Z Harvardu do Povstania. Takmer zabudnutý príbeh mladého amerického archeológa z roku 1944

Má nám SNP dnes ešte čo povedať? Historik Samuel Trizuljak z Karlovej univerzity prináša zabudnutý príbeh mladého amerického archeológa z Harvardu, ktorý počas povstania zoskočil s padákom na Slovensko.

Príbeh poručíka Gaula pripomína osobné cnosti odvahy aj kultúrnosti na jednej strane a ťažkú situáciu malého národa uprostred vojny na strane druhej. Končí sa tragicky, ale nie beznádejne, nie bez kresťanskej nádeje. Gaulov príbeh zosobňuje hodnoty, na ktorých dnes slovenská spoločnosť potrebuje stavať.

Zabudnutý príbeh

„Všetci dorazili bezpečne. Zoskok 30 míľ západne od cieľa na zalesnenej hore neďaleko obce Veľké Pole… Skvelé prijatie od armády a sedliakov. Dnes autami za generálom Golianom do Banskej Bystrice. Americká misia nás predbehla, už sú tu, dorazili sedemnásteho.“ Touto správou britského rotmajstra Johna Sehmera sa začalo krátke, dobrodružné a napokon tragické pôsobenie skupiny amerických a britských operatívcov na území Slovenska v čase Povstania počas jesene a zimy 1944.

Sehmer správu adresoval operačnému centru organizácie Special Operations Executive (SOE) v talianskom Bari, odkiaľ so svojím tímom realizovali zoskok na povstalecké územie. SOE vzniklo z popudu Winstona Churchilla v roku 1940 s cieľom podporovať odboj v nacistami ovládaných častiach Európy.

Podobne ako americký náprotivok – Office of Strategic Service (OSS), inštitucionálny predchodca dnešnej Central Intelligence Agency založený s tým istým cieľom v roku 1942 –, regrúti SOE mali minimum spravodajských skúseností. Často išlo predovšetkým o bankárov, inžinierov, akademikov či novinárov, ktorým však nechýbalo jedno: ochota slúžiť vlasti a túžba po dobrodružstve.

Typické ciele SOE zahŕňali zadania ako vyhodiť do vzduchu ropné rafinérie v Rumunsku. Málokto bol na to zhodou okolností lepšie pripravený než bankári, ktorí len nedávno financovali ich výstavbu – poznamenáva Alan Ogden, britský vojenský historik a autor monografie Through Hitler’s Backdoor, v ktorej na základe archívnych prameňov zdokumentoval činnosť SOE v strednej a východnej Európe v rokoch 1939 až 1945, vrátane príbehu anglo-americkej misie v Povstaní.

Počas prvých týždňov v Banskej Bystrici anglo-americká misia úzko spolupracovala s velením povstania, koordinovala limitované dodávky zbraní, zbierala informácie o politickom dianí v strednej Európe a sprostredkovala vycestovanie Mirka Vesela, Laca Novomeského a Jána Ursínyho do Londýna cez Bari. Prvotné úspechy a nadšenie anglo-americkej misie však rýchlo vystriedalo vytriezvenie.

Exilová vláda, ako aj velenie spojeneckých spravodajských agentúr boli nútení ustúpiť sovietskemu mikromanažmentu diania v Banskej Bystrici, prispejúc tak ku skorej porážke a potlačeniu povstania. „Sme kompletne odstrihnutí… Bez pomoci sa neudržíme… Plne chápem náročnosť situácie (pre vzdušné dodávky), ale situácia je zúfalá,“ hlásil Sehmer do Bari 23. októbra. Sekundoval mu veliaci americký poručík James Holt Green: „Situácia sa zhoršuje… Organizovaný odboj sa rýchlo rozpadá.“

Začiatkom novembra sa anglo-americká misia utiahla do hôr a dočasný úkryt našla v dvoch horských chatách nad dedinou Polomka, v srdci kráľovohoľských Tatier v sedlách okolo masívu Veľkého boku.

Niekoľko členov misie to postupne vzdalo, zostúpili z hôr a dobrovoľne sa prihlásili u nemeckých okupačných jednotiek, ďalší trpeli na omrzliny – od 11. novembra hrebeň Nízkych Tatier zasiahli tuhé mrazy a sneženie. Odolnejší sa opakovane vracali do Polomky a okolitých obcí doplniť zásoby jedla a obnoviť nabíjačky na vysielačkách.

Zostupy však boli čoraz nebezpečnejšie. Na Horehroní sa v polovici decembra nachádzalo niekoľko tisíc nemeckých okupačných jednotiek. Pod vedením majora Erweina von Thun und Hohensteina, pôvodom rakúskeho grófa, ktorý sa v SNP neslávne preslávil ako lovec partizánov, na zahraničné jednotky striehlo obávané komando Edelweiss. Do marca 1945 komando zložené z nemeckých vojakov, kozákov a prebehnutých slovenských povstalcov zajalo a do Nemecka stihlo poslať okolo 600 osôb, stálo aj za masakrom v Kľaku a Ostrom Grúni.

