchatelia. Krajina sa však nenechá zastrašiť, zdôraznila ministerka. „K hrozbám však pristupujeme s veľkou vážnosťou,“ dodala.

V Rakúsku minulý týždeň odhalili plány islamistov, ktorí sa chystali zaútočiť na koncertoch Taylor Swiftovej vo Viedni. Tie sa mali konať vo štvrtok, v piatok aj v sobotu. Organizátori ich z dôvodu bezpečnosti zrušili. Rakúske úrady v spojitosti s týmito plánmi zadržali viacero osôb.

Faeserová v nedeľu uviedla, že chce sprísniť pravidlá týkajúce sa nosenia nožov na verejnosti. Tento zámer súvisí s výrazným nárastom trestnej činnosti súvisiacej s útokmi s použitím nožov.

(tasr)

Minúta  |  

Problém s nedostatkom učiteľov sa zhoršuje, aktuálne ich chýba až dvetisíc až tritisíc

Problém s nedostatkom učiteľov v regionálnom školstve sa v posledných rokoch neustále zhoršuje, a to najmä v niektorých regiónoch, skonštatoval predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Poukázal aj na nedostatok ďalších pracovníkov v školstve.

"Samosprávy pravidelne hlásia, že najmä školských psychológov a špeciálnych pedagógov je v školách málo, čo ovplyvňuje kvalitu starostlivosti o žiakov s osobitnými potrebami. Počet pedagogických asistentov síce dosahuje 6900, no vzhľadom na narastajúci počet detí so špeciálnymi potrebami je stále potrebné zvýšiť ich počet," upozornil.

Školám tiež podľa Božika chýbajú nepedagogickí zamestnanci, ako sú pracovníci školských jedální, vrátnici, upratovači a iní. Poznamenal, že táto situácia je kritická najmä vo väčších školách a v regiónoch, kde sú nízke platy prekážkou pri nábore nových zamestnancov. Nedostatok týchto zamestnancov podľa neho ohrozuje každodenný chod škôl a komfort žiakov.

Nedostatok učiteľov vníma predseda ZMOS v Bratislavskom kraji, najmä v hlavnom meste, kde je podľa neho konkurencia s inými odvetviami práce najvyššia. Tiež v Košickom kraji s tým, že tento región trpí nedostatkom učiteľov pre demografické zmeny a migráciu pracovnej sily do iných krajín. Poukázal aj na výrazný nedostatok najmä v menších obciach a na vidieku v Banskobystrickom kraji.

Ako možné riešenia odporučil zlepšenie pracovných podmienok, zvýšenie platov a poskytovanie motivácií pre mladých ľudí, aby sa rozhodli pre kariéru v školstve, ako aj podporu rekvalifikácií pre nepedagogických zamestnancov. Dôležité pre motiváciu budúcich pedagógov je podľa neho tiež zvýšiť status pedagogického zamestnanca a nastaviť podmienky jeho práce a pôsobenia v školách tak, aby mladí absolventi pedagogických fakúlt neboli odrádzaní od práce v školstve tým, že budú nerešpektovaní, často konfrontovaní nielen zo strany rodičov, ale aj zo strany problémových žiakov.

(tasr)

Minúta  |  

WHO tento týždeň rozhodne o statuse opičích kiahní v Afrike

Výbor expertov bude v stredu radiť generálnemu riaditeľovi WHO Tedrosovi Adhanomovi Ghebreyesusovi, či opičie kiahne v Afrike predstavujú „núdzovú situáciu v oblasti verejného zdravia na medzinárodnej úrovni" a aké odporúčania by mal vydať na zvládnutie šírenia tejto choroby. Informoval o tom denník Politico.

Výrobcovia vakcín môžu teraz požiadať WHO o núdzovú licenciu, ktorá by umožnila medzinárodným skupinám vrátane UNICEF a Gavi the Vaccine Alliance obstarávať a distribuovať ich očkovacie látky, potvrdil orgán OSN 9. augusta.

V júni poslala spoločnosť Bavarian Nordic 15-tisíc dávok svojej vakcíny do Konžskej demokratickej republiky, kde potvrdili väčšinu prípadov.

Africké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb vyzvalo na „globálnu solidaritu“ a poukázalo na to, že hoci región potrebuje desať miliónov dávok vakcíny, v súčasnosti má prístup len k 200-tisíc dávkam. Centrum potvrdilo, že tento týždeň zváži aj možnosť vyhlásenia mimoriadnej situácie na kontinente.

Vírus tento rok zaznamenali už v najmenej 13 afrických štátoch. Za posledný mesiac Burundi, Keňa, Rwanda a Uganda prvýkrát zaznamenali prípady opičích kiahní. V roku 2024 bolo zatiaľ zaznamenaných 517 úmrtí zo 17 541 potvrdených a podozrivých prípadov u ľudí.

Obavy z epidémie v posledných týždňoch narastajú po tom, ako sa nový a smrteľnejší kmeň vírusu rozšíril z bývalého Zairu do susedných štátov.

Vírus opičích kiahní patrí do rodu Orthopoxovirus, prenáša sa telesnými tekutinami či kontaktom s kontaminovaným materiálom. Bežnými príznakmi sú vyrážky či lézie na koži alebo sliznici sprevádzané horúčkou, bolesťami hlavy, svalov, chrbta, nízkou energiou a opuchom lymfatických uzlín.

WHO konštatuje, že na prevenciu ochorenia môžu zdravotníci využiť očkovacie látky proti pravým kiahňam.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.