V jedno nedávne ráno na východe Ukrajiny bola banská robotníčka Karina Jacina zaneprázdnená obsluhou dopravníkového pásu v tmavom, 365 metrov hlbokom tuneli. Na konci šachty blikali svetlá, ktoré osvetľovali baníkov raziacich uhoľné sloje.
Pred rokom a pol pracovala 21-ročná Jacina ako opatrovateľka. Potom jej priatelia povedali, že baňa vo východnom meste Pavlohrad zamestnáva ženy, ktoré majú nahradiť mužov povolaných do armády. Plat bol dobrý a dôchodok štedrý. Netrvalo dlho a Jacina prechádzala bludiskom banských tunelov s čelovkou pripevnenou na červenej prilbe.
"Nikdy by mi nenapadlo, že budem pracovať v bani," povedala Jacina a urobila si krátku prestávku v horúčave tunela. "Nikdy by mi to nenapadlo."
Jacina je jednou zo 130 žien, ktoré začali pracovať v podzemí bane od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Teraz obsluhujú dopravníky, ktoré dopravujú uhlie na povrch, pracujú ako bezpečnostné inšpektorky alebo riadia vlaky, ktoré spájajú jednotlivé časti bane.
"Ich pomoc je obrovská, pretože mnohí muži odišli bojovať a už nie sú k dispozícii," povedal Serhij Faraonov, zástupca riaditeľa bane, ktorú prevádzkuje DTEK, najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť. Podľa jeho slov bolo v bani povolaných približne tisíc mužov, čo je približne pätina všetkých zamestnancov. Aby sa tento nedostatok vykryl, baňa zamestnala približne 330 žien.
Sú súčasťou širšieho trendu na Ukrajine, kde ženy čoraz častejšie nastupujú na pracovné miesta, v ktorých dlhodobo prevládali muži, keďže rozsiahla mobilizácia vojakov znižuje počet pracovných síl, v ktorých dominujú muži. Stali sa vodičkami nákladných áut alebo autobusov, zváračkami v oceliarňach a skladníčkami. Tisíce z nich tiež dobrovoľne vstúpili do armády.
Týmto spôsobom tieto ženy pretvárajú ukrajinskú pracovnú silu, v ktorej tradične dominujú muži a ktorá je podľa odborníkov dlhodobo poznačená predsudkami zdedenými zo Sovietskeho zväzu. "Ženy boli vnímané ako druhotriedni a menej spoľahliví pracovníci," povedal Hlib Vyšlinsky, výkonný riaditeľ Centra pre ekonomickú stratégiu so sídlom v Kyjeve.
Vyšlinsky uviedol, že ukrajinské ženy boli dlho vylúčené z niektorých pracovných pozícií, a to nielen vzhľadom na fyzickú náročnosť, ale aj preto, že tieto úlohy boli pre ne považované za príliš komplikované. Povedal, že ženy mohli riadiť trolejbusy, ale nie vlaky. "Bolo to plné stereotypov."
Súčasný prílev žien na ukrajinský pracovný trh pripomína britské ženy, ktoré pracovali v továrňach na výrobu zbraní počas prvej svetovej vojny, a ženy – zvečnené na ikonických plagátoch Robotníčky Rosie – ktoré odišli pracovať do Spojených štátov počas druhej svetovej vojny.
Ekonómovia však tvrdia, že aj napriek prílevu žien na trh práce nebudú stačiť na to, aby nahradili všetkých odchádzajúcich mužov. Tri štvrtiny ukrajinských zamestnávateľov zaznamenali nedostatok pracovnej sily, ako ukázal nedávny prieskum.
Podľa Svetovej banky pred vojnou pracovalo 47 percent ukrajinských žien. Odvtedy z Ukrajiny odišlo približne 1,5 milióna žien, čo je približne 13 percent z celkového počtu pracujúcich, uviedol Vyšlinsky.
"Podiel žien pracujúcich na Ukrajine je v súčasnosti vyšší ako pred vojnou," povedal Vyšlinsky. Podľa neho však z Ukrajiny odišlo príliš veľa ľudí na to, aby krajina mohla prekonať nedostatok pracovnej sily.
Fenomén nástupu žien do zamestnania sa prejavil najmä v ťažobnom priemysle.
Po invázii Ruska v roku 2022 ukrajinská vláda pozastavila účinnosť zákona, ktorý zakazoval ženám pracovať pod zemou a v "škodlivých alebo nebezpečných" podmienkach. Teraz sú bežne prítomné v stiesnených výťahových šachtách, ktorými sa pracovníci dostávajú do hlbín baní.