Sehmer začiatkom decembra okolo Mikuláša: „Pre Boha pošlite nám nabíjačku – riskovať životy v okupovaných obciach vôbec nie je zábava.“ Green, 16. decembra: „Stratili sme všetku výbavu. Väčšina v zlom stave pre chlad a omrznuté nohy. Vyčerpaní dlhými pochodmi v horách a nedostatkom jedla.“ Bari, vedomé si bezútešnej situácie anglo-americkej misie na Slovensku, rozpracovalo plány možnej pomoci. Ostali však nerealizované. Dôvod znel: why reinforce failure – načo podporovať stratené.

Jeden svetlý okamih anglo-americkej misie z krutej zimy na hrebeni Nízkych Tatier sa podarilo zachovať vďaka svedectvu britského poručíka Steva Zenopiana. Na Vianoce 1944 sa takmer dve desiatky príslušníkov anglo-americkej misie stretli spoločne v južnejšej chatke, na steny zavesili vlajky – Union Jack and Stars and Stripes – a užili si skromnú štedrú večeru.

„Na tú scénu nikdy nezabudnem,“ spomínal po vojne Zenopian. „Vianočný večierok bol veľmi dojemný a mali sme spoločne krásny čas…“ Vrcholom večera bola modlitba vďakyvzdania amerického poručíka menom James Harvey Gaul. Zenopian ju uchoval zapísanú ceruzkou:

„Ó, Bože, my tu zhromaždení v tvojom mene, tvojím menom a z tvojho požehnania ponúkame ti v tento deň vďakyvzdania s hlbokou vďačnosťou naše najsrdečnejšie vďaky za ochranu pred ľadovcom a silným vetrom týchto studených hôr, pred krutým snehom na nás padajúcim, pred nebezpečenstvom čiernej noci a temných dolín.

Obraciame sa na teba plní vďačnosti za to, že zachovávaš našu skupinu pospolu, že udržiavaš nás v zdraví tela a pri sile, že podopieraš našu ochabujúcu odvahu, že zaobstarávaš nám jedlo – aj v týchto našich najtemnejších dňoch. Zvolávame tvoje požehnanie na nás a našich spojencov, osobitne slovenský národ, a tvoje milosrdenstvo na našich kamarátov, ktorí pominuli vplyvom nepriateľa a studených búrok. Amen.“

O poldruha dňa neskôr – ráno na Štefana – južnú chatku, nachádzajúcu sa bližšie k Polomke, obkolesilo 250 príslušníkov komanda Edelweiss a spustilo paľbu guľometom. Viac než tucet členov anglo-americkej misie a slovenských spolupracovníkov bol zajatý. Tým, ktorí sa uchýlili do severnejšej a väčšej chaty v sedle pod Veľkým bokom, sa podarilo utiecť, skôr než Erweinove komando prehľadalo a vypálilo aj túto chatu. Veleniu komanda sa dostalo za čiastočné dolapenie anglo-americkej misie pochvaly aj od H. Himmlera.

Zajatcov vrátane Sehmera, Greena a Gaula previezli cez Banskú Bystricu do rakúskeho koncentračného tábora Mauthausen. Tam po výsluchoch a mučení boli napokon 24. januára 1945 popravení.

Toľko história jedného menej známeho príbehu zo Slovenského národného povstania. Úplne zabudnutý nie je. V obci Polomka dnes stojí pamätník členom anglo-americkej misie, pri ktorom britská a americká ambasáda každoročne organizuje spomienkové podujatie. Misiu pripomínajú aj dve tabule priamo na hrebeni Nízkych Tatier.

Staršiu tabuľku ošľahanú bleskami a umiestnenú priamo na červenej značke Cesty hrdinov SNP dopĺňa novšia plaketa pribitá na stene malej poľovníckej chatky, ktorá sa nachádza asi pol hodinu cesty ďalej po žltej značke bočným hrebeňom v sedle pod Veľkým bokom. Stojí na mieste pôvodnej, severnejšie položenej, architektonicky štýlovej a rozmermi veľkorysej chaty, ktorú od roku 1936 prevádzkoval Klub československých turistov.

Tá sa osvedčila ako bezpečnejší z dvoch úkrytov spojeneckých výsadkárov – hoci aj tú komando Edelweis vypálilo a zrovnalo so zemou. Na rozdiel od iných zničených partizánskych chát sa táto za komunistického režimu obnovy nedočkala…

Malá galéria

Výhľad z vrchu Zadná hoľa. Vľavo sedlo Homôlka, pod ktorým sa nachádzala južná chata. V strede masív Veľkého boku a sedlo, v ktorom ležala severná chata, v pozadí Vysoké Tatry. Vpravo Kráľova hoľa. Zdroj: archív autora

Pôvodná chata z roku 1936 v sedle pod Veľkým bokom. Zdroj: Hiking.sk

Staršia tabuľka v sedle Homôlka na Ceste hrdinov SNP. Zdroj: archív autora