Kryptoaktíva sa dostanú pod dohľad centrálnej banky. Štát nás chce chrániť pred hrozbami

Ide o harmonizáciu slovenského právneho poriadku s nariadením o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora, cieľom je zapracovať nariadenie DORA. To predstavuje nový európsky legislatívny rámec pre efektívne a komplexné riadenie odolnosti finančných inštitúcií.

Inak povedané, rozšíriť sa má ochrana voči kybernetickým hrozbám aj na doteraz neregulované firmy z finančného sektora. „Konkrétne na kryproburzy a poskytovateľov služieb okolo kryptoaktív, správcov a sprostredkovateľov alternatívnych investičných fondov a tiež správcov a poskytovateľov služieb v oblasti kolektívneho financovania,“ uvádza sa v materiáli.

NBS vyplývajú z nariadenia DORA viaceré nové povinnosti. „Novoprichádzajúcu reguláciu však vnímame veľmi pozitívne,“ hovorí pre Štandard Peter Majer, vedúci oddelenia komunikácie.

Účastníkov trhu priebežne pripravujú na nové požiadavky. „Zatiaľ k téme tohto nariadenia pripravili dva workshopy, jeden v rámci konferencie Slovenský finančný trh a inovácie 2023 a druhý osobitne venovaný výhradne DORA agende v júni tohto roku,“ dodáva s tým, že ďalší workshop pre odbornú verejnosť pripravujú na jeseň.

Zapracovanie smernice sa však dotkne aj ďalších zákonov. Na pretras sa dostávajú aj zmeny v rámci okamžitých platieb či elektronických služieb. Zjednodušiť by sa mal aj presun účtu z jednej banky do druhej.

Cieľom tohto kroku je podľa predkladacej správy zlepšiť, skvalitniť a zrýchliť prístup spotrebiteľov využívajúcich služby poskytovateľov platobných služieb. „V dôsledku digitalizácie, ktorá bola urýchlená aj pandémiou COVID-19, sa zmenili potreby spotrebiteľov a ich vnímanie bankových služieb,“ uvádza sa v materiáli s dôvetkom, že klienti si následne budú môcť vybaviť presun svojho účtu rýchlejšie vďaka elektronickému bankovníctvu.

Takúto žiadosť o presun účtu si budete môcť odsledovať, pričom sa predpokladá, že bude komunikácia medzi vami a bankou oveľa efektívnejšia, a to aj vďaka elektronickému podpisu. Samozrejme, banky vám to rovnako ako doteraz budú schopné vybaviť aj priamo vo svojich obchodných miestach.

ECB odporučila obozretnosť

Snahy o rozširovanie dohľadu nad kryptotrhom nie sú žiadnou novinkou. Kryptomeny sú novodobým druhom peňazí, ktoré existujú v digitálnej či elektronickej podobe. Ich množstvo v obehu nie je možné zvýšiť tak, ako je to v prípade klasických mien. O ich počte v obehu totiž rozhodujú centrálna banka a komerčné finančné domy podľa vlastného uváženia.

Ani obchody s nimi následne nie je možné ľahko zmapovať. Práve pre tieto zásadné rozdiely digitálne peniaze nepoznajú hranice a ani regulácie tých klasických. No a kým v tom fanúšikovia kryptoscény vidia skutočnú „devízu“, konzervatívni finančníci systém otvorene kritizujú.

Napríklad bankári ECB vo februári prehlásili, že najznámejšia virtuálna mena bitcoin je nevhodný platobný prostriedok, a dodali, že zlyhal v sľube stať sa globálnou decentralizovanou digitálnou menou. „Namiesto toho sa používa na nezákonné transakcie,“ pritvrdila inštitúcia.

Cenová hladina bitcoinu podľa ECB nie je indikátorom jeho udržateľnosti. „Neexistujú žiadne ekonomické základné údaje, neexistuje reálna hodnota, z ktorej by sa dali odvodiť seriózne prognózy,“ vysvetľuje s tým, že v špekulatívnej bubline neexistuje ani „dôkaz ceny“.

Podľa európskeho regulátora je preto dôležité, aby úrady boli obozretné a chránili spoločnosť pred praním špinavých peňazí, kybernetickou a inou kriminalitou, finančnými stratami pre finančne menej vzdelaných a rozsiahlymi škodami na životnom prostredí.

Štandard sa zaujímal aj o to, ako rozšírenie dohľadu ovplyvní činnosť dohliadaných subjektov. „Nová regulácia prináša zvýšenie bezpečnosti a kybernetickej odolnosti finančných subjektov. Pre dohliadané subjekty bude znamenať viaceré nové povinnosti, prínosom však bude vyššia ochrana klientov a ich peňazí na celom finančnom trhu,“ hovorí pre Štandard Majer.

Jednou z hlavných noviniek je podľa neho zbieranie detailných informácií o kybernetických incidentoch na národnej aj európskej úrovni. Zavádzajú sa tiež pomerne podrobné požiadavky na dodávateľov IT služieb zazmluvnených s finančnými inštitúciami vrátane špecifikácie jednotlivých prvkov zmlúv. Vytvára sa celoeurópsky mechanizmus dozoru nad veľkými poskytovateľmi IT služieb pre subjekty finančného trhu.

Finančný svet je samozrejme prepojený a snaha o zvýšenie bezpečnosti celého systému je namieste aj podľa analytika finančných trhov Mareka Nemkyho zo spoločnosti XTB. „Nie som samozrejme ani kyberbezpečnostný expert a ani právnik, takže neviem úplne presne posúdiť, či práve táto regulácia je napísaná skvelo a či obsahuje všetky potrebné postupy pre zabezpečenie finančného systému,“ hovorí pre Štandard.

