Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dánske gangy najímajú mladistvých Švédov na zabíjanie

Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard v pondelok odsúdil organizované zločinecké skupiny, ktoré si najímajú švédskych tínedžerov na smrteľné strelecké útoky v krajine. Podľa jeho slov to "odráža úplne chorú, skazenú kultúru násilia".

Od apríla došlo k 25 prípadom, keď si Dáni najali mladých Švédov na páchanie trestnej činnosti v Dánsku, uviedol Hummelgaard. Odsúdenie vyjadril v reakcii na výtlačok zo šifrovaného švédskeho chatu, ktorý mu ukázal moderátor stanice TV2. Hovorilo sa v ňom o hľadaní nájomných vrahov na zastrelenie konkrétnych ľudí v Dánsku spolu s cenníkom od 300-tisíc do 500-tisíc švédskych korún (približne 26-tisíc až 43-tisíc eur).

Švédsko sa s násilím gangov potýka už roky. Vlani zaznamenala polícia nárast počtu naverbovaných tínedžerov mladších ako 18 rokov, pretože nepodliehajú rovnakej policajnej kontrole ako dospelí. Zároveň sú často chránení pred trestným stíhaním.

Hummelgaard sa v pondelok stretol aj so šéfom dánskej polície a diskutovali o možných spôsoboch riešenia tohto problému vrátane použitia technológie na rozpoznávanie tvárí či softvéru umožňujúceho prístup k šifrovaným správam. Minister však uviedol, že pre využitie rozpoznávania tvárí sa musí najskôr zmeniť zákon.

Švédske úrady minulý rok odhalili, že v krajine je napojených na zločinecké gangy odhadom 62-tisíc ľudí. Gangy častokrát verbujú osoby zo sociálne znevýhodnených prisťahovaleckých štvrtí. K násiliu následne dochádza najmä v troch švédskych mestách, ktorými sú Štokholm, Göteborg a Malmö.

V roku 2022 sa počet prípadov streľby podľa oficiálnych údajov vyšplhal na 391 a zahynulo pri tom 62 ľudí. Odvtedy tento počet mierne klesol, no za sedem mesiacov tohto roka zaznamenala polícia už 164 prípadov a 22 mŕtvych.

V Dánsku bolo koncom minulého roka známych približne 1 257 osôb s napojením na organizovaný zločin a k násiliu dochádza prevažne v Kodani a na jej predmestiach. Dánska polícia zaznamenala pred dvomi rokmi 33 prípadov a šesť obetí a odvtedy počty klesali. V prvom štvrťroku 2024 polícia evidovala dve streľby a jedno úmrtie.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Polícia eviduje za tento rok zatiaľ 6 889 nehôd, zahynulo pri nich 149 ľudí

Od začiatku roka zaznamenala polícia na slovenských cestách nárast dopravných nehôd. K pondelku eviduje celkovo 6 889 dopravných nehôd, čo je o 55 nehôd viac ako za rovnaké obdobie vlani. Zahynulo pri nich 149 ľudí. Polícia SR o tom informuje na sociálnej sieti. Spúšťa tiež kampaň, ktorou chce poukázať na kolízne situácie.

"Pri týchto nehodách sa ťažko zranilo 454 osôb a zahynulo 149 účastníkov cestnej premávky - 87 vodičov a spolujazdcov, 23 motocyklistov, 32 chodcov a sedem cyklistov. V tomto roku bol najkritickejším 26. týždeň, na cestách vtedy zomrelo desať osôb. Deväť osôb prišlo o život v 21. a 19. týždni," priblížili policajti tohtoročnú bilanciu nehôd.

Polícia upozorňuje, že do každodennej premávky sa často prenáša agresivita a hnev, ktoré komplikujú situáciu na cestách a riešenie kolíznych situácií. Nevraživosť v kombinácii s nedostatočnou pozornosťou účastníkov cestnej premávky môžu mať podľa polície fatálne následky.

Nová kampaň s názvom Jazdime v pohode má predovšetkým ukázať, že sa na slovenských cestách dá jazdiť, bicyklovať alebo pohybovať akýmkoľvek iným spôsobom s ohľaduplnosťou a úsmevom.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina podľa Syrského rozširuje kontrolované územia v Rusku

K ukrajinskému vpádu do ruskej Kurskej oblasti sa prvýkrát vyjadril hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj. Ukrajina kontroluje podľa jeho slov zhruba tisíc štvorcových kilometrov ruského územia.

Syrskyj informoval, že operácia ukrajinskej armády v Kurskej oblasti pokračuje. Videozáznam jeho vyhlásenia o situácii v ruskom pohraničnom regióne zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram. Zelenskyj zároveň uviedol, že nariadil prípravu "humanitárneho plánu" pre túto oblasť.

Rusko vedie v Kurskej oblasti od minulého utorka intenzívne boje s viac ako tisíckou ukrajinských vojakov. Ide o najväčšiu ukrajinskú cezhraničnú operáciu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Gubernátor Kurskej oblasti Alexej Smirnov v pondelok na schôdzke s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a bezpečnostnými predstaviteľmi uviedol, že ukrajinské sily majú pod kontrolou 28 pohraničných dedín. Podľa agentúry AFP dodal, že ukrajinský vpád na územie Kurskej oblasti si vyžiadal už 12 obetí a 121 zranených.

Putin povedal, že Ukrajina sa svojím vpádom do Kurskej oblasti snaží narušiť stabilitu Ruska. Podľa jeho slov sa jej to však nepodarí.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Mierový samit o Ukrajine má byť s Ruskom, tvrdí švajčiarsky minister zahraničných vecí

Švajčiarsko v polovici júna hostilo desiatky svetových lídrov na samite, ktorého cieľom bolo nájsť cestu k mieru na Ukrajine. Rusko na konferenciu pozvané nebolo. Na druhom mierovom samite o Ukrajine by sa však Rusko už malo zúčastniť.

