Ak sa politikom pri moci, servilným novinárom, angažovaným umelcom či aktivistom v politických neziskovkách nepodarí ponúknuť ľuďom poriadneho nepriateľa, stanú sa takým nepriateľom sami. Preto tá vášnivá strategická komunikácia s občanmi, ktorých je treba postaviť proti sebe, aby sa nespojili proti elitárom, prominentom a vrchnosti. Píše Ivan Hoffman.
Keď sa darí, preferuje sa v politike partnerstvo. Keď sa nedarí, hľadajú sa nepriatelia. Mať nepriateľov alebo presnejšie, narobiť si nepriateľov, nezaručí, že sa začne dariť. Nepriateľ slúži ako alibi, odvádza pozornosť od problémov, ktoré politici nedokážu riešiť, a od problémov, ktoré občanom spôsobujú. Z problémov, ktoré politici spôsobujú, je potom tým najhorším ich posadnutosť konfrontáciou.
V zmysle starej zásady divide et impera, rozdeľuj a panuj, platí, že keď dvaja robia to isté, je to to isté. V globalizovanom svete sa na lokálnej úrovni prakticky dosúťažilo. Z konkurencie vzišla hŕstka víťazov, víťazný kartel, ktorý si rozdelil trh.