Prínosom je však podľa neho zabezpečenie vyššej odolnosti finančného systému. „Na druhej strane tu, samozrejme, máme aj náklady, keďže treba platiť dohľadovému orgánu, teda NBS a vynaložiť náklady na harmonizáciu s reguláciou a podstupovať pravidelné testovanie, čo môže byť opäť nákladné,“ dodáva analytik s dôvetkom, že podľa analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie by mali byť prínosy vyššie ako náklady, čo znamená, že by celkový vplyv mal byť pozitívny.

Slováci objavujú krypto, rovnako ako aj podvodníci

Nedávny prieskum Národnej banky Slovenska naznačuje, že kryptomeny sa stále viac dostávajú do povedomia a, žiaľ, okrem výhody, ktorú tento trh priniesol v podobe rozšírenia portfólia možností pre investorov, sa objavili aj značné riziká.

Regulátor konštatuje, že za posledné dva roky majú Slováci s kryptoaktívami výrazne viac skúseností, konkrétne o tretinu. Napriek tomu väčšina našincov ešte skúsenosti s investovaním do virtuálnych mien nemá, čo vytvára priestor pre rôzne podvody na kryptotrhu. „Ide o inováciu, ktorá sa často prezentuje ako príležitosť na rýchle zbohatnutie, čo sa snažia využiť podvodníci rôznymi spôsobmi,“ upozorňujú experti z centrálnej banky.

Z prieskumu vyplýva, že skúsenosti má približne 12 percent Slovákov, pričom kryptoaktíva najčastejšie nakúpia zo zvedavosti. Chcú si ich vyskúšať. „Až tretina respondentov v nich má uložených do 250 eur a do päť percent investičného portfólia tvoria u polovice opýtaných,“ dodáva regulátor.

Rastie však aj počet spotrebiteľov, u ktorých táto forma investície predstavuje od 11 až do 50 percent investičného portfólia. Približne 15 percent klientov dokonca financuje svoje nákupy kryptoaktív tak, že predá iné investície. Zhruba desatina je ochotná sa zadlžiť, aby sa k nim dostala.

Odborníci však odporúčajú investovať do kryptoaktív maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť aj stratiť.

Podvody tvoria len malú časť

Okrem škandálov skutočne obrovských rozmerov, ktoré táto scéna od svojho vzniku zaznamenala, keď napríklad skrachovala FTX burza, sa už aj na Slovensku stále častejšie dozvedáme o ľuďoch, ktorí naleteli na vidinu vyššieho výnosu navonok seriózne vyzerajúcim podvodníkom. Nie sú za tým len jednotlivci, ale aj organizované skupiny a, žiaľ, aj subjekty vydávajúce sa za firmy.

Zatiaľ z celkového objemu transakcií s kryptoaktívami tvoria podľa regulátora podvody len malú časť. Aj tak však majú veľmi negatívne následky pre konkrétne obete. „Zároveň vrhajú negatívne svetlo na celý
sektor vrátane podnikateľov, ktorí robia biznis legitímne,“ konštatuje NBS s dôvetkom, že kým istý typ podvodov je špecifický iba pre kryptotrh – podvodné tokeny, giveaway, podvody s kryptomatmi – iné sa zameriavajú na okolitý svet (romantické podvody, phishing, vishing, biele kone).

Spotrebiteľ sa môže chrániť pred podvodmi, ak si bude dôsledne overovať všetky informácie o tom, kto mu investovanie ponúka, o kryptoaktíve, ktoré chce nakúpiť, nepodľahne sľubom o garantovaných výnosoch a svoje investičné rozhodnutie si v pokoji dobre premyslí. „V prípade, ak sa spotrebiteľ stane obeťou podvodu, mal by sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní,“ radí regulátor.

Sám dlhodobo upozorňuje klientov na finančnom trhu, aby si v prípade záujmu o investovanie dôkladne zvážili, s ktorým subjektom vstúpia do zmluvného vzťahu, dôkladne zvážili všetky riziká, ktoré súvisia s danou investíciou, vrátane vlastných finančných možností, investičných preferencií a schopnosti zvládať prípadné straty. 

Dopĺňa, že trh s kryptoaktívami na Slovensku aktuálne nie je regulovaný. A riziká by mala zmierniť práve prichádzajúca regulácia. „Na základe prichádzajúcej európskej regulácie kryptoaktív (MiCA) sa bude dať od roku 2025 na stránke NBS overiť, či je subjekt oprávnený poskytovať služby kryptoaktív na Slovensku,“ uvádza regulátor.

Štandard sa téme podrobnejšie venoval už v máji. „Regulácia zvýši štandard poskytovateľov služieb kryptoaktív, kryptoaktíva však naďalej zostanú vysokorizikovou investíciou,“ upozorňuje NBS, ktorá v súvislosti s prichádzajúcou reguláciou pomáha poskytovateľom služieb kryptoaktív pripraviť sa na novinky prostredníctvom workshopov a zverejňovaním údajov.

Okrem toho sa regulátor zúčastňuje na pracovných skupinách na európskej aj národnej úrovni a v úzkej spolupráci s rezortom financií pripravil aj predmetný návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom reflektujúci požiadavky nariadenia DORA.

Všetci však dohľad s otvorenou náručou nevítajú. „Aj keby štát totálne zreguloval kryptoaktíva, čím by ich podľa mňa zabil (čo je možno aj skutočným cieľom), časom sa objaví niečo nové, na čom sa bude dať „ľahko a rýchlo“ zbohatnúť,“ hovorí pre Štandard Igor Koso, konateľ spoločnosti Perspective Group.

Dodáva, že sa podvodníci presunú tam a pre klientov sa nič nezmení. „Príliš chamtiví a zároveň ľahkoverní finanční spotrebitelia prídu o peniaze opäť niekde inde,“ uzatvára finančník.