Uviedol to švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis v pondelok po schôdzke so svojím talianskym kolegom Antoniom Tajanim. Kyjev už predtým uviedol, že na ďalší mierový samit by mohli byť pozvaní aj predstavitelia Ruska.

Taliansky vicepremiér a minister zahraničých vecí Antonio Tajani (vľavo) a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis sa usmievajú počas 77. ročníka medzinárodného filmového festivalu Locarno v Ascone v pondelok 12. augusta 2024. Foto: TASR/AP

"Podporujeme usporiadanie druhého mierového samitu, na ktorom sa zúčastnia všetky strany vrátane Ruska," napísal šéf švajčiarskej diplomacie na sociálnej sieti X.

Cassis tiež informoval, že s Tajanim podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili hlboké znepokojenie v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Obaja ministri vyzvali na zaistenie jadrovej bezpečnosti, prepustenie vojnových zajatcov a nastolenie trvalého mieru v súlade s vyhlásením z júnového mierového samitu o Ukrajine, priblížil Cassis.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Grécko žiada EÚ o pomoc s požiarmi. Štyri krajiny vrátane ČR posielajú hasičov

Európska únia v pondelok oznámila, že štyri z jej členských krajín pošlú hasičov do Grécka. To požiadalo o pomoc v boji s rozsiahlym lesným požiarom v okolí hlavného mesta Atény.

"Na žiadosť gréckych úradov bol aktivovaný mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany," uviedol hovorca Európskej komisie (EK) Balázs Ujvári. Pomoc podľa neho posielajú Česká republika, Francúzsko, Rumunsko a Taliansko.

Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin v pondelok povedal, že jeho krajina vysiela 180 hasičov, 55 vozidiel a helikoptéru. ČR podľa AP posiela 75 hasičov a 25 vozidiel. Pomoc pripravujú aj Španielsko a Turecko.

Rozsiahly lesný požiar v pondelok zúril na severnom okraji gréckeho hlavného mesta. Vyžiadal si evakuáciu viacerých predmestí a okolitých oblastí. Prácu stoviek hasičov a desiatok lietadiel zhadzujúcich vodu sťažoval vietor. Ten spôsobil, že plamene siahali až do výšky 25 metrov.

Oheň prepukol v nedeľu popoludní. Vo viacerých častiach gréckej metropoly hlásili výpadky elektrickej energie. Grécky minister pre klimatickú krízu a civilnú ochranu Vassilis Kikilias upozornil, že niektoré časti požiaru sú v obzvlášť ťažko prístupných horských oblastiach. Úrady v pondelok pre šíriaci sa lesný požiar nariadili evakuáciu nemocníc a domovov v regióne Atika.

Meteorológovia i vládne úrady upozorňujú na zvýšené riziko výskytu lesných požiarov v Grécku z dôvodu poveternostných podmienok v období od nedele do štvrtka. Na polovici územia krajiny je v platnosti červená výstraha pred lesnými požiarmi.

Takéto lesné požiare sa v Grécku vyskytujú často počas horúceho a suchého leta. Úrady však uvádzajú, že z dôvodu klimatickej zmeny sú tieto katastrofy častejšie a rozsiahlejšie. Minulý rok prišlo v Grécku z dôvodu lesných požiarov o život viac než 20 ľudí vrátane 18 migrantov, pripomína AP.

(tasr, ap, afp)

Minúta  |  

Poľsko objednalo 48 zariadení protivzdušnej obrany za vyše miliardy dolárov

Poľsko v pondelok podpísalo zmluvu so spoločnosťami Raytheon Polska a PGZ Huta Stalowa Wola na výrobu 48 odpaľovacích zariadení M903, ktoré sú súčasťou systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot americkej výroby.

Cieľom zmluvy v hodnote 1,23 miliardy dolárov je posilniť vojenské kapacity Varšavy, uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. "Tieto systémy sa budú vyrábať v Poľsku," povedal Kosiniak-Kamysz počas návštevy v meste Sochaczew.

Invázia ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 urobila pre členov východného krídla NATO z obrany najvyššiu prioritu a Poľsko tento rok zvýšilo výdavky na ňu na približne štyri percentá zo svojho HDP, keďže sa snaží posilniť a modernizovať svoje ozbrojené sily.

Podľa dohody podpísanej v pondelok sa odpaľovacie zariadenia M903 budú vyrábať v oceliarni Stalowa Wola v Poľsku a poľskej armáde by ich mali dodať v rokoch 2027 až 2029. "Táto zmluva posilňuje poľskú bezpečnosť," povedal Kosiniak-Kamysz.

Poľsko, verný spojenec Ukrajiny, oznámilo, že tento rok vynaloží na obranu viac ako štyri percentá svojej ročnej hospodárskej produkcie - dvojnásobok dvojpercentného cieľa NATO.

Poľsko minulý piatok uzavrelo so Spojenými štátmi dohodu o nákupe stoviek rakiet typu vzduch-vzduch AIM-120C AMRAAM, dodáva tlačová agentúra AFP.

Varšava a Washington v najbližších dňoch podpíšu ďalšiu obrannú dohodu o nákupe 96 bojových vrtuľníkov Boeing AH-64 Apache americkej výroby v hodnote viac ako deväť miliárd dolárov. Washington dal minulý rok zelenú dohode, ktorá Poľsku umožní nahradiť starnúcu flotilu vrtuľníkov Mil Mi-24 zo sovietskej éry.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.