Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Stal sa tvárou roku 1968. Možno ho však nazvať hrdinom?

Dňa 21. augusta si pripomíname výročie sovietskej okupácie, keď vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom násilne potlačili reformný proces známy ako socializmus s ľudskou tvárou. Tú tvár si mnohí stotožnili s obrysmi, úsmevom a napokon aj slzami Alexandra Dubčeka.

Alexander Dubček na kúpalisku Santovka neďaleko Levíc. Foto: Ľudovít Fülle/Archív TASR

Alexander Dubček na kúpalisku Santovka neďaleko Levíc. Foto: Ľudovít Fülle/Archív TASR

Publikované: 

Je to len prirodzené, keďže Dubček stál na čele štátu a režimu, preto aj zásluhy za pokus o uvoľnenie totality zvykneme pripisovať jemu. Stojí za to sa pri jeho osobe pristaviť a položiť si nanovo otázku o Dubčekovi a jeho dobe.

Ako ústredná postava Pražskej jari je vtedajší generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa Dubček vnímaný nielen u nás. Bezpochyby je aj najznámejším slovenským politikom vo svete. Chcel sa stať čelným politikom štátu po roku 1989, ale to už nešlo. Zostal v tieni Havla, aj Mečiara. Ani na jedného nedokázal zareagovať.

Všetky tieto tri veci definujú Dubčeka aj dnes. Hlási sa k nemu najmä postkomunistická aj sociálnodemokratická ľavica, národniari, zvyšky sveta po HZDS. Ale nielen.

Špeciálny štatút jeho osobe potvrdil parlament, keď v roku 2008 prijal zákon, podľa ktorého sa Dubček zaslúžil o demokraciu, o slobodu slovenského národa a o ľudské práva. Bol to vtedy trošku truc a reakcia na zákon Lex Hlinka, ktorý navrhol pôvodne Vladimír Palko s kolegami, aby ho skopírovali poslanci SNS. Zákon o Dubčekovi prešiel najmä hlasmi Smeru, SNS a HZDS.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.