Dvojaký meter sa opakuje. Nepokoje v Británii sú správou o neuspokojivom stave krajiny
„Divoká a zúrivá vzbura opustila lesy a v mene reformy sa preháňala po našich uliciach,“ sťažoval sa v roku 1780 Edmund Burke, považovaný za zakladateľa moderného konzervativizmu, na vlnu búrok známu ako Gordonove nepokoje. Tie vyvolalo plánované obmedzenie diskriminácie britských katolíkov.
File photo dated 4/8/2024 of objects thrown at the hotel as trouble flares during an anti-immigration protest outside the Holiday Inn Express in Rotherham, South Yorkshire. An Afghan asylum seeker who was inside a hotel targeted by rioters said people are
Nepokoje v britskom Rotherhame. Foto: Profimedia.sk
Šéf Protestanskej asociácie lord Gordon tvrdil, že nový zákon umožní katolíkom slúžiť v armáde a tým ohrozí bezpečnosť Spojeného kráľovstva, pretože budú môcť ľahko plánovať zradu. Najskôr sa pokojné protesty sa zvrhli v orgie násilia, dav plienil a raboval, ničil budovy spojené s katolíkmi, napríklad zahraničné veľvyslanectvá či tie so štátnou autoritou. Po pár dňoch vláda povolala armádu, tá streľbou rozohnala dav. Mŕtvi sa počítali na stovky.
Napriek tomu, že Británia má v porovnaní so susedným Francúzskom povesť pokojnej krajiny, kde sa kontroverzie riešia v parlamente a nie na uliciach, politické násilie tam má hlbokú tradíciu. Minimálne od roku 1381, keď takzvané sedliacke povstanie vážne ohrozilo kráľovskú moc, vzbúrenci vyplienili londýnsky Tower a okrem iného popravili londýnskeho biskupa.
Násilie sa stalo aj súčasťou volebnej kampane. V roku 1698 sa priaznivci vtedajších politických frakcií, známi ako toryovci a whigovci, zhromaždili na poli za Londýnom, aby si to rozdali v regulárnej bitke o kreslo za okrsok Westminster. Toryovci prehrali bitku aj následné voľby. Keď sa toryovský kandidát sťažoval, že whigovci podvádzali, lebo nasadili kavalériu, a dožadoval sa opakovania hlasovania, parlament mu nevyhovel.