"Bol som prekvapený. Je nezvyčajné vidieť ženu s lopatou, ktorá robí mužskú prácu," povedal Dmytro Tobalov, 28-ročný baník, krátko po tom, ako žena prešla okolo neho a ďalších statných baníkov, ktorí odpočívali na lavičkách v tuneli a čakali na nástup do výťahu von z bane.
Tobalov, ktorý pracuje v bani v Pokrovsku vo východnej Doneckej oblasti, povedal, že 12 mužov odišlo z jeho skupiny baníkov do armády a nahradilo ich 10 mužov a dve ženy. "Darí sa im skvele," povedal o ženách.
Niekoľko žien uviedlo, že nastúpili do Pokrovskej bane, ktorú vlastní Metinvest, najväčší ukrajinský výrobca ocele, pretože ponúka stabilné pracovné miesta vo vojnou zničenej ekonomike. Tridsaťročná Valentyna Korotajeva, bývalá predavačka v Pokrovsku, uviedla, že o prácu prišla po tom, ako v blízkosti obchodu dopadla ruská raketa, čo prinútilo majiteľov zbaliť sa a odísť. Teraz pracuje ako žeriavnička v bani, kde v sklade premiestňuje veľké kovové stroje určené na opravu.
Ako dlho si Korotajeva udrží prácu, bude závisieť od situácie na frontovej línii, ktorá sa nachádza len osem kilometrov od bane. Ruské sily sa v posledných týždňoch približujú k Pokrovsku. Rusko často ostreľuje túto oblasť a vedenie bane pripravilo evakuačné plány pre prípad, že by bolo príliš nebezpečné v nej zostať.
"Je to desivé," povedala Korotajeva, matka dvoch detí. "Ale zatiaľ zostávam, pretože sú tu školy a škôlky. Nemám kam ísť."
Viaceré ženy uviedli, že práca v bani bola spôsobom, ako sa zapojiť do vojnového úsilia a udržať ukrajinské hospodárstvo v chode, kým muži bojujú na fronte. Uhoľné bane boli pre mnohé mestá na východe Ukrajiny záchranou, zamestnávali desaťtisíce ľudí a prostredníctvom daní významne prispievali do štátneho rozpočtu.
Julia Koba, bývalá detská psychologička, ktorá nastúpila do bane Pokrovsk v júni ako operátorka dopravníkového pásu, to opísala ako viacstranné úsilie, pričom ženy v zázemí podporovali mužov na fronte. "Oni sú tam a my sme tu," povedala.
Koba uviedla, že keď nastúpila na novú pozíciu, jej kolegovia boli skeptickí a niektorí sa domnievali, že ženy nemajú v tmavých a prašných tuneloch bane čo robiť. "Čo to robíte? Prečo ste tu a nie niekde nad zemou?" pýtali sa jej.
Koba však dodala, že časom muži postupne prekonali rodové stereotypy a pochopili, že ženy môžu vykonávať túto prácu rovnako dobre ako muži. Ak ženy "idú slúžiť do ozbrojených síl, prečo by nemohli zastávať tradične mužské pozície v bani?" pýta sa.
Spoločnosti sa tiež snažili priviesť viac žien na trh práce prostredníctvom vzdelávacích programov.
Baňa v Pokrovsku začala začiatkom tohto roka program, ktorý doteraz umožnil 32 ženám pracovať v podzemí. Reskilling Ukraine, švédska nezisková organizácia, ponúkla zrýchlené kurzy odbornej prípravy pre ženy, ktoré sa chcú stať vodičkami nákladných vozidiel. Tento rok sa prihlásilo viac ako tisíc žien, ale organizácia má prostriedky na vyškolenie len 350, uviedla Oleksandra Panasiuk, koordinátorka programu.
"Veľa žien chcelo byť vodičkami, ale spoločnosť im to dlho neumožňovala," povedala Panasiuk. "To sa teraz mení."
V bani v Pavlohrade teraz niekoľko žien, ktoré boli zamestnané počas vojny, dúfa, že sa im podarí vybudovať si profesionálnu budúcnosť a postúpiť po kariérnom rebríku. Jacina, bývalá opatrovateľka, ktorá je teraz operátorkou dopravníkového pásu, povedala, že by sa chcela stať elektromechaničkou. „Rozmýšľala som o tom,“ povedala a na jej mladistvú tvár sa vkradol slabý úsmev. „Páči sa mi tu.“
Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.